Gusto0https://dennikn.sk/2251185/aj-ked-pandemiu-potlacime-zostanu-tisice-pacientov-s-dlhym-covidom-mesiace-ich-bude-trapit-unava-ci-bolesti-hlavy/?ref=inAj keď pandémiu potlačíme, zostanú tisíce pacientov s dlhým covidom. Mesiace ich bude trápiť únava či bolesti hlavyAko chce ministerstvo zdravotníctva pomôcť pacientom s dlhým covidom, čo si lekári myslia o potrebe postcovidových centier a prečo u niektorých po prekonaní akútnej fázy covidu pretrvávajú symptómy aj niekoľko mesiacov?
Do konca septembra sme na Slovensku mali niečo vyše 10-tisíc potvrdených prípadov koronavírusu, na jeseň a v zime došlo k prudkému nárastu a v súčasnosti je to takmer 257-tisíc.
Časť z týchto ľudí bude trpieť „dlhým covidom“ či „postcovidovým syndrómom“, keď niektoré príznaky ochorenia – bolesti hlavy, nespavosť, únava, kašeľ či iné – pretrvávajú tri mesiace a dlhšie.
Podľa skúseností z Česka sa postcovidový syndróm týka 5 až 10 percent chorých. Vzhľadom na vysoký počet pozitívnych prípadov na Slovensku to znamená, že dlhý covid sa u nás týka tisícov ľudí.
Netýka sa len ľudí s vážnym priebehom
Štúdia z čínskeho Wu-chanu vydaná v januári v Lancete ukázala, že z 1733 ľudí hospitalizovaných s covidom mali až tri štvrtiny prinajmenšom jeden symptóm ochorenia aj pol roka od nástupu infekcie.
Iná štúdia ukázala, že dlhodobé následky covidu sa vonkoncom netýkajú len hospitalizovaných pacientov, ale aj osôb s miernym priebehom, čo pre Denník N potvrdil aj lekár a vedec Peter Celec. „Nie je to tak, že ak mal človek ľahký priebeh covidu, určite nebude mať žiadne dlhodobé následky. No nie je to ani tak, že ak mal ťažký priebeh, určite bude mať dlhý covid alebo dlhodobé následky, hoci riziko je vyššie.“
Vedec je prednostom Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a zaoberá sa aj výskumom patogenézy covidu-19, čiže priebehu chorobných zmien v tele vplyvom ochorenia.
V Česku otvorili prvé centrum
Otázka znie, kto a ako sa na Slovensku postará o pacientov s dlhým covidom. „Sme natoľko zahltení akútnymi pacientmi, že k liečbe a pomoci pacientom s dlhým covidom sa nevieme vôbec dostať,“ hovorí v tejto súvislosti infektológ Peter Sabaka. Lekár pôsobí na Klinike infektológie a geografickej medicíny v Univerzitnej nemocnici v Bratislave.
Napríklad v Česku otvorili koncom januára pri Fakultnej nemocnici v Hradci Králové prvé postcovidové centrum.
Pacientov vyšetrujú ambulantne, hoci do budúcna počítajú s tým, že by malé percento pacientov aj hospitalizovali, ak by si to ich zdravotný stav vyžadoval.
V centre pracujú lekári viac ako desiatich odborností vrátane psychiatrov, neurológov, rehabilitačných lekárov, imunológov, hematológov či súdnych lekárov.
Čo ministerstvo zdravotníctva plánuje na Slovensku, čo si lekári myslia o potrebe postcovidových centier a prečo u niektorých po prekonaní akútnej fázy covidu pretrvávajú symptómy aj niekoľko mesiacov?
Skúsenosti s dlhým covidom
Skúsenosti s dlhým covidom opísala nedávno pre New York Times aj Laura Holsonová, u ktorej sa prvé symptómy ochorenia prejavili v apríli minulého roku.
„Pôvodne si moja lekárka myslela, že sa zotavím rýchlo, lebo som zdravá päťdesiatnička bez iných ochorení. Denne som chodila na prechádzky dlhé vyše šesť kilometrov a plávala som,“ zverila sa americkému denníku.
Lenže po čiastočnom ústupe sa symptómy s plnou silou vrátili na konci júna. „Bolo to druhýkrát, keď som si myslela, že zomriem,“ hovorí Holsonová. Žena mala bolesti na hrudi, vysoký pulz a celá sa potila. „Dýchaj. Hovorila som si, dýchaj.“
V nasledujúcich mesiacoch viaceré symptómy pretrvávali, vrátane únavy, straty pamäti či schopnosti koncentrovať sa, čo jej prekážalo v práci.
