kolko ***** poznas osobne?
... to je ešte hovno, ale predstavme si, že jedného dňa sa dozvie, že jeho syn je gej, alebo dcéra lesba. Čo potom? Alebo sa mu raz vráti syn zo zahraničia a povie: "Odteraz ma volajte Nicol." Čo urobí?
EDIT: Ide o schopnosť človeka byť empatickým. Niekedy pomôže predstaviť si situáciu, že "keby sa to stalo mne". Možno sa ten príklad o synovi, ktorý povie rodičom, že odteraz je nie syn, ale dcéra, ... možno sa niekomu zdá pritiahnutý za vlasy. Ale nie je. Možno sa niekomu zdá, že to sú nejaké módne výstrelky dnešnej doby pod vplyvom dekadencie "zahnívajúceho kapitalizmu". Ale nie sú. Moja 77-ročná mama má bývalú kolegyňu, ktorej sa to stalo. Jej dcéra sa jednoducho cítila ako muž. Skončilo to "preoperovaním pohlavia" niekde v zahraničí. To bolo ešte pred rokom '89, keď u nás vplyv "dekadentného západu" nechyroval. Mama sa s tou kolegyňou sem-tam stretne na stretnutiach starých učiteliek. Tú pani poznám tiež osobne. Nechváli sa tým, ale dcéru/syna ani nepopiera.