Continent Expedition - report #1

V lietadle som práve rozmýšľal nad tým, že my teraz za necelých 11 hodín priletíme na miesto, z ktorého sa budeme vracať 5 mesiacov. Cesta späť nás bude stáť veľa síl, oči budeme mať plné sĺz a možno budeme aj krv potiť.

Cestovateľský denník

V lietadle som práve rozmýšľal nad tým, že my teraz za necelých 11 hodín priletíme na miesto, z ktorého sa budeme vracať 5 mesiacov. Cesta späť nás bude stáť veľa síl, oči budeme mať plné sĺz a možno budeme aj krv potiť. Z lietadla krajina vyžaruje pokoj, nebadať žiadne typické prvky podnebia ako je horúčava, monzúny, jazerá nakazené červom Bilharzia, rieky hemžiace sa krokodílmi a ani stopy po konfliktoch obyvateľstva. Kontrast medzi cestou tam a späť je obrovský, až mi naskočili zimomriavky.

Kapské Mesto je postavené v edwardskom a viktoriánskom štýle. Ulice nesú názvy holandské (Heerengracht, Leeuwenstraat) alebo anglické (St. George"s Mall, Canterbury Street). Blízko letiska je močiar, popri ktorom vidieť zaostalú štvrť mesta. Ani nemusím pripomínať, že túto štvrť obývajú čierni obyvatelia a nazývajú ju svojím domovom.

V štvrti, ktorú obývajú bieli, sú meter vysoké steny a brány ich oddeľujú od okolitého sveta. My bývame v študentskom domove a svoj majetok máme ohraničený drôtmi, ktoré sú pod vysokým napätím. Pred popoludňajšou 40º C horúčavou sa uchýlime na botswanské veľvyslanectvo, kde si vybavujeme víza. Na recepčnom pulte v sklenej nádobe sú namiesto cukríkov kondómy. K cestičke lásky vedúci park, Government Lane, je spestrený červenými AIDS výstražnými tabuľkami. Podľa všetkého je tu táto zákerná choroba vážnym problémom.

9. marec 2007

Večer sme išli na večeru s marketingovým riaditeľom Old Spice EMEA. Pojedli sme všetku divinu z jedálneho lístka (asi to bola naša posledná poriadna večera). Boli to pštros, krokodíl, hnedý žralok, atď. Zvieratá, ktoré iba vidieť budeme, ale strieľať na ne nie.

Dnes asi o 11.30 hod. došla naša batožina do DHL Global Forwandinggal - Kapské Mesto. Naša spolupracovníčka – Gloria bola veľmi pohotová. Telefonovala nám každú hodinu a informovala nás o vyclievaní. Poobede sme mali papiere vybavené. Keďže sa v Kapskom Meste nikto od práce nepretrhne a garáž, v ktorom parkoval náš kamión, zatvorili o 17.00 hod., len na druhý deň sa vieme chystať na cestu a skladať bicykle. Teda 11. marca vyrážame.

10. marec 2007

Medzitým, ako sa spoznávame s naším SCANIA kamiónom, začalo silno pražiť juhoafrické slnko. Kým sme poskladali niekoľko Wenson bicyklov a batožinu naložili na kamión (rebrík mi pripomínal ten typický, ktorý vedie na povalu, a už vidím, že s ním za 5 mesiacov budeme mať veľa problémov), spálilo nás slnko a mal som aj bolesti v drieku.

11. marec 2007

Všetci sme pripravení na cestu. V predchádzajúci večer sa nás Pali ešte raz všetkých spýtal, či vieme na čo sa dávame, aké nebezpečenstvá na nás môžu striehnuť za 5 mesiacov a môžu sa objaviť aj psychické problémy, ak sa nebudeme riadiť podľa pokynov „veliteľa výpravy“, ktorým je Hidvégi-Üstös Pali.

Štart: Na 8.00 hod. sme sa autobusom vyviezli na breh oceána, na okraj Kapského Mesta, aby s nami v pozadí s majestátnym pohorím Table Mountain spravili romantické ale športové fotografie. Po fotení Old Spice Afrika Expedícia 2007 konečne vyrazila. Na Cross Hungary Adventure (túra cez Maďarsko) som sa naučil, že počas túry má byť vzdialenosť medzi mojím predným a predchádzajúcim zadným kolesom max. 0,3 mm. Hoci sa môžeme obzerať a kochať krásami prírody, uvedomujem si, že v záujme vlastnej bezpečnosti počas celých 5 mesiacov, denne 8 až 10 hodín, budem mať pred očami chlpaté nohy a zadok predomnou bicyklujúceho sa spolujazdca.

Cestou si ani neuvedomujeme, že nejazdíme okolo Liptovskej Mary, ale niekde v Južnej Afrike. (Až kým z kríkov nevyskočil rozzúrený lev a neskočil na českého spolutrpiteľa. Kým sme sa spamätali, už mal odhryznuté obidve nohy ….... ale to všetko sa odohralo iba v mojej fantázii.)

Rastlinstvo je mediteránne, vždyzelené kríky a eukalypty. Na konci prvého dňa sme dorazili do dediny Yzerfontein, ktoré leží na brehu oceána. V kempe okrem nás pobehujú len dve sliepky. Vyšli sme si na beach… Bola nedeľa, slnko krásne svietilo. Napriek tomu nebolo na brehu živej duše. Voda oceána mala asi 17º C, tak sme sa v nej iba rýchlo namočili. V krčmičke na brehu nám vysvetlili, že turistická sezóna trvá do Veľkej noci.

