Lapierre Fatranský MTB Maratón

V sobotu 4. júna sa v Stráňavách uskutočnil, medzi bajkermi veľmi obľúbený Fatranský maratón. Akcia je zaradená do domácej Cyklomaratónskej série a do spoločnej česko-slovenskej Valašsko-považskej série. Hlavný organizátor Ľuboš Terry Dupkala svojou povestnou kosťou z mamuta a intenzívnym búchaním o plech opäť vybavil počasie, takže sa mohlo všetkých 783 štartujúcich dosýta vymaratónovať.

Pre mňa sa Fatran začal už v piatok večer na prezentácii. Okrem toho, že som tým ušetril čas a nemusel som sa prezentovať v sobotu pred maratónom som sa aj trošku rozjazdil, keďže to mám z domu do Stráňav zhruba 20 kilometrov. Od kamarátov z Cyklopozitívu som sa dozvedel aj aktuálne informácie z trate. Pri pohľade na zablatené bajky a zmoknutých Cyklopozitivákov mi bolo jasné, že v sobotu určite čistý do cieľa nedôjdem. Ráno som si pobalil veci a vydal som sa do Stráňav. Regulovčíci ma naviedli na parkovisko pri kúpalisku, ktoré je vzdialené od štartu asi 2 km. S parkovaním napriek vysokej účasti nebol žiaden problém. Poskladal som si bajk a pomaly som šiel na štart. Prehodil som pár slov s kamarátmi, ktorých som postretal a asi pol hodinku pred štartom som sa vydal spolu s Rasťom Balkom na krátke rozjazdenie. Pri návrate na štart bolo pod štartovým oblúkom už dosť husto. Trošku nadrzovku sme sa pretlačili dopredu a netrpezlivo sme čakali na štartový výstrel, ktorý zaznel presne o 10:00.


Po úvodnej rovinke cez obec prišlo krátke stúpanie, kde sa balík trošku natiahol. Nasledoval zjazd a prvý „osviežujúci“ brod na trati. Po blatistej ceste sme sa dostali do Višňového a krátkym stúpaním po lúke sme prešli do Turia, kde sme sa napojili na časť okruhu minuloročnej 24-hodinovky. Túto pasáž mám dobre natrénovanú, keďže som ju obkrúžil na 24-ke 28x. Niektoré úseky v zjazde do Turia mi pripomínali skôr súťaž v drifte ako MTB maratón, ílovité blato a mokré korene urobili svoje. Po rýchlom úvode maratónu prišla Fatranská klasika, teda 3 dlhé tiahle stúpania. Prvé z nich vedie z Turia cez Zdobinú až nad zjazdovky vo Višňovom. Začiatok je mierny, ale s pribúdajúcimi kilometrami sa sklon zvyšuje. Stúpanie sa mi šlo dobre a ani som sa nenazdal, ocitol som sa pred prvým úsekom maratónu, kde treba bajk potlačiť prípadne odniesť. Ja som zvolil druhý variant. Kúsok za touto „tlačenkou“ nasleduje krásny technický trail. Krátkym špurtom som obehol bajkerov pred sebou, aby som mal v zjazde voľné pole, keďže tento singláč mám už dosť najazdený. V jednom technickom úseku na menšom drope sa mi vypla tretra a trošku „ jsem si přiskříp pimpulu.“ Napriek tomuto karambolu som si tu vytvoril celkom slušný náskok pred prenasledovateľmi. Po rýchlom zjazde dolu zjazdovkou a po širokej šotolinovej zvážnici som sa dostal opäť do Višňového k druhej občerstvovačke. V duchu hesla „nezastavujem, máme spoždení“ som prefrčal okolo. Hneď za občerstvovačkou ale skoro prišlo ku tragédii, keď mi skrížil cestu džíp. Našťastie sme sa tesne minuli.


