Ked sa dari, tak sa dari..

tak to sme dvaja

chlapci, neviete, o co prichadzate - to su zazitky, na ktore nikdy nezabudnete

no to je mozne, ale s V-ckami si netrufam - sked budu nove brzdy tak t mozno raz skusim, fakt len mozno

Osuchane boky mi veru nechybaju. No a pravy dovod je, ze sa bojim o svoj bike. Ked ho nahodou necham lezat v snehu, uz ho asi nenajdem

tak to bolo v trochu vyssej nadmorskej vyske. a ved vies ake je to napriklad na orave. a martin az tak daleko nie je.ale je to zaujimave dole zacat obleceny skoro ako v lete a potom na vrchole pred zjazdom uz kazdy navrstveny ako cibula

Neznasam, ked sa musim kazdu chvilu vyzliekat - obliekat. Dokonca to neznasam aj v obchode ked skusam nove veci

Tiež mám skúsenosť. Na konci minulého roka bolo veľa roboty, tak som sa na bike veľa nedostal. Tešil som sa teda, že cez vianočné sviatky to doženiem. A naozaj, hneď 22.12. sme dobre pobikovali. Dohodli sme sa aj na 23.12. a aj na štedrý deň doobedu. Toho 23. sme zase dobre pojazdili , taký AM.EN. ( dúfam, že ten názov nie je licencovaný). Už sme mali bicyklovačku za sebou a bol pre do mnou už len posledný úsek, ktorý som ešte nikdy nedal, ale chystal som sa, že ho raz dám. No a presne, odhodlane som sa spustil, potom už len let, dopad a bodaj ťa, nemôžem hýbať rukou v ramene. Diagnóza- vykĺbenie ramena, prognóza- 4 týždne nehýbať, potom rehabilitácia atď. A na druhý deň sme akurát mali štedrý deň.

ivan
takze tomu sa povie "krasne a pokojne sviatky"

juuj, neprijemne.. hmm.. vianocneho kapra Ti asi museli predkrajat, ze?

Zakiaľ mu ho nemuseli predžuť tak je na tom ešte dobre

Možno by som mohol, ak to niekoho zaujíma, opísať ďalší priebeh.
Požičal som si od kamaráta bio lampu Zepter. Každý deň som si to tri- štyri razy ožaroval a začalo sa mi to neuveriteľne hojiť. Keď som prišiel po 4 týždňoch na kontrolu a rukou som už viac menej hýbal, tak aj doktor neskrýval prekvapenie. No a 5 týždňov po páde som už zase sedel na biku v teréne. Neviem, či som mal nejaké šťastie, alebo fakt tá lampa, ale čo som pozeral aj na internete, tak táto diagnóza má oveľa dlhšiu dobu liečenia. Uvidím ako to bude ďalej, lebo vraj to rameno po prvom vykĺbení už potom ľahšie vyskočí( viď. Mell Gibson- Smrtonosná zbraň).

uz treba davat bacha nanho...kamos mal tiez vyklbene a potom uz vyskakovalo lahsie ako predtym, ale ze uz to neboli a tiez to ide aj lahsie naspat aspon nieco pozitivne...nakoniec isiel na operaciu a chrupavku mu dali dako dokopy nech nieje ako handrova babika...na tvojom mieste by som kupil bandaz na rameno aspon pokial sa to neda poriadne dokopy...predsa v terene to rameno likvidujes jedna radost..

No, čítal som, že sa tá chrupavka prichytáva nejakými kotvičkami. Bŕŕŕ...

ja som tiez vyklbene rameno rozhybal po 4 tyzdnoch .. som cvicil v posilke tlaky s jednoruckami a vyskocilo mi rameno, jednorucka mi spadla na rebra (cca 22kg ), potom sa zgulala na zem po mne (to som ju este stale drzal v ruke) a ako dopadla na zem sa sa mi rameno vratilo naspat..potom som si to len natieral volakymi mastami - fastum a flector ci ako..a po 4 tyzdnom som zase cvicil v pohode

Tak pridam aj ja svoju blby den. Stalo sa to este niekedy v roku 2003, ked som este ako student zacal brigadovat v jednej firme v Kosiciach ako PHP programator. Kedze som bol toho casu bez biku (a bez akychkolvek vedomosti o bikoch), tak som si kupil bike CTM Laser SF (model 2003) s odpruzenou vidlicou Zoom 55 a uz som sa tesil, ako sa na nom budem prehanat po kopcoch a lesoch v okoli Kosic. Prisiel vikend, bol uz zaciatok septembra, a ja som sa vybral vyskusat bike. Prilbu som vtedy este nemal a povazoval som ju za zbytocnost . Ako trasu na prvu cyklojazdu som si zvoli kosicanom notoricky znamu trasu cez Cermel na Alpinku. Na alpinke som sice funel jak parna lokomotiva, ale po chvilke oddychu som sa rozhodol, ze pojdem na Vysoky vrch, z neho cez Janosikovu bastu do Kysaku a potom do Presova navstivit svoju priatelku (vtedy priatelku, teraz uz drahu polovicku). A ako najvhodnejsiu trasu na Vysoky vrch som si po konzultacii s mapou vybral modru turisticku znacku okolo chaty Diana. Musim uznat, trasa zacinala krasne, sice mnierne do kopceka, ale okolo krasne zurciaceho potocika, proste idylka. No, lenze idilka po chvilke skoncila a ja som uz bike nielen tlacil, ale aj niesol, prekladal cez povalane stromy, brodil som sa v meter vysokej zihlave, proste prava horska cyklistika Cestou, este pred Vysokym vrchom, na mna z druhej strany potocika kukali srnky nechapajuc, co to vlastne robim, ale ja som sa nevzdal a dorazil az na Vysoky vrch, kde som si doprial taku 15 - 20 minutovu pausu a vyrazil po cervenej smerom na Kysak. Tesil som sa, ako vidlica krasne pruzi, ako sa mi krasne ide a ani neviem ako a bol som tesne pred Janosikovou bastou. A vtedy to prislo, chodnik viedol po takych schodoch z korenov, lenze ja som si este nebol uplne isty svojim novym tatosom, tak to reku vezmem bokom po listi. Lenze pod tym listim sa zakerne schovavala asi pol metra hlboka jama a ja som zrazu len letel cez rajdy a hlavou som si to namieril rovno na najblizsi obrovsky strom, co tam bol. Stihol som tak akurat dat ruky pred hlavu, takze sa moja smrt nekonala Potom som uz len pomalicky dorazil v Kysaku k horarni a umyl si odreniny v studnicke co tam je. A ideme dalej, myslim si ... ale figu borovu, zadne koleso sfuknute a ja nemam ani nahradnu dusu, ani lepenie, ba dokonca ani pumpicku na nafukanie Tak reku tlacime a v Presove zalepim. Aby toho nebolo malo, asi po 50 metroch sa strhol nechutne husty lejak a kym som dosiel na stanicu, tak uz znova svietilo slnko, lenze ja som bol premoceny do poslednej nitky. Aby som to dalej nenatahoval, v Presove okrem priatelky dosiel aj jej brat a na 6. pokus sme zalepili defekt. Proste, ked sa dari, tak sa dari ...