29 hardtail alebo 29 celoodpružený bike pre športové jazdenie?

Ako ste si určite už neraz všimli tak pomaly niet viac „flame“ vyvolávajúcej témy, akou je tá o rozmeroch kolies. Našťastie do tejto sa púšťať nejdem, keďže pre moju postavu (196 cm) a môj štýl jazdy (maratóny) už mám dávno jasno. Keď si pozerám staršie fotky tak mám pocit akoby som jazdil na detskom biku . Pre mňa boli 29 v podstate spasenie a svoj prvý 29 palcový bike som si dával dokopy bez toho aby som sa na tom čo len raz previezol. Ale ďalšou takou vášnivou témou ktorá je použiteľná pre všetky rozmery je debata na tému – hardtail (HT) alebo celoodpružený (FS)? A práve v nej by som rád vyjadril svoj názor...

Už v úvode musím uviesť, že sa zameriam výslovene na športové jazdenie a maratóny. Osobne si myslím, že všetci „pohodári“ a enduristi už majú dávno jasno aj v tejto téme . Na 29 hardtail (Specialized Stumpjumper) som presedlal v roku 2011 a absolvoval na ňom X km, X výjazdov a X rôznych maratónov. V tomto roku sa mi ale naskytla možnosť jazdiť zároveň aj na 29 celoodpružený Specialized Epic. Kedže sa jedná o biky od tej istej značky medzi ktorými som si neraz prehadzoval kolesá a komponenty naskytla sa ideálna možnosť na porovnanie...

Hardtail ako štandard

29 HT je jednoducho klasika, na ktorej nie je pomaly čo pokaziť. V dnešnej dobe už má väčšina výrobcov podchytené všetky muchy a nie je sa teda čoho báť. Osobne si myslím, že práve 29 palcové kolesá opäť oživili tento koncept od postupnej straty záujmu. Zväčšením kolies sa výrazne zvýšil komfort, ktorý sa pomocou dobrých plášťov nafúkaných na správny tlak dostal na pomerne vysokú úroveň a pritom zostala zachovaná najväčšia výhoda – jednoduchosť. Teda žiadne čapy, ložiská a ďalšie tesnenia. Práve jednoduchosť najviac oceňujem aj teraz, počas zimných mesiacov.


Nahodil som pevnú vidlicu, jednoprevodník a v podstate na tom biku už nie je teraz čo čistiť a pokaziť . V hlavnej sezóne som tento „setup“ použil napr. na maratóne v Maríkovej, kedy bolo všade lepivé blato a v zjazde to bolo ďaleko viacej o šikovnosti ako o pružení.


Autor fotografie: Tomkud

S jednoduchosťou súvisí aj ďalšia výhoda a tou je hmotnosť. Nech sa výrobcovia budú snažiť koľko chcú, vždy tam bude približne 1 kg rozdiel medzi rovnako osadeným FS a HT. Je tento rozdiel ale taký podstatný? Podľa mňa nie aj áno. Ak niekto váži 105 kg a v pohode môže zhodiť ešte 20 kg, určite ho tento rozdiel nemusí vôbec trápiť. Situácia je trochu iná, ak vezmeme 70 kg vydretého chrta, ktorý už nemá kde zhadzovať a ide mu o každú sekundu. Nejedná sa o nič „strašné“, ale ten rozdiel tam vždy bude. Ja osobne som to trochu cítil iba pri dlhých a ťažkých stúpaniach, ak sú napr. na Salzkammergut Trophy alebo napr. v Livignu. Keďže sa ide väčšinou po šotoline, tak v tomto prípade je HT do kopca lepší.


No a poslednou veľkou výhodou je cena. V dnešnej dobe faktor veľmi dôležitý a často aj rozhodujúci. Konkurencie schopné maratónske HT sa dá postaviť za výrazne menej peňazí. Ak nie je človek úplný fajnšmeker, tak okolo €2000 sa dá postaviť/kúpiť skutočne kvalitný, ľahký a pekný bike, ktorý sa môže smelo postaviť na štartovú čiaru akéhokoľvek preteku.

Príchod tlmičov

U celoodpružených 29" nebol nástup na scénu až taký jednoznačný. Ak si 29 hardtail našli svoju cestu medzi elitných jazdcov takmer okamžite, tak u celoodpružených bikov to trvalo o čosi dlhšie. Predsa len pripraviť kvalitný a vyladený XC/maratónsky stroj už chce trochu viacej práce, testovania a zdrojov. Pred tým ako som sadol na Epic, som nikdy FS nejazdil (okrem pár krátkych testovačiek) a už vôbec nie na niektorom z pretekov. Bol som teda veľmi zvedavý, ako to celé bude fungovať a čo je pravdy na rečiach o strate energie a pod. Na začiatok ale treba povedať, že Epic je trochu špecifický svojím „brainom“, teda schopnosťou automaticky otvárať a zatvárať tlmič na základe podnetov z terénu.


