SMEP totiž neboli MIKROpočítače ("na stôl"), ale MINIpočítače (nezaberie miestnosť, stačí 1 kasňa)... vtedy to bolo niečo ako dnes HEDT, ale ťažko sa to vôbec nejako porovnáva, niečo podobné z opačnej strany barikády bol napríklad VAX od DEC.
SMEP 3 a 4 boli 16 bitové, VAX 32 bitové. Vzorom pre SMEP 3 a 4 bola rada PDP-11 od Digital (DEC). Z VAX-ov boli okopírované SME 52-11, vyrábali sa však v malom množstve, len toľko, koľko sa cez švajčiarske (a iné) firmy podarilo prepašovať 32 bitových procesorov cez železnú oponu.
Ach jaj, to bol krásny život a programovanie na SMEP-och, najmä po TESLE 270...
To si junáčkovia nevedia ani predstaviť... Napísať program na papier, vydierovať do diernych štítkov (riadok programu jeden štítok, pri ukecanom Cobole minimálne tisíc), vo štvrtok požiadať o strojový čas napr. na pondelok. Po spustení dva dni opravovať chyby dierovania... Ak som bol predvídavý, tak vo štvrtok som požiadal o strojový čas (15-30 minút) aj na štvrtok a piatok - druhé kolo opráv sa dalo stihnúť aj za deň. Ďalej nasledovala príprava dát tak, aby sa pretestovali všetky vetvy programu... Vcelku jednoduchý program (v Cobole 2000 riadkov, vo Fortrane 500-600) sa ladil minimálne 6 týždňov.
A keď som prešiel na SMEP, stačilo na terminále napísať
Program xxxx;
Begin
end.
zasejvovať a spustiť kompilátor a ladenie... No a postupne podľa vývojového diagramu (viete čo to je?) písať jednotlivé vetvy, definovať premenné, vytvárať funkcie a podprogramy. Približne rovnaký program, ako na diernych štítkoch, fungoval na týždeň.