Vazeni sportovi priatelia,
akosi som sa skor nedostal ku zaverecnemu zhrnutiu 18. rocnika AUTHOR SKODA bikemaratonu Sulovske skaly. Dnes sme konecne kompletne odznacili aj upratali trasy. Nepamatam si, ze by nas niektory rocnik stal tolko casu a energie v priprave tras. 5 tyzdnov v priemere 4 chlapi denne sme upravovali povrchy prevazne novych usekov. Len samotny singletrail Hlboke 1 sme robili 5 dni 6-7 chlapi. Nebolo to kopanie noveho trailu, ale obnova stareho, uz takmer neviditelneho chodnika. Obec Hlboke ho planovala ako naucny chodnik z Kalvarie ku Hlbockemu vodopadu. Je naozaj stupavy a miestami strmy. Zajtra sa chystam prejst ho prvy krat na bicykli. Skor mi to nevyslo. No ale Boh vas opatruj, ak ho so svojimi 200 kilometrami (najazdenymi pred 2 mesiacmi) prejdem cely !
Dnes pri jeho odznacovani som pozeral, ze 3-4 narocnejsie pasaze by sa dali zmiernit bud zvrstevnicenim alebo predlzenim s 2 miernymi serpentinkami. Ale co je podstatne, pracujeme na vybaveni napojenia tohto singla priamo na lokalitu Pod Buroniou skalou. Tak by odpadlo to nie prijemne stupanie po hlinito pieskovej ceste od posledneho domu v Hlbokom. Zajtra sa chystam pozriet aj mozne zlahcenie zaverecneho stupania na luku Sokoliara Tomasa. Je tam vraj stara nepouzivana cesta s prijemnejsim sklonom. Doteraz nikto na tento usek nic zle nehovoril, tak miestni znalci nepovazovali za potrebne mi o nej povedat
Planovaniu a hladaniu novych trasa sme sa spolu s partakom Jankom venovali dobre 2 mesiace. Urcite nebolo nasou snahou nahanat vyskove metre a hnat trasy krizom cez vrstevnice. Ti bikeri, s ktorymi sme sa o tom bavili, vedia, ze skor sme hladali moznosti, ako to prevysenie na 60 a 86 km zmensit. Za daneho stavu to ale vyslo takto. Nemyslim si, ze by tie vyskove metre boli nejako prehnane, alebo ze by kopce v aktualnom zavere tras boli nesliapatelne. Mam ich velakrat prejazdene a su jazditelne. Uz ste to tu rozoberali viaceri, je rozdiel kopec ist v prvej polovici narocnej trasy a ine v samotnom zavere. No a samozrejme ist ho pri 20 stupnoch a 30+ je tiez sakra rozdiel. A po tretie ist ho len tak a ist ho s cislom na
bicykli - opat je to o niecom inom... Stale ale plati aj stara pravda, kopec je taky tazky, aky si ho svojim tempom urobime. Ked si porovnam charakter minulocnych tras s terajsimi, najtazsie boli vlani prave posledne 2 kopce - Rosoviny a Rohac. Stupanie na Rosoviny od Hricovskeho Podhradia nema daleho od narocnosti stupania cez Javor do Sedla pod Bradou...
Pocasie, ktore vladlo pocas bikemaratonu v Sulove bolo pre takuto aktivitu naozaj extremne. Posledne starty boli neskorsie, co tiez prispelo ku tepelnej zatazi na ucastnikov. Teplo sa jednoznacne podpisalo na vykony a vtedy, kde nie je z coho brat, tlaci sa aj lahsi kopec. Toto boli vopred zname faktory, ktore s ohladom na znalost profilov jednotlivych tras doviedli mnohych ucastnikov ku rozumnemu zaveru. Vybrali si lahsiu trasu... Ucast na pretekoch netreba brat na lahku vahu. Ak clovek nieco podceni, alebo seba preceni, moze ho to na dlhsie poznacit. Pitny rezim a primerana zataz by mali za danych podmienok zabrat. V suvislosti s tym by som sa chcel za organizatorov ospravedlnit za cakanie na vodu na obcerstvovacke v Lietavskej Zavadke. Bola prva v poradi na trasach 60 a 39 km a napor cyklistov na nej bol mimoriadny. Pocitali sme, ze tam bude husto a aj bolo. Zdroje pitnej vody v okolitych domoch nemali potrebnu kapacitu a aj 10 ludi na nej bolo malo. Neberte to prosim ako vyhovorku, moja chyba, mal som si to overit. Pre buduci rok budeme urcite minimalne na tuto obcerstvovacku riesit samospadovu cisternu s pitnou vodou. A tiez rozlozenie a mnozstvo stolov bude o niecom inom. Aj touto cestou dakujem ludom z okolitych domov v Lietavskej Zavadke za obetavost a ochotu. To iste plati aj pre ludi pri inych obcerstvovacich staniciach.
Tesi ma, ze na trasach nedoslo ku vaznejsim zraneniam. Zaregistrovali sme jedno vyklbene rameno a par odrenin. Nastastie nikto z tepla neodpadol, lekarky davali jednemu bikerovi infuziu. Taketo akcie by mali ludi motivovat ku pravidelnemu treningu. Aj motto nasej akcie je prave o tomto - "aj to je cesta ku zdraviu!".
My o nasom podujati netvrdime, ze Sulov je najvacsi, najtazsi a neviem aky este maraton na Slovensku. Radi by sme ale mali privlastok najkrajsi. Pevne verim, ze sa nam to raz podari. Dakujem vsetkym cyklistom za ucast, partnerom za podporu podujatia a priatelom a obyvatelom obci za pomoc pri organizovani tohto rocnika. Tesim sa na stretnutie v Sulove 24.06.2017.