Reportáž: Donovalský Drapák 2015 - Poctivých 60km s prevýšením 1990m a jazda po hrebeni

Všade v rádiu hlásia výstrahy 3.stupňa, počty odpadnutých stúpajú každým dňom a všetci doktori sa zhodujú, aby sme sa vyhli intenzívnym športovým aktivitám . Za ten čas čo panujú tieto horúčavy ale nič nové, a tak parkujem auto na Donovaloch a spolu so mnou aj ďalší ktorých podobné správy nemali šancu odradiť...

Keďže neďaleko strediska Donovaly máme chalupu tak presun na štart je naozaj otázkou chvíle. Minulý rok (Reportáž: Donovalský Drapák 2014) sa mi pretek páčil a navyše sa ide v mojej obľúbenej a dá sa povedať aj domácej lokalite. V podstate až deň pred štartom zisťujem, že nastali naozaj poriadne zmeny v trati a žiadne dve 20 km kolá sa už nekonajú. Namiesto toho náš čaká poctivých 60km s prevýšením 1990m a nebude chýbať ani jazda po hrebeni...

Výborná nálada na štarte

Na štart „dlhej“ sa postavilo okolo 60 bikerov a medzi nimi aj kopec kamarátov. Nálada bola naozaj výborná a o 10:00 už krúžime „zavádzacie“ kolečko okolo hotelov. Po asfaltke popod lanovku na Novú Hoľu mierime do úvodnej slučky smerom na Mišúty. Tá obsahuje naozaj výživné a pekne strmé stúpania ktoré nakoniec vystrieda aj pekný „zošup“ po lúčnom chodníku na zvážnicu. Po nej chvíľu po vrstevnici a potom už z kopca. Tu sa letí ako o život a dole mám prvých opäť kúsok pred sebou. Trochu som sa konečne poučil a zo začiatku si idem svoje tempo nehľadiac na to čo sa deje okolo . Navyše v takom teple. A ono to postupne funguje. Roztáčam nohy a pomaly zvyšujem tempo. Smerujeme späť na Donovaly kde si strihneme aj časť po zajtrajšom XC okruhu (v nedeľu sa na Donovaloch koná Slovenský pohár v XCO). Cez mostík ponad hlavnú cestu sa prehupneme do hlavnej časti. V úvode čakajú miestami celkom strmé lúčne pasáže ale ku podivu mi na nich teplo a slnko toľko nevadí.


V rýchlych zjazdoch po zvážniciach sa zase pekne dvíhajú mračná prachu. Atmosféra ako z reklamných plagátov . Postupne sa cez les dostávame až na hrebeň ktorý smeruje do Hiadeľského sedla. Zaradenie tejto pasáže ma naozaj veľmi prekvapilo a zároveň poriadne potešilo. Väčšinou tento úsek chodievam na výletoch opačne, teda smerom z Korytnice ale aj takto je to paráda. Úzky chodníček v závere namotaný okolo Kozieho chrbta (vrch) a nádherné výhľady na začiatok hrebeňa Nízkych Tatier. Akurát vďaka širokým riadidlám si treba dávať pozor na bodliaky ktoré občas vedia trafiť presne do hánku . Z Hiadeľského sedla nasleduje parádny technický zjazd do Hiadeľskej Kyslej ktorý sa postupne napojí na kratšie šotolinové stúpanie a nakoniec skončí v Mostenici - čo je v podstate opačná strana hrebeňa. V týchto úsekoch sme v zjazde minuli jednu zavretú rampu ale tá bola našťastie na dobre viditeľnom mieste – predpokladám, že ju zavrel dáky „dobrák“.



V Mostenici mal byť bufet ale v podstate to bol len stolík s vodou a ioňťákom. Určite by sa hodilo do budúcna aj niečo pod zub, ale ešte som mal našťastie svoje vlastné zásoby - wafle s Nutellou . Ako píšem vyššie, ocitli sme sa na opačnej strane ako sú Donovaly a tak sa treba dostať spať na hrebeň. O to sa postaralo pekné a dlhé stúpanie po zvážnici v závere „vyšperkované“ strmšími úsekmi. Tie nás priviedli na asfaltku vedúcu k národnej kultúrnej pamiatke - osada Kalište, ako tragická spomienka na 2. svetovú vojnu.

