Reportáž: Oravský cyklomaratón 2015 - Po páde so zlomeninou 32 km až do cieľa

V sobotu 4.7.2015 sa uskutočnil 8. ročník vytrvalostného preteku horských bicyklov v oblasti Oravských kopcov - Oravský cyklomaratón. Bol zaradený do série SLOVAK XCM TOUR 2015, ktorá pozostáva z desiatich cyklomaratónov. Zároveň je súčasťou Slovenského pohára XCM a išlo sa tam aj 5. kolo - Detská tour Petra Sagana. Účasť, napriek dovolenkovej sezóne a veľkej horúčave, bola pomerne slušná. Na štart sa postavilo celkove 605 pretekárov.

Osemdesiat kilometrovú trať si vybralo, možno aj pre vysoké teploty, len 54 borcov. Polmaratónska trať bola snáď preto obsadená až sedemnásobným počtom (386). No a na krátku trať sa vybralo 165 „hobbíkov“.  K tejto štatistike by som ešte doplnil a pripočítal ešte 280 súťažiacich na detskom okruhu.


Do miesta štartu som dorazil pomerne skoro. Na miesto diania ma v meste navigovali smerové šípky, ako aj usporiadatelia. Skorá raňajšia registrácia prebiehala plynule, takmer bez čakania. Na tomto preteku som po prvýkrát. Kolegovia bikeri ho vopred vychválili a za jediný jeho nedostatok považovali častý blatistý terén. Tento rok však blato nehrozilo. Nad voľbou správneho dezénu pneumatík nebolo treba špekulovať. Všimol som si, že niektorí bikeri prišli vo výbave “safari“. Táto spočívala v textílii na zátylku visiacej spod prilby. Pred štartom sa namiesto reťaze mazali nekryté časti tela.


„Osemdesiatnici“ vyštartovali z námestia o 9:00 hod. O hodinu nasledoval spoločný štart polmaratónskej a krátkej trate. Mne osobne to nebolo po chuti. Niektorí „hobbíci“ vedia pri štarte vyrobiť nebezpečné situácie. No a zase pre dlhý balík pretekárov som sa z miesta mohol pohnúť až po 10-15 sekundách od štartu a aj to len posúvaním nohou o zem. Keď som už konečne mal možnosť riadne šliapnuť do pedálov, čelo peletónu bolo odo mňa vzdialené už o viac ako 300 metrov. Na štartovnom mieste som bol s 15 minútovým predstihom. Nechať sa na prudkom slnku dlhšie dehydrovať, som nepovažoval za rozumné.


Autor fotografií: Ján Sopúch - http://scientific.rajce.idnes.cz/Oravsky_cyklomaraton_2015/

Vyrážame na trať

Rozbehli sme to s kamarátom plece pri pleci. No on, ako trénovaný cestár, za krátky čas mi ukázal chrbát v úvodných asfaltových kilometroch. Trať mierne stúpala a keď moje podhustené pneumatiky zacítili pravý MTB terén, hneď mi umožnili ľahšie roztáčanie. Cestára po chvíľočke predbieham a on za mnou ešte stihol zakričať: „Peter, drž sa a veľa zdaru!“ Trať sa hadí poľnou cestou a neustále stúpa a klesá. Okolo nás len nekonečné lúky. Sem, tam, sa dostaneme aj na okraj nejakej dediny. Vtedy nás z monotónnej jazdy preberá zvonenie spiežovcov a povzbudzovanie detí. Vytvárajú perfektnú atmosféru a skoro každý pretekár ožíva a hneď mu nohy idú ľahšie. Spoza jedného plota sa vytŕča niekoľko párov detských rúk. Chcú si ťapnúť, tak prečo nie. Spomaľujem a dotýkame sa rukami. Je to príjemné precitnutie. Táto selanka však netrvá dlho. Opäť sa každý ocitá sám, morduje sa s traťou, horúčavou a so súpermi.


V krátkom stúpaní na 7. kilometri zbadám dres môjho „pokoriteľa“ na Stupavskom maratóne. Od tej doby sme sa na rovnakej trati nestretli. Pekne plynule som ho v kopci obehol a vedel som, že v mojej vekovej kategórii je predo mnou ešte jeden. Tento rok mi už 5 krát nedovolil vystúpiť na najvyšší stupienok. Keď som v ďalšom stúpaní zbadal jeho dres, dotiahol som sa až na jeho chrbát a čakal som, že sa bude chcieť odo mňa vzdialiť. Nič také sa však nedialo. Preto som sa rozhodol pre rýchly výpad a odpútanie sa. Podarilo sa to ešte skôr, ako sa cesta dostala vo vodorovnejšej polohy. Pozíciu si bolo treba udržať a to najmä zvýšením náskoku. No v jednom, ani nie moc náročnom, klesaní poľnej cesty ma spomaľovali zo traja bikeri.

