Dovolenka s cestným bicyklom v Talianskej provincií Toskánsko

Šikmá veža, vinice, olivové háje, Leonardo da Vinci, úzke kľukaté serpentíny a mnoho ďalšieho objavíme pri návšteve Talianskej provincie Toskánska. Pozornému oku toho neunikne ešte oveľa viac, ak sa mu podarí na výlet do tejto krásnej krajiny pribaliť aj bicykel, čo bol presne môj prípad, aby som si udržal duševné zdravie počas nasledujúcich 7 dni strávených v spoločnosti mojich „La signorina“.

Po návšteve historického mesta Volterra, kde každý hľadá fontánu z Twilight-u a návšteve najznámejšej veže v Európe, ktorá na moje prekvapenie bola fakt šikmá, konečne dozrel ten pravý čas na vyrazenie za poznaním zo sedla bicykla po cestách v okolí mesta Vinci. O vhodnom výbere mojej trasy (aj keď to bola z mojej strany čistá improvizácia) nasvedčoval aj fakt, že už v prvých kilometroch cesty som stretal viac bicyklistov ako motorových vozidiel a celé to vyvrcholilo v meste San Baronto, kde som stretol cca 20-členný talianský kontinentálny tím Neri Sottoli na kávičke.


Miestne cesty a výhľady na kľudný kraj takmer bez áut na mňa urobili neskutočný dojem. Na miestnych úzkych serpentínach Vám žiadne auto neolizuje spätným zrkadlom ľavý lakeť v 100-kilometrovej rýchlosti, ale minimálna premávka a ohľaduplný vodiči Vám poskytnú dostatok času a priestoru na vychutnávanie si miestnych pekných panoramatických výhľadov na miestne olivovníky, vinice kľudný zvlnený kraj s typickými riedko umiestnenými stavbami, ktoré nenormálne zapadajú do scenérie. Jediné, čo mi miestami prekážalo na výhľadoch boli stĺpy elektrického napätia, ale pravdepodobne to v dnešnej dobe bez elektriky nejde.


Každopádne môj bicykel a ja som sa tam cítil ako v cyklistickom raji, kde dve hodinky na bicykli ani človek nevie ako ubehnú a teší sa do každej zákruty celý netrpezlivý, že čo ho za zákrutou bude čakať. Keď to porovnám s cestami v okolí Bratislavy, kde miestne „kvalitné komunikácie“ a stres z premávky mi pekne znechutí zážitok z bicykla a po dvoch hodinách v sedle si už necítim zadok je toto hotová oáza cyklistiky.


Ale teraz k podstate, trošku som sa nechal uniesť a nebudem predsa kydať na svoj rodný kraj. Ak by som chcel na každom peknom mieste či výhľade zastaviť a pozrieť si ho, či odfotiť nestačilo by mi v práci len 5 dní dovolenky a vôbec by som nevedel zachytiť tie všetky krásy na fotoaparát, to treba jednoducho iba zažiť, pustiť si dobrú motivačnú muzičku do uší a vybrať sa na cestu do neznáma a zaručujem, že aj keď je vonku kúsok pod 30 stupňov zažijete zimomriavky, ako Vás to bude baviť a budete mať radosť zo života cyklistu.


Dopĺňam pár obrázkov, za kvalitu ktorých sa ospravedlňujem nakoľko časť je vyhotovená mobilom, ale aspoň takto Vám viem trošku priblížiť krásy Toskánska.