Vzdialenosť: 77 km
Sedadlo verzus môj zadok: po začiatočnej námahe sa poobede vzdal.
Fauna: dnes sme videli jednu zrazenú lienku, dve rozpučené myšky, čajky a niekoľko pštrosov.
Počet defektov: 3

12. marec 2007

O 6.00 hod. som sa zobudil v kamióne. Hoci sme nocovali v kempe ohraničenom drôtom, rozhodli sme sa, že predsa bude jeden z nás spať v kamióne a strážiť veci. Úlohu som splnil, nič nám nezmizlo. Ranná rozcvička, raňajky, príprava vody na pitie, krémovanie sa a štart. Každú hodinu sa natierame 40 faktorovým krémom. Vždy som sa nenávidel krémovať, ale po včerajšom spálení sa ja natieram najsvedomitejšie. Dnes som sa natrel asi tromi kubíkmi krému. Asi to napíšem Quinnesovi.

Našťastie sa nám podarilo prejsť 40 km úsek na veľmi zlej poľnej ceste. Stále som sa do nej vnárali. A zrazu sa v strede ničoho objavila pred nami škola. Na bránku bolo nalepených okolo 40 čiernych detí, ktoré nás povzbudzovali výkrikmi „go!“. Solidarita je veľmi výrazná. Vodiči nás predbiehajúcich áut nám kývajú a trúbia na nás. Vari ideme na nesprávnej strane cesty? Veľa z toho, čo sa osvedčilo v Anglicku, sa nachádza aj tu. Napríklad kohútik jeden na teplú vodu a druhý na studenú. Takže si nemôžeš umyť ruky bez toho, aby si sa nepopálil.

Farmársky (búrski) osadníci: Angličania kedysi pre nich dokonca aj koncentračné tábory pripravovali, ale nateraz sa im už podarilo začleniť do spoločnosti. Vlastnia pozemky na západnom pobreží a pestujú na nich pšenicu, citrusové plody a hrozno.

Noc sme strávili v hobbykempe Die Ark. Majiteľom je búrski osadník. Minikemp pozostáva z dvoch častí. Jednu tvorí zeleň o výmere 6x5 m² a druhú nocľaháreň – to je prerobená maštaľ. Jej prestavba pozostávala z odstránenia maštaľného hnoja a výmeny kráv za postele. Ceduľky s menami zvierat ešte stále boli pripevnené na stenu. Ja som bol v ten večer Demsy a musím povedať, že sa mi spalo výborne.

Vzdialenosť: 78 km
Fauna: videli sme bežiace vtáky, akési orly a chovné stáda.
Počet defektov: 12 (Vybabral s nami agát, potrebujeme špeciálnu kvapalinu do kolies a nádej, že zajtrajšok bude lepší.)

13. marec 2007

Ráno o 6.00 hod. sa dojenie kráv odložilo, tak sme boli skôr pripravení na cestu. Mimochodom raňajkujeme omeletu alebo kašu a pijeme čaj či kávu. Pripravíme si na cestu vodu, izotonický nápoj a čaj. Cez deň si dávame ovocie, tyčinky s vysokým energetickým obsahom, večer jeme mäso s mäsom, aby nám neochablo svalstvo.

V Afrike si sa už buď spálil, alebo to na teba iba čaká. Tá prvá skutočnosť sa vzťahuje na väčšinu spolujazdcov, ja patrím vďaka denne použitým 3 krémom do tej menej spálenej skupinky.
Vyrazili sme okolo 8.00 hod. Po hladko prejazdených 40 km sa to začalo: krajina začína byť vrchovitá. Prvý vrch mal stúpanie 6 km. Nasledoval downhill, o ktorom len toľko, že Ivan prekročil povolenú rýchlosť, a to 120 km/hod. V dolinách je hospodárstvo na vysokej úrovni. Všade sú pomaranče a citróny, trochu vyššie opäť hrozno. Cieľom je Clanwilliam, miestny kemp, usadili sme sa pri zásobárni na vodu. Podľa môjho vedomia, tu sladká voda nie je nakazená červom Bilharzia, preto sme sa aj okúpali. Však o pár mesiacov uvidíme, či sme sa správne rozhodli.

Vzdialenosť: 123 km
Počet defektov: 0!

14. marec 2007

Postupovali sme na sever a rastlinstvo redlo. Podľa Petra z Čiech, ktorý pred rokom prešiel Austráliu na bicykli, je krajina taká istá ako tam. Červeno-hnedá pôda, kamene, skaly, nízke kríky s ostňami a neznesiteľná horúčava. To bola charakteristika nielen okolitej krajiny, ale aj nášho dňa. Ku koncu sme boli vyčerpaní, bol to najdlhší a najteplejší deň. Slabý vánok bol vynikajúci.

Dnes prenocujeme v dedinke Nuwerus, ktorá je doslova na konci sveta. Ale, v dedine je novostavba gymnázia, študentský domov, klinika, polícia a obchodík s miešaným tovarom. Prevažujú poľné cesty. Pravdepodobnosť, že ich zaplaví voda, je malá. Mládež večer o 20.00 hod. trávi čas v miestnej telocvični. Máme sa od nich čo učiť...

Naši dvaja vodiči kamióna – Sue a George – sa museli štyrikrát prejsť po dedine kvôli nocľahu. Rozhodli sme sa prenocovať na ihrisku v stanoch., lebo tam bolo menej skál a tŕnistého porastu. Vedúci nám nakoniec otvoril športovú halu, tak sme sa aj osprchovali a prespali v nej.

15. marec 2007

Nadránom som sa zobudil na svrbenie ruky. Na ľavej dlani som mal 19 štípancov od komárov. Toto ešte nie je zóna malárie, no para. So slzami v očiach sme odchádzali z nuweruskej športovej haly.

Vzdialenosť: 127 km
Fauna: dve dimenziálne líšky, vyžehlený minihad