Tú jazdu pod hornou trubkou si pamätám. Vyzeralo to divne, naklonený do boku, ale bicyklovali sme sa ...
No ale zaregistroval som tu syndróm staršej generácie, ktorá neakceptuje vývoj doby. Výraz typu " Za našich mladých čias...." a podobne, som počúval l zamladi od "starých" ľudí a to si neuvedomovali že sa sami takto oddelili od mladej generácie. Treba ísť s dobou, tradície patria do múzea, a kto chce, môže sa tam na ne chodiť pozerať. Život sa ale vyvýja.
Najviac lenivcov a tučkov a hnilákov či ako to tu nazývate jazdí na biobiku. O tom niet pochýb....
Väčšinu ebikerov čo poznám sú fajn ľudia a sú paradoxne v dobrej forme a nehrajú sa na nič. To že treba nabiť
baterku nemôže byť v žiadnom prípade také strašne obmedzujúce ako zväzok s vlastnou ženou
Jazda na biobiku je ako sex so škaredou a nepríjemnou ženou. Človek sa namaká, je to drina, dlho to trvá kým dojdeš do cieľa a až tam dôjdeš, ani nevieš či si šťastný ... Zato jazda na
ebiku je ako letná láska prežitá s mladou cicou, je síce krátka, ale za to intenzívna a zanechávajúca dlhodobé krásne spomienky. A za také spomienky to veru stojí....
Pred pár dňami som si chcel vybehnúť na
biku na kopec pozrieť si západ slnka. Nechcel som šlapať a unaviť sa, počítať kalórie a plniť údajmi stravu...chcel som vidieť ten západ slnka. A na toto je
ebike prima vec. Úplne vkľude som si kopec vyšlapal a polhodinku si hore posedel kým posledné lúče nezmizli kdesi za Tatrami. Úžasné. Pár biobikerov som tam stretol, ale oni sa len napili hore vody a už zase leteli na zjazd na druhú stranu kopca. Vôbec si nevšimli tú krásu, čo sa tam rozprestierala osvetlená v zlatistých lúčoch slnka navôkol.
Nuž kadencia, výkony, tepová frekvencia, čas okruhu - také veci v hlave sú niekedy prekážkou vnímaniu krásy sveta. A toto mi tu ponúkate ako slobodu??? Skôr to vidím že mnohí ste otrokmi toho slobodného stroja ktorý tu vychvaľujete ...