Pekným chodníkom popod Hoblík a druhým brodom v poradí som sa dostal na žilinským bajkerom notoricky známe stúpanie do sedla Javorina. Ja osobne som ho šiel minulý rok 18x a tento rok už tiež pekných pár razy. Stúpanie mi odsýpalo celkom slušne. Aktuálna rýchlosť mi neklesla pod 10 km/h, čo bolo pre mňa dobré znamenie. V sedle Javorina som prvýkrát zastavil na občerstvovačke. Doplnil som do fľašiek ionťák (trošku mi z neho tŕpli ústa, nabudúce si hádam lepšie na občerstvovačke prečítajú recept na jeho riedenie). Olej na reťaz na občerstvovačke nemali, čo ma moc nepotešilo. Obsah občerstvovačiek bol na slovenské pomery nadpriemerný. Po krátkej prestávke som vyšiel v ústrety ďalšej „tlačenke“ na Saračníky. Zo Saračníkov prišiel dlhý zjazd do Vrútok prerušený jedným, na pomery Fatranského maratónu krátkym stúpaním. V tomto zjazde som mal ďalšiu skoronehodu. Tesne predo mnou zjazdoval jeden bajker, keď si zrazu jeden jeleň zmyslel, že si dá s nami šprint na značku (teda skôr na smrek). Niekoľko metrov bežal pred nami. Potom som ale zbadal ďalšieho jeleňa rútiaceho sa z boku na nás. Na chalana predo mnou som len stihol zakričať: „pozor, z boku ide ďalší.“ Našťastie sa jeleň zastavil asi 2 metre od nás, tak sa nakoniec zrážka nekonala.


V jednom úseku sme sa prebrodili blatom na novovybágrovanej zvážnici a ani som sa nenazdal bol som pri ATC vo Vrútkach, čo bolo znamením začiatku 12 km dlhého stúpania s prevýšením viac ako 600 metrov späť do sedla Javorina. Po úvodných asi 2 kilometroch stúpania som so škrípajúcou reťazou dorazil k ďalšej občerstvovačke. Ako prvé som si vypýtal olej na reťaz, ktorý ale samozrejme nemali. Jediná vec vhodná na mazanie bol chlieb s masťou. Napadlo ma, že by to aj šlo, ale moc času na experimenty som nemal, keďže sa približovala veľká skupina prenasledovateľov. Čistou vodou som zapil presladený ionťák z predchádzajúcej občerstvovačky, vychutnal som si osolený banán, zjedol energy gél a takto nasypaný som sa znova zakusol do stúpania. Stúpanie sa mi šlo na moje prekvapenie dobre. Predchádzajúce roky som tu zvykol dostať kŕče a musel som zvoľniť. Tento rok som ale postupne zrýchľoval a kŕče neprišli. Zjazd do Strečna som šiel už na pohodu a prakticky som sa dole len zviezol. Po zjazde nasledoval kultový 300 krokový výšlap. Pomaly som sa vymotal hore. Na vrchole výšlapu som mal dokonca súkromnú pitnú občerstvovačku, za ktorú som bol nesmierne vďačný. Následne som si ešte vymasíroval a uvoľnil nohy na slávnej lúke „Kostitras“ a po asfaltke som v čase 03:47:17 dorazil do cieľa.


V cieli sme sa s kamarátmi okamžite podelili o dojmy z trate. Myslím, že všetci s kým som sa bavil boli spokojní. Doprial som si sprchu na kúpalisku. Sprchoval som sa už aj v studenšej vode, takže pohoda. Bajk sa mi umývať nechcelo, ale s umývaním vraj problém nebol. Organizátori sa zjavne poučili z minulého ročníka. Jedlo na maratróne bolo tiež na úrovni, výber z 3 chodov je super. Ja som vsadil na overený szeged-in. Potom nasledoval už len stereotyp každého maratónu čiže vyhlásenie výsledkov a tombola. Víťazom sa stal suverén tejto sezóny Milan Barényi pred dvoma borcami spoza rieky Moravy Karlom Hartlom a Milanom Fajtom. Neúspech v tombole som si vykompenzoval víťazstvom v inej súťaži, takže som nakoniec domov naprázdno neodišiel. Celkovo bol Fatranský maratón jedna super akcia. Z mojej strany absolútna spokojnosť a už sa teším na Cyklopozitivákov a ich 24-hodinovku v Rajeckej Lesnej.