Mini report z môjho pohľaduSobota 9:00-pokec s kamarátmi na štarte a hurá do toho.Po Kamzík trať parádna (ak nerátam návštevu sanitky na železnej) hore ma prekvapila občerstvovačka,ktorá nám stačila. Opýtal som sa tam človiečika že či si myslí že mu bude kapacita toho stola stačiť pre zvyšok pretekárov a on že,koľko ľudí ešte pôjde.Keď som mu povedal že min 600 ľudí dosť sa čudoval.A to som už tušil že to dnes s papaním na trati nebude ok.
Na BK mi už spomínaný dobre naladený týpek ponúkal džoinťák a vodu-mal som šťastie ešte mal všetko.Zrazu sa tam zjavil pretekár z nemecka a vysvetľuje jemne podguráženému dž. že tu už bol a že kam má ísť.Mal výborný nápad (ha ha)a zavesil ho na mňa.Keďže výkonnosť toho nemca ďaľeko prevyšovala moju,bolo na ňom vidieť že sa ma drží iba preto aby sa opäť nevrátil na BK.To sme už schádzali do Limbachu riešime bufet-veľmi nemecky neviem a tak som usúdil že by nám,ale hlavne mne bodla pauza.Ale čo s tým? Paráda hostinec priamo na trati,hovorím si že nemec má jedinečnú možnosť ochutnať kofolu a pagáče. Nasadáme na
bike a v tom ďaľší dehydrovaný pretekári riešia absentujúcu občerstvovačku týmto spôsobom.
V stúpaní na Babu už nemec pochopil že so mnou nič a odvtedy som ho už nestretol.
Na Babu som došiel s vypätím posledných síl,rátal som totiž že bude z čoho vyberať ale okrem oschnutých banánov a niečoho čo pripomýnalo potrhané pagáče tam na jedenie nič nebolo.Ale vodu doniesli-tak aspoň niečo.To bol čas keď som začal sypať-enervitové tabletky ktoré ma od toho momentu tlačili do cieľa.
Z Baby do Lozorna to bola super bikovačka a nemôžem tomu nič vytknúť.
V Lozorne som už nečakal na občerstvovačke nič a čo sa nestalo,PREKVAPENIE!!!!
Mali tam roztečené horalky a VODU! Opäť do "sýtosti" posilnený som pokračoval smer košariská.Stúpanie výživné ale stále idem na biku.(to je dobré) Na Červenom domčeku na mňa čakalo prekvapenie v podobe regulovčíka,myslím že tam bol úplne zbytočne.
Dorazil som na Košariská občerstvovačka ma ničím neohúrila tak som plynulo pokračoval ďaľej. Už začína tlačenie,neni energia dochádza aj voda.
Prichádzam Pod kozlisko a som už dosť mimo.Cítim že sa mi už aj peši ide zle.
Nejakým zázrakom som sa dostal do Borinky a tam som okamžite zamieril do miestneho pohostinstva kde som stiahol kofolu a deli.Opäť sa začínam vedieť bicyklovať a to hodnotím veľmi pozitívne.Do ciela som prišiel,síce to na bedňu ani zďaleka nebolo ale tešil som sa ako malé decko.Bola to pre mňa výzva ktorú som s vypätím všetkých,čí už fyzických alebo psychických síl zvládol.
Ďakujem za pozornosť trpezlivým čitatateľom.