Tip na výlet: Cyklokros cez tri najvyššie vrcholy Malých Karpát

Počiatok môjho nápadu z nadpisu sa v mojej hlave zrodil len nedávno, a to kombináciou viacerých faktorov. Prvý z nich bol ten, že na všetkých vrcholoch, o ktorých bude reč v ďalšej časti môjho článku, som už na biku (MTB) bol viackrát, ale vždy len na jednom z nich. A tak mi napadlo, že by som chcel vyjsť s bikom na všetky tri za jeden deň.

Kona Jake The Snake

Nedávno sa moja priateľka rozhodla, že by chcela cestný bicykel na trénovanie a zároveň sme zvažovali, či kúpiť cestný alebo cyklokrosový. Od kamaráta som sa v tom čase dozvedel, že má ten cyklokrosový a keď chcem, požičia mi ho a môžem si to vyskúšať. Hneď som sa chopil možnosti spoznať pre mňa novú odrodu bikingu a už po prvých kilometroch u nás na rovine na Záhorí bolo jasné, že tento nádherný bike má pre mňa náramne omamnú a sladkú chuť. Takže "Kona Jake The Snake" (úplne bombastický názov) je u mňa doma a ja sa chystám poriadne ju prevetrať.



Po asfalte, ktorému sa u nás úplne nevyhnem, tento bike valí proti môjmu HTčku neporovnateľne, obrazne povedané, ako raketa. Bicykel je ľahučký - cca 10 kg, tuhý, dobre ovládateľný, pohodlný, geometricky i pocitovo všetko sedí aj s úplne iným posedom a polohou ako na MTB. Užívam si to a aj pocit niečoho vzrušujúco nového má na svedomí to, že krátka a rýchla podvečerná vychádzka je mimoriadnym zážitkom. Mám úsmev od ucha k uchu, vietor vo vlasoch a cítim sa ako správny cyklista.

Zároveň mi v mysli vyvstane článok v jednom starom čísle zahraničného MTB časopisu BiKE, ktorý bol venovaný preteku Three Peaks Challenge, o ktorom sa píše, že je najťažším cyclo-crossovým pretekom v Anglicku. Keď som tam videl fotku, na ktorej rad pretekárov ťahá bicykel na ramene do sakramentsky prudkého a dlhého kopca, zaujalo ma to prevelice. Veď také terény, aké tam sú vidieť na ďalších obrázkoch, sú tak pre MTB a tí blázni to tam drtia na bikoch s úzkymi plášťami. Úplne niečo iné, než to pozná väčšina ľudí pod výrazom cyklokros a vysielaní z ich populárnych pretekoch v televízii. Parametre trasy je vidieť na obrázku a video, kde jazdci putujú krajinou, vyzerá naozaj epicky, jednoznačne nejde o bežnú záležitosť.

Three Peaks = tri vrcholy

Takže Three Peaks = tri vrcholy, cyklokros a nápad skĺbiť to dokopy. Na 18. marca 2016 hlásia celý deň jasno a príjemných 12 stupňov. Tento týždeň mám síce nočnú, ale túžba využiť cyklokrosku a slnečné počasie, ktorého bolo túto zimu obzvlášť málo, je neodbytná. V sobotu už má byť zamračené. Po nočnej smene v práci sa ráno najem, naložím sa do auta a ide sa na vec. Spať sa bude až po akcii.


Pred deviatou parkujem v obci Smolenice, kde začína môj malokarpatský trojboj. Je ešte trochu chladno, ale bude to už len a len lepšie. Prvých cca 35 km mám čisto po asfalte cez dediny Buková, Plavecký Mikuláš, Plavecké Podhradie, Sološnica, Rohožník... Potrebujem sa dostať dole, to znamená na juhozápad. Vcelku mi fúkal protivietor, čo nebolo vôbec príjemné a táto prvá časť jazdy nebola nejak zaujímavá, azda len tým, že pri obci Buková je kameňolom a v čase môjho prejazdu tam jazdili nákladné autá a brutálne sa tam prášilo. Dnes idem ešte na poslednú nočnú smenu do práce, a tak šliapem a šliapem, aby som celý plánovaný okruh stihol tak, nech si ešte pred nočnou môžem pospať.


Medzi obcami Rohožník a Kuchyňa opúšťam hlavnú cestu, čo je pre mňa skutočnou úľavou, lebo jazdu po asfalte medzi autami naozaj nemám rád a smerujem k Vývratu, kam ešte vedie rozbitá asfaltka a potom už pôjdem do terénu, kde začne tá dobrodružná časť výletu!

1.vrchol - Vysoká - 754 m n.m.

So svojou výškou je druhým najvyšším vrchom horstva Malých Karpát. Už som tu bol a viem, čo ma čaká. Po modrej turistickej sa hrabem nahor a bike tlačím až na vrchol. Deň je krásny, v lese toľko nefučí, stretávam jedného pešieho turistu, s ktorým máme rovnakú cestu na vrchol a chvíľu ideme pospolu, no potom sa odpájam, lebo idem "na čas". Záver výstupu pod samotným vrcholom je prudký, kamenistý, náročný a bike ide na rameno. Zatiaľ to nie je trápenie, síl mám ešte dostatok a prvý kopec mám v kapse!

