Šoféri nerozlišujú či ideš 150km švih, 10km do práce alebo sa len "nutne" približuješ k lesu po 2km dlhom úseku v premávke. Na blbého šoféra natrafíš rovnako na tých 150km ako aj na tých "nutných" kratučkých 2km.
...lenže na tých 100 a viac kilometroch je pravdepodobnosť stretnúť BLBCA/BLBCOV ďaleko väčšia pričom v lese sa toto "takmer" nestane
vikino1 tiež mi je to ľúto ale zdravie a život máme len jeden a najviac ma serie, že som do tých cesťákov v poslednej dobe napchal dosť
troška na odľahčenie od lasicu 
PÍŠE MILAN LASICA
Chodci a vodiči sa spájajú. Proti cyklistom
Ktovie, kde sa tých cyklistov v poslednom čase toľko nakotilo. Prekážajú im autá aj chodci.
Mám na mysli nás, chodcov. V tejto chvíli som chodec. Keď sedím v aute, som šofér a chodci mi lezú na nervy.
Sú nedisciplinovaní, na priechody vchádzajú na červenú, pobehujú po ceste aj tam, kde nie je priechod, ak nie je na priechode semafor, vlečú sa, ako keby sme my, šoféri, boli povinní čakať, kým sa im uráči prejsť na druhú stranu, čo nás nesmierne znervózňuje, zvlášť preto, že sme povinní.
Keď človek sedí za volantom a ešte k tomu v nejakom lepšom, alebo aspoň väčšom aute, nezdá sa mu logické, aby dával prednosť niekomu, kto ide pešo.
Keď sedíme za volantom zdá sa nám, že chodci by si mali dobre rozmyslieť, či vôbec vstúpia na vozovku. Veď majú predsa chodník a ten im, dočerta, musí stačiť. Takto rozmýšľam, keď som šofér. Ale v tejto chvíli som chodec.
Keď som chodec, nedokážem sa zmieriť s vynálezom auta. Neviem pochopiť, prečo šoféri stále trúbia na nás chodcov, ako keby sme neboli súčasťou cestnej premávky.
Prečo na nás vykrikujú, ako napríklad minule na mňa, keď som utekal (ak sa to tak dá nazvať) po priechode na červenú, lebo som nestihol zelenú a ponáhľal som sa do kaviarne. Niekoľko áut na mňa trúbilo a jeden šofér zakričal: „Je červená, pre teba to neplatí?“
Neviem, prečo mi tykal, keď bežím po priechode, nechápem to, mám už svoje roky a čosi som pre túto spoločnosť hádam aj vykonal. Pravdaže, keď sedím za volantom a nejaký chodec mi vojde do cesty, určite si nezamrmlem: „Vy debil.“ Tiež mu tykám, lebo ma obmedzuje v jazde a nezaujíma ma, čo pre túto spoločnosť vykonal.
Medzi šoférmi a chodcami existujú neprekonateľné antagonizmy. O to väčšie, že všetci sme raz šoféri, inokedy chodci a trpíme touto premávkovou schizofréniou. Nikdy vlastne nie je jasné, na čej strane stojíme.
V poslednom čase nastáva zmena, ktorá nás spája. Konečne budeme ťahať za jeden koniec povrazu. Chodci aj automobilisti. Dávajú nás dokopy cyklisti.
Ktovie, kde sa ich v poslednom čase toľko nakotilo, ale fakt je, že keď idú po ceste, prekážajú im autá, keď idú po chodníku, prekážajú im chodci.
Napriek tomu, že pre autá znamenajú menšiu hrozbu ako pre chodcov, predsa len je to príležitosť, aby šoféri aj chodci mali spolu na koho nadávať. Taká príležitosť spája.
zdroj: http://komentare.sme.sk/c/7323762/chodci-a-vodici-sa-spajaju-proti-cyklistom.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss
PÍŠE MILAN LASICA
Chodci a vodiči sa spájajú. Proti cyklistom
Ktovie, kde sa tých cyklistov v poslednom čase toľko nakotilo. Prekážajú im autá aj chodci.
Mám na mysli nás, chodcov. V tejto chvíli som chodec. Keď sedím v aute, som šofér a chodci mi lezú na nervy.
Sú nedisciplinovaní, na priechody vchádzajú na červenú, pobehujú po ceste aj tam, kde nie je priechod, ak nie je na priechode semafor, vlečú sa, ako keby sme my, šoféri, boli povinní čakať, kým sa im uráči prejsť na druhú stranu, čo nás nesmierne znervózňuje, zvlášť preto, že sme povinní.
Keď človek sedí za volantom a ešte k tomu v nejakom lepšom, alebo aspoň väčšom aute, nezdá sa mu logické, aby dával prednosť niekomu, kto ide pešo.
Keď sedíme za volantom zdá sa nám, že chodci by si mali dobre rozmyslieť, či vôbec vstúpia na vozovku. Veď majú predsa chodník a ten im, dočerta, musí stačiť. Takto rozmýšľam, keď som šofér. Ale v tejto chvíli som chodec.
Keď som chodec, nedokážem sa zmieriť s vynálezom auta. Neviem pochopiť, prečo šoféri stále trúbia na nás chodcov, ako keby sme neboli súčasťou cestnej premávky.