Tesne pred výjazdom na obrovskú lúku míňam partiu lesných robotníkov. Na tom by nebolo nič čudné keby všetci nekričali: „hej Sagan, daj podpis“ . Ale to už sa pomaly škriabem na vrchol lúky. V diaľke sa sebou vidím 2 bikerov a tak trochu kopnem do vrtule. Pokračujeme kúsok po hrebeni smerom na Banskú Bystricu. Tu pre zmenu chvíle spríjemnia pohľady na Krížnu a hrebeň Veľkej Fatry. Na kochanie nie je moc času, teraz už prášim rýchlym zjazdom smerom na Motyčky ležiace cca 6 km pod Donovalmi. Opäť ma milo prekvapí odbočka na pekný trail končiaci kúsok nad dedinou. No a odtiaľ už len založiť a šup do posledného stúpania. To vedie po starej ceste ktorá kopíruje z časti tú hlavnú.

Radosť spravia domáci s hadicou v ruke a mohutným povzbudzovaním. Voda na hlavu vždy poteší v takom úpeku. Ale naozaj sa mi ide výborne aj v poslednom kopci. V najťažších úsekoch kúsok pred koncom čaká aj môj osobný fanklub - Lenka s kamarátmi. Na chvíľu preto zabudnem na boľavé nohy a už som aj hore. Opäť prechádzam cez mostík ponad hlavnú cestu na centrálne parkovisko - kde je aj finiš. Nakoniec za 3:20 hod čo mi stačí na zemiak. Trochu ma mrzí, že tých pred sebou som si nechal v úvode odskočiť ale čo už s tým mojím dieslom . Zvíťazil Andrej Kubiš v čase 3:13 hod. a medzi ženami Magdaléna Sadlecká za 3:42 hod.

Z Donovalov na chatu odchádzam so super pocitom

Najviac ma potešila zmena trate z ktorej sa stala naozaj parádna prehliadka okolia. Strmé stúpania, lúky, zvážnice, hrebeň, single. Z každého sa niečo našlo a to nehovorím o nádherných výhľadoch na Nízke Tatry a Veľkú Fatru. Do budúcna by to chcelo trošku lepšie doladiť značenie za Hiadeľským sedlom – nie vždy som si bol úplne istý či idem správne. A taktiež trochu zlepšiť bufety. Ale myslím, že organizátor túto „kritiku“ zoberie konštruktívne a tak sa máme do budúcna na čo tešiť. Veď táto oblasť má na bikovanie obrovský potenciál...

Imroman a GaliPe54

Navyše komu bolo málo (tak ako aj mne) mohol sa v nedeľu zúčastniť na Slovenskom pohári v XCO a víkend na Donovaloch si ešte predĺžiť. Ja len spomeniem , že trať ktorú organizátor prichystal bola naozaj výborná a hlavne zábavná. Donovalský víkend si tak postupne našiel miesto medzi mojimi každoročnými obľúbenými akciami...

GaliPe54 na 1. mieste - Gratulujeme!

GaliPe54 - Minireport

Kto si zvolil MTB maratón „Donovalský drapák“ z bohatej ponuky cyklo akcií 8.8.2015, neoľutoval. I napriek momentálnym vysokým teplotám, jazda v nadmorskej výške 1000 metrov, často v lesoch ako aj v miernom vetríku horskou hrebeňovkou z vrchu Kečka do Hiadeľského sedla. Zrejme nik nečakal, že si užije v hlbokých horách aj dostatok blata. Menšiu dĺžku tratí 29 a 60 km vyvážilo prevýšenie 950 a 1750 m. Okrem brodenia potoka, maratón obsahoval dobre vyváženú skladbu terénu, povrchov a technickej náročnosti. Tipujem, že si tam aj každý účastník našiel to svoje „pravé orechové“.