Aj trištvrte roka od infekcie je žena stále unavená, no ako píše, „život sa postupne vracia k obdobiu pred covidom“.
Skúsenosti s dlhým covidom má aj Lauren Nicholsová, ktorá na covid ochorela v marci. Aj o 150 dní neskôr, keď sa s ňou zhováral magazín Atlantic, trpela rannou nevoľnosťou a zažívacími problémami.
Bola extrémne unavená, mala stratu krátkodobej pamäti, gynekologické problémy, ťažko sa jej dýchalo, bola citlivá na svetlo, zvuky a myslela zmätočne.
Aj napísať e-mail bolo problém, lebo „slová, o ktorých si myslím, že ich píšem, nie sú slová, ktoré zo mňa vychádzajú“, povedala Atlanticu.
O dlhom covide hovorila pre Denník N psychoterapeutka Ivana Franeková. Žena ochorela v marci a aj po siedmich mesiacoch, keď sa s ňou zhovárala kolegyňa Veronika Folentová, občas kašľala, ťažko sa jej dýchalo a rozprávalo, bola slabá, unavená a cítila sa zle. „Mám zničené pľúca a podstupujem vyšetrenia, ktoré majú povedať, či mám zápal srdcového svalu,“ hovorila.
Postihnutý môže byť každý orgán
„V tele nenájdete orgán, ktorý by covid v princípe nemohol postihnúť,“ hovorí lekár a vedec Celec o následkoch covidu na ľudský organizmus.
Patomechanizmus ochorenia však v tejto chvíli nie je úplne známy. „Je obrovské množstvo štúdií a na jednoznačné odpovede si musíme ešte nejaký čas počkať, respektíve, musíme pracovať na ich objasnení,“ vraví Celec.
V princípe prichádzajú do úvahy dva patomechanizmy. Prvým je, že nový koronavírus sa dostane priamo do príslušných orgánov, kde môže poškodzovať bunky a tkanivá.
Celec však dodal, že virémia – čiže prítomnosť vírusu v krvi – je podľa literatúry stále raritou. „To nesedí, lebo ak sa má koronavírus dostať do orgánu, napríklad obličky, nepôjde to zrejme inak ako krvnou cestou.“ Podľa neho je teda možné, že vírus je v krvi iba občasne, ale s istotou sa to ešte nevie a bude sa to musieť ďalej skúmať.
Krvné zrazeniny
Druhým možným patomechanizmom je imunotrombóza – tvorba trombov, čiže krvných zrazenín, v dôsledku aktivácie imunitného systému. „Ak sa vám v cieve zrazí krv, daná časť orgánu, ktorá je cievou vyživovaná, bude poškodená. Nebude mať dostatok živín. Môže ísť o obličky, mozog, ale aj o akýkoľvek iný orgán,“ hovorí Celec.
Uvedený mechanizmus by vysvetľoval, prečo je dlhý covid spojený s takým širokým spektrom zdravotných komplikácií. Podľa miesta vzniku krvnej zrazeniny v mozgu môže mať jeden pacient problémy s pamäťou, iný so sústredením, ďalší so spánkom a iný napríklad s depresiou.
Štúdia z časopisu Brain opísala prípad pacientky s covidom, ktorá začala vo vlastnom dome vidieť opice a levy. Bola dezorientovaná a agresívna a bola presvedčená, že jej manžela vymenili za dokonalého dvojníka (Capgrasov syndróm). Žena bola päťdesiatnička a dovtedy nemala žiadne psychiatrické problémy.
Keďže sa krvná zrazenina môže vytvoriť prakticky kdekoľvek, postihnutý nemusí byť iba mozog. Mnohé štúdie opísali poškodenie pľúc, pečene, obličiek a mnohých ďalších orgánov.
Celeca zaujala nová práca, podľa ktorej covid napáda aj Leydigove bunky, čo produkujú testosterón v semenníkoch. „Existuje reálna možnosť, že aspoň niektoré zo symptómov, ktoré pacientov trápia, by mohli byť spôsobené hypogonadizmom,“ dodal vedec. Uvedené ochorenie znamená poruchu funkcie pohlavných žliaz a je s ním spojená nízka produkcia hormónov, napríklad testosterónu.
