Ja vám teda skúsim slovné spojenie "vysychavý olej" ešte trochu objasniť.
To nie je že uschne a vyschne ("vyparí sa", ako voda alebo alkohol). To znamená, že spolymerizuje, zlepí, znehybní. A to nie je všetko, pokiaľ si niekto matne spomínate, ako vyzerá Tutanchamon (zuhoľnatený) tak to je výsledkom pomalej oxidácie nejakého vysychavého oleja, ktorým sa snažili zlepšiť nie zrovna fotogenický vzhľad vysušenej korpsy a prepískli to s množstvom.
Obľúbené spojivo olejových farieb je ľanový olej, ten to stíha v poho tak do 3-4 dní (samozrejme, to sa môže meniť vplyvom pigmentu). Ak natriete ľubovoľný vysychavý
olej napr. na nejakú sklenú platňu, tak o pár dní zistíte, že tam vznikla tuhá blana. Tú býva problém rozpustiť aj horúcim benzínom, aj vriacim NaOH.
A takto zalepených vecí, čo sa majú hýbať, vyrobilo bežné sériové obyvateľstvo (a vyrába a ako to tu sledujem, tak sa ani nečudujem) na megatony. Až mi je divnô, že tu podaktorí dookola vynachádzajú pästný klin.
Environmentálna závadnosť ropných látok vo vode nespočíva v tom, že sú to ropné látky. Ale v tom, že v tej vode urobia presne to isté, ako ten rastlinný/živočíšny tuk/olej, t.j. nejakú tú plávajúcu vrstvu, ktorá nejako polepí rôznym organizmom rôzne izé. Budiž ti prekvapením, že uhľovodíky nie sú priamo toxické (a ak áno, tak dosť minimálne).
V skratke: rybičky a iné potvory závisia na obsahu rozpusteného O2 vo vode, ak je na hladine mastná vrstva, a je jedno, či uhľovodíková, silikónová alebo olivová, tak je výmena plynov medzi vodou a atmosférou sťažená = problém.
Podobne to vie znepriechodniť iné podobné interfaces bunkám/tkanivám/orgánom/reakčným systémom/whatever. Inak povedané, ***** do vody liter oliváku a liter parafínového oleja je +/- rovnako blbé.