Tým pádom je vo veľkej miere eliminovaný najväčší nedostatok a to pohupovanie zadnej stavby pri silovejšom šliapaní, prípadne pri jazde v stoji. S súčasnosti sú samozrejme aj ďalšie systémy, ktoré tento efekt vo väčšej či menšej miere eliminujú. Človek zvyknutý na HT ale po presedlaní aj tak cíti mierny pohyb zadnej stavby, no tento efekt po čase postupne zmizne. Ako náhle príde tento bike do skutočného terénu, tak nie je o čom...


Kolesá držia stopu, nie je treba odsadávať na každom korienku a všetky náročnejšie pasáže sú o triedu ľahšie. Na FS som všetky svoje domáce traily dával skoro okamžite oveľa rýchlejšie. Najväčší rozdiel som necítil v príliš ťažkých a technických pasážach (tam je to skôr o technike jazdy a rýchlosť tiež nie je tak vysoká) ale ďaleko viac v rýchlych zjazdoch, kde sa „rúbe“ hlava - nehlava . No a samozrejme na rôznych „rovinách“, kde treba neustále šliapať do pedálov a vďaka pruženiu vás nič nevykopáva zo sedla. Práve dlhé maratóny sú ideálne pre tento typ, pretože na nich prevládajú už spomínané rýchle zjazdy po kameňoch a koreňoch a taktiež nekonečné pasáže v teréne, kde treba šliapať (bohužiaľ ). Také Beskidy MTB Trophy (4 dňový etapák v Poľsku) som si užil ako nikdy predtým a v podstate do tohto terénu už je podľa mňa FS „povinná“ výbava...


Po minulé roky sa mi občas stávalo, že po skutočne dlhom preteku som sa cítil poriadne „vyklepaný“, prípadne ma trochu bolieval spodný chrbát. V tejto sezóne žiadny náznak nejakej bolesti v chrbte a to ani pri extrémoch ako bol napr. tohtoročný Horal (130 km - reportáž) alebo Obr Drásal (175 km - reportáž), ktoré z väčšej časti viedli po rozbitých zvážniciach a tie veru dajú chrbtu poriadne zabrať.

Sám som bol zvedavý na životnosť ložísk, ktoré pri mojom štýle jazdenia prešli poriadnym testom. Nakoniec ma výdrž milo prekvapila, keďže sa počas sezóny menil len jeden pár – tie najväčšie pri stredovom púzdre, ktoré sú aj najviac vystavené blatu a vode. Práve 10 hod jazdy v lejaku na Salzkammergut Trophy (reportáž) ich podľa mňa dorazilo . Zvyšok sa samozrejme menil na konci sezóny, ale pri dnešnej cene ložísk to nie je nič hrozné...

Ktorý bike by som si teda vybral?

Po tomto roku sa určite prikláňam na stranu celoodpruženého biku. Vzhľadom na podmienky u nás (okolie Žiliny = kopec náročných terénov) a na veci ktoré jazdím (náročne maratóny a výjazdy) je to skutočne výhoda a ten 1kg hmotnosti navyše veľmi rád obetujem . Samozrejme bavím sa o biku, ktorý už je rozumne osadený (hlavne dobré kolesá sú základ). Navyše dnes už zďaleka neplatí, že všetky FS sú robené len na maratóny a dlhé trate. Kto aspoň trochu sleduje svetové XC, tak si určite všimol tento rok poriadny boom a aj taký ortodoxný zástanca HT akým je/bol Julien Absalon vytiahol do boja pruženie – a vyhral MS . Takže nevýhodou je hlavne o dosť vyššia cena. Tá trocha servisu/ nákladov navyše už nie je problém.

Na druhej strane ak by som žiadny bike nemal a chcel si postaviť rýchly stroj na preteky/športovú jazdu za rozumné peniaze, tak kvalitný hardtail spraví stále veľmi dobrú službu. Práve „ušetrené“ peniaze sa dajú vložiť napr. do spomínaných kolies. Navyše ak človek veľmi rád jazdí aj v zime a blate, tak určite ocení jednoduchosť, ktorú tento systém stále prináša a po menších úpravách ani ten komfort nie je najhorší. Napokon aj ja si niekedy z chuti zajazdím na svojom HT už len pre ten pocit opäť cítiť pod zadkom trochu viacej terénu .