Únava
Jedným z dlhodobých následkov covidu je chronická únava. Na Facebooku sú podporné skupiny pre týchto ľudí, ktorí majú problém vstať z postele, a keď pracujú, sústrediť sa dokážu len niekoľko minút.
V júnovom článku z časopisu JAMA opísali 143 pacientov, ktorých liečili v nemocnici v Ríme. Autori zistili, že 53 percent z nich sa sťažovalo na únavu a 43 percent na dýchavičnosť v priemere aj dva mesiace od začiatku symptómov.
Podľa júlovej štúdie z Lancetu sa 16 percent čínskych pacientov zaradených do výskumu sťažovalo na únavu aj tri mesiace od prvých príznakov.
Dlhodobú únavu pacientov s covidom by podľa Celeca mohlo vysvetľovať poškodenie pľúc. „Pľúcna fibróza, čiže zjazvovatenie tkaniva, vedie k tomu, že máte menšiu výkonnosť.“
Ďalším vysvetlením by mohla byť myokarditída, čiže zápalové ochorenie srdcového svalu. „Ak je srdcový sval poškodený, nefunguje správne, čo môže viesť k poruchám srdcového rytmu alebo zníženej schopnosti kontrakcie,“ hovorí Celec. Výsledkom je, že človek nezvládne záťaž ako pred ochorením a rýchlejšie sa zadýcha.
Pre 65 percent pacientov trvali symptómy viac ako šesť mesiacov
Jednu z najväčších štúdií o dlhom covide zavesili koncom minulého roku do databázy medRxiv. Štúdia nie je recenzovaná, preto k nej treba pristupovať s rezervou.
Zaradili do nej takmer 4-tisíc ľudí z 56 krajín vo veku od 18 do 80 rokov. Pacienti odpovedali na 257 otázok, ktoré sa týkali ich zdravotného stavu.
Do výskumu zaradili iba tých, ktorí mali symptómy minimálne 28 dní. Účastníci hlásili až 205 rôznych symptómov naprieč 10 orgánovými systémami. Až 66 symptómov trvalo viac ako sedem mesiacov.
Zhruba 65 percent ľudí hovorilo, že symptómy trvajú viac ako šesť mesiacov. Najčastejšie išlo o únavu, bolesti hlavy, problémy s pamäťou a sústredením, nespavosť, bolesti svalov, búšenie srdca, závrate, dýchavičnosť či problémy s vyjadrovaním.
Takmer 86 percent pacientov hovorilo o návrate pôvodných symptómov, ktoré najčastejšie spúšťala fyzická aktivita, stres, cvičenie alebo duševná činnosť.
Problémy s pamäťou a koncentráciou boli najčastejšie neurologické symptómy, ktoré opísalo až 85 percent účastníkov výskumu. Vyskytovali sa vo všetkých vekových kategóriách a zásadným spôsobom vplývali na schopnosť ľudí pracovať.
Privítali by vznik postcovidových centier
Lekár Sabaka by privítal, ak by sa pre pacientov s dlhým covidom vytvorili špecializované ambulancie či centrá. „Praktickí lekári majú s dlhým covidom pomerne málo skúseností. Pacientom by prospelo, ak by existoval niekto, kto by sa na dlhý covid špecializoval. Zatiaľ je to nedostatočné.“
Na otázku, či sa na Slovensku zvažuje zriadenie špeciálnej ambulantnej starostlivosti pre pacientov s postcovidovým syndrómom, ministerstvo zdravotníctva odpísalo, že „pacienti majú dostupnú štandardnú ambulantnú liečbu v nadväznosti na špecializáciu v kontexte zdravotného problému, na základe ktorého ju potrebujú“.
Lenže ak majú mnohí praktickí lekári s dlhým covidom iba málo skúseností, ťažko možno očakávať, že pacientom poskytnú adekvátnu liečbu, ktorú ich stav vyžaduje.
Postcovidové ambulancie či centrá považuje Celec za „skoro nutnosť“. „Pacientov bude veľa a takéto centrá budú čoraz potrebnejšie,“ hovorí.
Vznik postcovidových ambulancií či centier by „jednoznačne privítal“ aj pneumológ Štefan Laššán.
„Pacientov budú tisícky. Kompletne zahltia primárnu sféru a ambulancie niektorých špecializačných odborov – jednoznačne zahltia pľúcne oddelenia, pravdepodobne aj interné, neurológiu a tak ďalej,“ hovorí Laššán, ktorý pôsobí na Klinike pneumológie a ftizeológie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity a v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, kde je zástupcom prednostu kliniky.