Na vrcholovej plošine ešte ležia zvyšky snehu a spústa rozkvitnutých snežienok. Poslovia jari sú potešením pre oči i dušu. Vysoká, je pre mňa z týchto troch dnes absolvovaných vrcholov, najkrajšia. Stáť hore na skalách, vystavený vetru a pozerať sa do diaľky na končiare kopcov, hľadieť na svet zhora...


Je pravé poludnie a dlho sa nezdržiavam, občerstvím sa a pálim dole. Zostup z Vysokej je v prvej časti prudký a rozblatený, šmýka sa to. Na cyklokrosku to nie je ani náhodou, nasadám až trošku ďalej a je to veľmi dobrý pocit, zase sa viezť. Od Hubalovej k Panskému domu je cesta totálne rozjazdená od lesnej techniky, a tak kus tlačím po okraji po tráve. Našťastie to nie je celý úsek a neskôr sa dá normálne šliapať. Pokračujem popod Taricové skaly k sedlu Skalka, kde je rozbitá preliezačka cez plot obory, a tak chvíľu dumám, ako to preliezť. Až do Sološníckej doliny to ide pekne z kopca, čo znamená, že strácam veľa výškových metrov...

2.vrchol - Vápenná - 752 m n.m.

Takže ma čaká stúpanie, ktoré je v reči čísiel jasné a neúprosné, robí to 497 m na 3,3 km. Stačí sa pozrieť na profil trasy... Cestou stretám dvoch peších turistov, mladých chlapov, ktorí idú od rána peši až z Pezinskej Baby, majú za sebou 25 kilometrov a idú tam, kam ja. Chvíľu sa rozprávame, potom im odbieham a stretávame sa znova až hore. Výstup nahor po červenej turistickej nie je tak technicky náročný ako na Vysokú, ťažký je len prevýšením. Síl už mám menej a čochvíľa si musím dávať krátke pauzy. Je to dnes mimoriadne ťažké... Až na pár kratučkých úsekov, celý úsek od Sološníckej doliny až nahor tlačím.

O 14:30 hod som hore! Vápenná s Vysokou sú ako sestry. Vrcholové partie majú veľmi podobne skalnaté s podobným výhľadom rovnakým smerom. Som rád, že mám za sebou už dva vrcholy z troch bez defektu, a tak som spokojný. Fučí tu, niečo pofotím, posilním sa a idem ďalej. Nasledujúci úsek z Vápennej smer Mesačná lúka je asi najťažší úsek na trase. Je dlhý, plný balvanov, všetko tlačím, často zdvíham a prenášam bike, trochu aj nadávam a som srdečne rád, keď to mám za sebou. Šliapnuť do pedálov a zase sa viezť, je náramný pocit...


Ešte odbočím k technickej stránke cyklokrosového bicykla a jeho prejavu na nespevnenej ceste. Dnes je totiž mäkká zem, je vlhko a mokro. Úzke pneumatiky sa boria do zeme viac ako široké MTB gumy a stojí to viac síl. Ďalšia vec je tá, že oproti horskému bicyklu mi chýbajú ľahšie prevody, a tak niektoré stúpania, ktoré si myslím, že by som na horáku dal, tu nedávam a musím tlačiť.

Je mi jasné, že cyklokrosový bicykel nebol vymyslený na takéto zjazdy, aké na ňom idem dnes. Brzdy našťastie sú tu (aspoň) mechanické kotúčovky a dostávajú zabrať! Dlhé klesania som neustále na brzdách, pretože sa to nedá pustiť dole kopcom ako na odpruženom MTBčku a ruky majú čo robiť, aby to ukočírovali.

3.vrchol - Záruby - 767 m n.m.

Akonáhle som opustil kamenné polia Vápennej, zase som sa rozbehol... Zo sedla Uhliská popod Klokoč, cez Amonovu lúku, Mon Repos, Červenú horu, to po červenej turistickej po väčšinou spevnených cestách vcelku fičalo. Čaká ma posledné stúpanie na najvyšší bod dnešnej trasy. Z Breziniek to stúpa mierne lesom popod zrúcaninu hradu Ostrý kameň, ktorý som takto zdolať ešte nevidel. Som už veľmi vyšťavený a aj toto mierne, ale dlhé stúpanie, ma dosť unavuje. Nakoniec sa ale predsa len dostávam pod Záruby, kde sa posilním poslednými zvyškami jedla a vody a odpočiniem si pred finálnym kopcom.

Tu už nie som tak nízko ako pod Vysokou a Vápennou, takže to nebude také dlhé stúpanie. A to je fajn, lebo je už pokročilý čas a ja už mám naozaj málo síl. Idem na to. Vytlačím zárubské esíčka, ako im hovorím a som kúsok od vrcholu, keď naň ešte dopadajú posledné lúče slnka. Pomaly sa vytrepem nahor, oblečiem sa do teplejšieho, už je vcelku chladno, nachystám fotoaparát a cvaknem pár posledných dnešných záberov.


Som na vrchole, nikoho tu už nie je, len jeden veľmi unavený cyklista, ktorý si splnil jednu malú túžbu...

Mapa

Online mapa http://www.mtbiker.sk/vyjazdy/165388/slavo-vyjazd-predpokladany-vyjazd-mtb-sucho-75km-11h-2239m.html

Kona Cyclocross

Náročné putovanie cez tri vŕšky sa blíži ku koncu a po tom všetkom, čo som dnes absolvoval, si nemôžem tento bike nezamilovať. Veľmi pekne ďakujem kamarátovi Vaškovi za zapožičanie.