No je to tak veru. Nenávisť na každom kroku. To potom tak vyzerá, keď si frustráciu a psychomindráky idú ľudia vylievať tam kde nemajú. Neraz idem lesom, cesta širšia jak okreska - lebo ťažba a 4 babičky si to šinú na celú šírku a keď ich riadne cez meter obieham už mimo "chodník" tak len počujem: "Ej do p..i ale som sa ho zľakla." No nemusela by keby nemala v tej gebuli na....e aj so svojimi kamoškami a nešli štyri na 5 metrovom chodníku. Idem zjazd, cesta širooooooookaaaaaa, nehrotim si maximalku, bo veď vidím že idú dolu dáky peší, a zasa tá istá situácia - len včuleky ich je 5, jak stádo husí a čumia na mňa jak srnka do diaľkových, že čo sa bude jako robiť ? A neeeee just tam pôjde stále mne rovno do cesty ... tak čo? Pomôže si človek? Ne. Pokiaľ tu na tomto šutri čo sa vrtí okolo slnca nebudú všetci užívať šedej kôry mozgovej o čosi viac efektívnejšie, tak to bude stále to isté dookola.
Neexistuje aby som sa nevyhol bajkerovi (ako peší) , nepustil pred seba rýchlejšieho na singli alebo sa slušne nepozdravil (či už na bajku alebo ako peší). Tieto tri body opakovať a praktikovať a svet bude o 0,000 nič lepší. No stále lepšie ako vôbec nič. Peknú noc želám a nech vám dnes vyjde počko, ja ba
bajk dnes nemôžem. Užite si aj za mňa. Čaf borkyne a borci.