Ak sa k postcovidovej starostlivosti nepristúpi systematicky, „pacienti budú mať problém dopracovať sa k adekvátnej zdravotnej starostlivosti,“ myslí si Laššán.
Podľa neho je však lekárov málo a už pred covidom boli kapacity plné. „Kde zoženiete zdravotnícky personál? A ako to bude hradené?“ pýta sa pľúcny lekár. Aj pre enormnú vyťaženosť lekárov dôjde podľa Laššána po covidovej pandémii k ďalšiemu odlivu zdravotníckych pracovníkov zo Slovenska.
Rokujú o kúpeľnej postcovidovej liečbe
Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti rokuje so zástupcami kúpeľov o diagnózach, ktoré by mali zdravotné poisťovne preplácať v rámci kúpeľnej postcovidovej liečby.
„Diskutujeme o tom, pre aký okruh pacientov a s akými konkrétnymi diagnózami by mala byť kúpeľná liečba poskytovaná,“ povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).
„V súčasnosti navrhujeme jednu indikáciu, ktorá sa týka problémov s dýchacími cestami. Vedieme zároveň naďalej odborné diskusie aj o tom, aby bol takýto zoznam rozšírený,“ povedal Peter Stachura, štátny tajomník ministerstva zdravotníctva.
Ak príslušný materiál prejde zrýchleným legislatívnym konaním, uvedená starostlivosť o pacientov s dlhým covidom by mohla byť reálna už o dva týždne, uvádza sa v správe úradu.
Infektológ Sabaka víta prípadný vznik kúpeľnej starostlivosti pre pacientov s dlhým covidom, no dodáva, že potrebná je aj „ambulantná liečba, kde by pacientov poučili o povahe ochorenia, aby vedeli, čo môžu očakávať – ako sa symptómy budú vyvíjať, a čo môžu pacienti spraviť, aby sa ich stav zlepšoval“. Lekár dodal, že títo pacienti budú „potrebovať v prvom rade poradenstvo“. Lekár však priznal, že jeho pohľad na problematiku je laický.
Celec by privítal, ak by Slovensko nešlo „vlastnou cestou“ a poobzeralo sa, ako postcovidovú starostlivosť riešia v zahraničí, napríklad v Nemecku alebo prinajmenšom Česku. „Určite by som to nerobil tak, že si to spravíme po svojom a s nikým nebudeme komunikovať.“
Lekár Michal Kopecký považuje starostlivosť o postcovidových pacientov v kúpeľoch za „dobrú vec“, hoci podrobnosti nepozná. Podľa neho pľúcnym pacientom s covidom pomáha fyzická aktivita, preto by im mal pobyt v kúpeľoch pomôcť, myslí si český pneumológ a vedúci lekár Centra postcovidovej starostlivosti pri Fakultnej nemocnici Hradec Králové.
Denník N sa vo štvrtok pýtal ministerstva zdravotníctva na ďalšie podrobnosti o postcovidovej kúpeľnej liečbe. Ak odpovede prídu, do článku ich doplníme.
O výskume a preventívnych prehliadkach
Podľa Celeca otvorenie postcovidových centier či kúpeľov nestačí, ak sa Slovensko nezapája do (medzinárodného) výskumu postcovidového syndrómu.
„Nemá zmysel otvárať postdovidové centrá, ak nevieme, čo v nich robiť,“ hovorí Celec a dodáva: „Lekári tam síce budú liečiť, ale podľa čoho? Nemôžeme stále čakať, že všetko vyskúma niekto iný. Nemôže to byť tak, že Nemci vymyslia vakcínu, Američania liek a my potom povieme: Dajte nám to. A hneď!“
Vedec nazrel do databázy clinical trials a zistil, že momentálne vo svete beží 3200 klinických výskumov covidu, z nich sa len jeden robí na Slovensku.
„Jeden z 3200? Naozaj nemôžeme prispieť viac? Pacientov s covidom tu, žiaľ, máme veľa. Ale to znamená, že ich máme dosť na to, aby mohli byť zapojení do klinického výskumu dlhého covidu.“
Prípadné postcovidové centrá ani výskum však veľa nevyriešia, ak do nich pacienti nebudú chodiť. „Pred pandémiou chodilo na preventívne prehliadky pravidelne len asi 11 percent ľudí. Koľko to bude potom?“ pýta sa Celec.
navigate_next
