Nejdem nikoho obhajovať, ale z časti chápem aj cyklistov idúcich vedľa seba. Ak idem sám, za mnou auto a oproti ďalšie, tak ak je šofér neohľaduplný, bude sa tlačiť medzi mňa a oprotiidúce auto. Ak sme dvaja vedľa seba, nezmestí sa, je nútený spomaliť a počkať, kým druhé auto prejde. Ak nejde oproti nič, nijako ho neobmedzia. Môže ich obísť v druhom jazdnom pruhu. Cyklista je v tomto súboji ten zraniteľnejší a tak sa nečudujem, že sa pre ochranu vlastného zdravia uchýli aj k nie celkom zákonným metódam. Odvolávať sa ale na zákon v prípade ohrozenia ľudského života, že nedovoľuje takýmto spôsobom chrániť svoj život, je nezmysel. Nič nemá väčšiu hodnotu.
Druhý prípad, ak idú štyria cyklisti, väčšinou s miernym rozostupom, v rade za sebou, je to pre vodiča auta obmedzujúcejšie, nakoľko musí predísť dlhú prekážku. Ak je na kľukatejšej ceste, môže to byť celkom problém. Nedočkavý vodič tak môže stratiť nervy a pokúsiť sa predísť cyklistov aj v neprehľadnej situácii a vystaviť tak seba aj cyklistov nebezpečenstvu. Kto by bol v prípade nehody príčinou je na diskusiu zákon vs. ohľaduplnosť. Cyklisti išli tak ako mali, šofér nemal obiehať. Keby ale boli ohľaduplní, nechajú dostatočný rozostup, aby ich auto mohlo bezpečne bez riskovania predísť.
Ja keď vyrazím s rodinou na
bike (5 jedincov) tak sa snažíme ísť v takých rozostupoch za sebou, aby sa medzi nás zmestilo pohodlne aspoň jedno auto a mohlo nás jedného po druhom predísť. Keď sa ale blížime k menej prehľadnej zákrute, hneď vybočujem od krajnice viac do stredu mojej strany vozovky. Aby som ochránil
dieťa idúce predomnou a nedal vodičovi možnosť predísť ma, keď nevidí čo je za zákrutou. Bohužiaľ, aj tak sa nájdu takí, čo to risknú.
Všetko je to o vzájomnom pochopení a ohľaduplnosti jedného k druhému.