Prečo na nás vykrikujú, ako napríklad minule na mňa, keď som utekal (ak sa to tak dá nazvať) po priechode na červenú, lebo som nestihol zelenú a ponáhľal som sa do kaviarne. Niekoľko áut na mňa trúbilo a jeden šofér zakričal: „Je červená, pre teba to neplatí?“
Neviem, prečo mi tykal, keď bežím po priechode, nechápem to, mám už svoje roky a čosi som pre túto spoločnosť hádam aj vykonal. Pravdaže, keď sedím za volantom a nejaký chodec mi vojde do cesty, určite si nezamrmlem: „Vy debil.“ Tiež mu tykám, lebo ma obmedzuje v jazde a nezaujíma ma, čo pre túto spoločnosť vykonal.
Medzi šoférmi a chodcami existujú neprekonateľné antagonizmy. O to väčšie, že všetci sme raz šoféri, inokedy chodci a trpíme touto premávkovou schizofréniou. Nikdy vlastne nie je jasné, na čej strane stojíme.
V poslednom čase nastáva zmena, ktorá nás spája. Konečne budeme ťahať za jeden koniec povrazu. Chodci aj automobilisti. Dávajú nás dokopy cyklisti.
Ktovie, kde sa ich v poslednom čase toľko nakotilo, ale fakt je, že keď idú po ceste, prekážajú im autá, keď idú po chodníku, prekážajú im chodci.
Napriek tomu, že pre autá znamenajú menšiu hrozbu ako pre chodcov, predsa len je to príležitosť, aby šoféri aj chodci mali spolu na koho nadávať. Taká príležitosť spája.
zdroj: http://komentare.sme.sk/c/7323762/chodci-a-vodici-sa-spajaju-proti-cyklistom.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss
Za volantom tiež nesedia iba šampióni...
Tak nie, ale keby neboli vyšší a silnejší, tak by si hubu na špacír nepúšťali, predsa sú to nejakí východoeurópski muži
youtube.com/watch?v=jWi2vtyU2_c&t=0
Kopec ľudí má kúpený cesťák a ten len stojí v garáži. To nieje objektívne. Posledné roky málokedy stretnem cesťákov. Kedysi často a aj rôzne partie. Dokonca aj Novosad (CyS Žilina) sa vyjadril na podmienky na tréning veľmi negatívne, že cestu na Rajec už prakticky nevyužívajú. Ale keď som tam v 90tych rokoch trénoval, tak trasa na Rajec bola bežne využívaná hlavne štvrtky, soboty a nedele napr. kvôli Fačkovskému sedlu - tréning kopcov, plus hupy Stránske, Kunerad, smer Rajec - Domaniža. Smer Terchová na hupy a kopce na Lutiše či smer Zázrivá je už tiež problém. Cestných cyklistov tu výrazne ubudlo. Hlavný ťah ZA - Strečno - Vrútky je pre cyklistiku dnes nepoužiteľný. Kedysi obľúbený aj pre tréning kopcov = časovka na M. Hole.
Posledné roky málokedy stretnem cesťákov. Kedysi často a aj rôzne partie. Dokonca aj Novosad (CyS Žilina) sa vyjadril na podmienky na tréning veľmi negatívne, že cestu na Rajec už prakticky nevyužívajú. Ale keď som tam v 90tych rokoch trénoval, tak trasa na Rajec bola bežne využívaná hlavne štvrtky, soboty a nedele napr. kvôli Fačkovskému sedlu - tréning kopcov, plus hupy Stránske, Kunerad, smer Rajec - Domaniža. Smer Terchová na hupy a kopce na Lutiše či smer Zázrivá je už tiež problém. Cestných cyklistov tu výrazne ubudlo. Hlavný ťah ZA - Strečno - Vrútky je pre cyklistiku dnes nepoužiteľný. Kedysi obľúbený aj pre tréning kopcov = časovka na M. Hole.
ja som vo stvrtok pri presune zo zarnovice cez stiavnicu a krupinu do krtisa k babke striedavo chytal sprsky dazda uz od zarnovice.. nejako mi to nevadilo aspon mi nebolo teplo....
ale od senohradu mi o prislo ako keby z oblohy jazero padalo naraz komplet cele..
premoceny ako hovado..vojdem do krtisa...a oproti vidim auto..v meste isiel daleko rychlejsie ako 50km/h...stale prsalo ako blbe a on jeeb prva jama sprcha vody ako hovado druha jama zase sprcha....to bol nastastie este dalej predomnou..a tesne ako sme sa minali trafil tretiu MEGA JAMU a ja uz som len videl ako stupa ten objem vody...a oblukom zacina padat a dostal som ale ze uplne plny zasah 
pritom keby isiel debil viac ku kraju svojho pruhu tak ide len po mokrej ceste a nie po potoku co siel stredom a kde boli jamy....velmi pekne mu dakujem za taku sprchu asi sa mu zdalo ze som velmi suchy... :/
nejako mi to nevadilo aspon mi nebolo teplo....ale od senohradu mi o prislo ako keby z oblohy jazero padalo naraz komplet cele..
premoceny ako hovado..vojdem do krtisa...a oproti vidim auto..v meste isiel daleko rychlejsie ako 50km/h...stale prsalo ako blbe a on jeeb prva jama sprcha vody ako hovado druha jama zase sprcha....to bol nastastie este dalej predomnou..a tesne ako sme sa minali trafil tretiu MEGA JAMU a ja uz som len videl ako stupa ten objem vody...a oblukom zacina padat a dostal som ale ze uplne plny zasah pritom keby isiel debil viac ku kraju svojho pruhu tak ide len po mokrej ceste a nie po potoku co siel stredom a kde boli jamy....velmi pekne mu dakujem za taku sprchu asi sa mu zdalo ze som velmi suchy... :/