Hlboký rigol a šupa

Pustil som sa teda do ich obiehania. Miesta na šírku síce bolo dosť, ale zrazu sa mi pod kolesami podklad z ubitej hliny zmenil na vodou vymytý, hlboký rigol s množstvom väčších, voľných skál. Keď som na nepriaznivý terén začal reagovať, bolo už neskoro. Začal som brzdiť na hranici šmyku a snažil sa vyhnúť prekážkam. Naraziť do jednej z tých skál pri zostávajúcej rýchlosti by znamenalo pre bicykel a samozrejme i pre mňa katastrofu. A stalo sa! Skrátka som to nezvládol a takzvaným tigrom som opustil bicykel ponad riadidlá. Šupa o zem riadna, krátke zatmenie pred očami a ako som sa začínal spamätávať, počul som ešte: „Si celý, netreba zavolať záchranku?“ A nebol to len jeden hlas. Ochota okamžite pomôcť pri páde alebo pri technických problémoch je prioritnou vlastnosťou skoro všetkých MTB jazdcov. Ani neviem, či som na otázky dopovedal alebo len mávol rukou, že je to OK. Keď som zistil, že telo a bicykel sú funkčné, rozhodol som sa pokračovať. Vyosené riadidlá nebránili v jazde, i keď pri jazde nebolo príjemné mať ich vytočené stále na jednu stranu. Veď to bolo nič v porovnaní s bikerom, ktorého som predbiehal. Šliapal v stoji, lebo mal odlomenú sedlovku. Do cieľa mohol mať tak ešte zo 15 kilometrov. Mňa však viac trápil „technický“ stav môjho ramena. Predpokladal som, že obmedzenú funkčnosť a bolesť „rozchodím“ počas jazdy. Nerozchodil som. Zatnem zuby a prišliapnem do pedálov. V stúpaniach mi to ešte išlo, horšie to bolo pri rýchlych zjazdoch, najmä po lúkach. Tu bolo nutné tlmenie nerovností prenášať aj do rúk.

Lúky, lúky...

Keď som išiel na Oravský cyklomaratón, čakal som, že si pojazdím po Hviezdoslavom ospievaných horách a lesoch. Väčšina trasy viedla však v otvorenom teréne, najmä po lúkach. Snáď by mi to bolo jedno, keby nebolo toľko toho slnečného úpeku. Až v druhej polovici nám organizátori umožnili len nakrátko zabŕdnuť do lesa. Konečne trocha chládku a dokonca aj stopy blata. Nuž čo, každá MTB maratónska trať má svoje špecifiká. Keby tak bolo pod mrakom, mierne vlhká zem a takých 20 stupňov, možno by som si práve túto trať pochvaľoval. Značenie trasy bolo poväčšinou na vodorovných tabuľkách, čo bola pre absenciu stromov síce nevyhnutnosť, ale mne to zároveň veľmi vyhovovalo. Ani v jednom momente som nemal pochybnosti, kam si to mám namieriť. Jazdy po lúkach sme si užili teda do sýtosti. Na rozdiel od Súľovského maratónu neboli tu však strmé a rýchle lúčne zjazdy. Absentovali aj strmé stúpania, takzvané stojky, až na jednu v závere. V prípade, keby bol mokrý podklad, boli by niektoré výšlapy iste náročné. Nebezpečný úsek bol včas označený výstrahou. Prejdená vzdialenosť označovaná tabuľkou po piatich kilometroch. Občerstvovačky boli na 43 kilometroch tri. Podľa mňa mali dobre zvolené miesta a  i napriek vysokej teplote ich počet dostačujúci. Ja som dokonca doviezol do cieľa v mojom bidone ešte zo dva deci teplej brečky. Čo však okrem vody mali k dispozícii, som nestačil zaregistrovať.

Kým som sa po páde zaradil medzi ostatných, prebehla najmenej pol minúta. Nevedel som, či som vedúcu pozíciu už nestratil. I napriek bolestiam som v druhej polovici pretekov ešte zvládol, hlavne v stúpaniach, predbehnúť niekoľko bikerov. Na hrboľatých zjazdoch som však od bolesti zatínal zuby a len sledoval, ako ma mnohí obiehajú. V poslednom strmom a rozbitom klesaní som dokonca, hanba nehamba, potlačil zo desať metrov bicykel nadol. Záverečných pár kilometrov bolo opäť po asfaltke. Moje polospustené gumy sa znova začali stavať na odpor a hučať. Keď ma predbehol jeden pretekár na tvrdých dvadsaťdevinách, hodil som naň hák. Finišovali sme spolu takto posledné tri kilometre. Ako som uvidel cieľový oblúk, postavil som sa do pedálov a chcel zaútočiť. Bolesť v ramene ma však usadila. Ako sa hovorí, zaostal som o galusku. No i ak sa mi ten finiš páčil. Ako som zliezol z bicykla, zabolelo ma silno rameno. Nech sa zdravotníci nenudia, navštívim ich. Odchádzam od nich s rukou v nejakej plachietke a posielajú ma na röntgen. Nech to nepreháňajú, myslím si. Veď spraviť 32 km so zlomeninou nie je možné. Nakoniec, obaja sme však mali pravdu. Oni v tom, že kľúčna kosť je zlomená a ja v tom, že i v takom stave možno zvíťaziť. (Kompletné výsledky)



Hlavný organizátor Cykloklub Dolný Kubín, zvládli ste organizáciu na jedničku. Zázemie bolo dobre vybudované. O náladu sa nám starala nejaká domajšia kapela. Ceny pre víťazov boli hodnotné, miesto klasického pohára pekná keramika s textom na pamiatku. Tombola krátka ale s hodnotnými cenami. Skrátka Oravský cyklomaratón má už svoje dobré meno a 8. ročník ho len potvrdil.