prosim nazory...
ak by vas niekto volal na svoj prvy triatlon (klasicky), podla coho by ste si vybrali trat z troch moznosti
750, 20, 5 - olympijsky - ironman (nepripada do uvahy)?
moja nova vyzva na rok 2023. Kultovy event v Rakusku, plavanie vo Worthersee See, bike course s 1500 vyskovymi metrami a na zaver maraton v okoli jazera.
Dávam do pozornosti výsledok Karola Džalaja na IRONMAN MS dlhom triatlone (Kailua-Kona, Havaj) - celkový čas 9:02:22, ôsmy v kategórii 40-44 a 81. celkovo. Parádny výsledok
a to bol este na 142 km bike course na druhom mieste vo svojej AG. Potom uz stracal. Vyhorelo tam viacej ludi vcetne mojho brata-coacha, ktory sa po solidnom plavani a biku, zastavil pri behu. Bezne maratony v Ironmane beha okolo 3:30-3:40 hod teraz ho dal za 4:50 hod !!!! A to bol rad, ze prisiel do ciela zivy a zdravy. Nastastie mal na trati partaka, ktoremu dopomohol k Hawaiiu a ten z vdaky ked ho dobehol zvolnil aj on a bezali az do ciela spolu bez ohladu aky cas dosiahnu, lebo "Ironman sa nevzdava". Tymto je Hawaii nepredvidatelny, nikdy nevies ako dopadnes, lebo ta klima je tam velmi specificka. Behalo sa v 34°C, vo vysokej vlhkosti a v Energy labs (cast trate medzi lavovymi poliami) bolo este teplejsie. Aj napriek tomu dosiahol solidny cas 11:27 hod. Pred 3 rokmi ked tam startoval brat poprvy krat tak mal cas 10:10 hod
Tu je Petrov report k vitaznemu triatlonu v Himalajach
"HimalayanXtri: 1. místo, 16:51:26
Na tento závod jsem se začal připravovat od jeho oznámení před 5 lety.
Nejtěžší triatlon na světě je prostě neodolatelné lákadlo.
Dva ročníky zastavil covid (ten druhý dokonce teprve týden před odletem) a vloni jsem první ročník dokončil po zmatcích se značením trati maratonu na třetím místě.
Plavání ve tmě jsem si tentokrát pohlídal, držel se na dohled osvětleného vedoucího kajaku a vodu jsem opouštěl v čelní skupině.
Kolo letos začínalo prudkým stoupáním (úseky až 22 %) po „cyklokrosové“ pasáži, a tak bylo hodně důležité se na úvod nezavařit. Po chvíli jsem se propadl asi o 4. pozice. Na tuto variantu trati opravdu nebylo TT kolo úplně ideální. Výhledy na okolní osmitisícovky byly nádherné, ale jasná obloha slibovala tropickou výheň, což se zanedlouho stalo skutečností (35 °C). Pohyboval jsem se mezi 2. a 5. místem, galusky vydržely všechny terénní nástrahy a do depa jsem přijel úplně zavařený na 3. pozici v minutových odstupech od Švýcara a Brita, který mě vloni porazil na Patagonmanovi. Na vedoucího Itala jsem ztrácel jen 6 minut, což jsem považoval za drobný a nepodstatný detail. Vedro ale neustávalo, a tak jsem si to v úvodních kilometrech stoupání dál „užíval“ a Itala s jeho support běžcem jsem doběhl až po 2 hodinách. K mému překvapení byli schopni na můj nástup do čela reagovat a následující 3,5 hodiny probíhala neskutečná bitva, ve které jsem opakovaně nastupoval a odolával jejich útokům. Soupeřům za námi jsme se začali hodně vzdalovat a bylo jasné, že to bude jen mezi námi. S přibývající nadmořskou výškou bylo vidět, že jim těžkne krok o něco více než mě, a v závěrečném stoupání na otočku ve 4000 m v mokrém sněhu a teplotách kolem nuly jsem se utrhl asi o 2 minuty (po 13,5 hodinách závodu). To mě nakoplo a zkusil jsem to zpátky pustit naplno s gravitací. Po 3 vyváleních ve sněhu jsem to trochu zklidnil, ale i tak se mi podařilo zmizet soupeřům z dohledu. S klesající výškou, přibývajícím kyslíkem, rostoucí teplotou a náskokem jsem se začal cítit opět silnější a těch pár úseků, kde se dalo běžet opravdu rychle jsem běžel opravdu rychle. Krátce po setmění jsem asi 10 km před cílem potkal svého supporta Tomáše Dimtera (díky za skvělý servis po celý den!!!) a společně jsem si tak mohli posvítit na nejkrkolomnější sestup z Dur Kharky (spíše lezení s kilometry kolem 20 min). To už se spustila tropická bouře a oblohu křižovaly nádherné blesky. Neměli jsme informace, jak to vypadá za námi, a tak jsme se snažili rvát to až do cíle naplno a jen občas kontrolovali, zda se za námi neobjeví nějaká čelovka…
Podařilo se! Těsně před cílem bouře ustala a mohli jsme si cíl užít naplno."
Vabroch je neskutočný borec... Kde ten človek berie motiváciu? Keď si spomeniem, že sme spolu pretekali a ja som pritom už 15 rokov "v dôchodku" (a to som o 3 roky mladší) a on to stále brúsi na ***** úrovni... Klobouček...
Uz len zopar hodin mi ostava do startu IRONMAN 140.6 Austria v Klagenfurte. Plavanie v Worther See (ma 22°C), bikova trasa kopcovita (cca 1600 vyskovych) a nakoniec maratom v okoli jazera s odbockou do centra Klagenfurtu. Drzte palce, budem to potrebovat, lebo zatial som na tak narocnom IM nestartoval. Ciel je dojst v zdravi do ciela, bez ohladu na cas.
Dnes pokračoval Slovenský pohár v šprint triatlone v rámci 37. ročníka Triatlonového festivalu v Dvoroch nad Žitavou. Dcéra vyhrala v kategórii i absolútne, keď najmä v behu drtila, čo sa dalo. Na fotografii stojí vedľa nej absolútny víťaz medzi mužmi, 25 ročný Matúš Kozlovský. Klobúk dolu ale hlavne pred druhým v absolútnom poradí, Miroslavom Ozorákom z TTKNZ, ktorý tento rok oslávi päťdesiatku, a na viťaza s polovičným vekom stratil len 25 sekúnd. 42 ročný Karol Džalaj skončil až štvrtý, predsa len, pre jeho mohutnú dízlovú mašinu sú najvhodnejšie dlhé triatlony resp Ironmany.
Ironman 140.6 Austria-Klagenfurt 2023 zvladnuty. Po solidnom plavani vo Worther See som na 65 km bikovej trate mal pad. Nastastie neslo o nic vazne, bolo to v male rychlosti, hned za obcerstvovackou a zavinil som si to sam. Lenze pri pade som si rozbil laket, zodral bocnu stranu kolena a narazil bedro. Pokracoval som vsak dalej, sice s problemami ale zmieril som sa s tym, ze dnes to nebude ono. Ako teplota stupala a ja som sa zacal potit, pot mi zatekal do cerstvych ran, no nic prijemne. Problem bol hlavne s rozbitym laktom, o ktory sa musim opierat v TT laktovej opierke, ktora je vystuzena neoprenom a ten pot nesaje ale pekne drzal na povrchu. Podstatu cast trate od padu som uz koli tomu nebol schopny byt v aero polohe, cize zalahnuty v TT predstavcoch. Bike trat bola narocna na 180 km mala vyse 1600vm, so stojkami az do 15%. Napr na 160 km mal kopec mal 2,5km a priemer 7,4%. To som bol na trati IM uz viac ako 6 hodin. Nejako som to dokrutil do druheho depa a vybehol na maraton. To uz bolo poobede, bolo jasno, bezvetrie, 27-28 stupnov a to ja nemam rad. Po 10-ty km som drzal trenerom zvolene tempo, ale potom prisli useky bez akehokolvek tiena a ja som sa zacal prehrievat a zastavil som sa. Tepy mi vyskocili do vysok, ktore dosahujem pri intervalovych behoch, na oberstvovackach som lial na seba mnozstvo vody, aby som sa ochladil. Ale prebehol som 2-3 km a bolo to znova spat. Nechcel som v tom teple riskovat nejaky kolaps. Kedze vzdat som nechcel, takto som pokracoval dalej "indianskym" behom (striedanie behu s chodzou) a nakoniec som to dorazil az do ciela. Samozrejme vysledny cas nastoji za nic, ten vsak nie je v mojom veku uz velmi dolezity. Tento Ironman mi potvrdil ze moje rozhodnutie odmietnut ucast na Ironman Majstrovstvach sveta 2023 v Nice v septembri bolo spravne. Tam je bike trat este tazsia (2400 vm) a beha sa po pobrezi mora bez kuska tiena.
NazgulMarli Ak sa otázka týkala Dvorov nad Žitavou, neviem, kde ste ste boli pred 15 resp.30 rokmi, v okolí obce je niekoľko "mlák" . Tento rok sa plávalo na štrkovisku č.1, systémom naplávanie, letmý štart z hlbokej vody, výbeh po 1.kole, nábeh do vody, druhé kolo a výbeh do depa 1. Hĺbka vody bola viac než dostatočná, odrážaním od dna sa vyhrať nedalo
Sposob startu si nepamatam, nechal som ich ponahlat sa, i tak by ma preplavali po par metroch
Obratka bola vo vode (do pasa), najrýchlejšiu dvojicu (profi plavcov, neopren) som stretol v cca strede rybnika (ich 3/4, moja 1/4...), skocili na casovkarsku kozu, s diskovym kolesom, jeden z nich to myslim prepalil a po cyklistike vpalil do skarpy v depe (alebo menej teatralne vzdal, neviem, bol som na trati a uz nepamatam,ako som mal o supera menej;))
Dcéra dnes 1.miesto absolútne na Black Swans Olympic Triathlon Piešťany. Môj obdiv však patrí aj druhej Alene Drahošovej (moja generácia), ktorá síce stratila na dcéru cca 16 min, ale vzhľadom na to, že je to špecialistka na zimný triatlon, pred jej výkonom
Obzvlášť ma teší šieste miesto absolútne bez rozdielu pohlavia, piati muži pred ňou jej ušli hlavne na bicykli, keďže ženy mali zákaz hákovať s mužmi. V plávaní a v behu bola 4.absolútne...
Zasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie darčekov a možnosti výhodnejšieho nákupuZasielanie Akcie týždňa
Zvoľ si, prosím, o ktoré informácie máš záujem:
Raz za týždeň / mesiac posielame súhrn toho čo pribudlo na MTBIKERi. Nikdy neposielame reklamu ani iný spam.
K narodeninám a meninám posielame menší darček s možnosťami výhodnejšieho nákupu a občas posielame email s akciami na tovar, ktorý Ťa môže zaujímať.
Raz za týždeň posielame súhrn našej Akcie týždňa a občas posielame email o špeciálnych akciách a novinkách v našom e-shope.
Dávam spoločnosti MTBIKER community s.r.o., so sídlom 225, Hrádok 916 33, Slovensko, IČO: 52 770 222, súhlas na zasielanie bezplatných informácií podľa špecifikácie uvedenej vyššie a so spracúvaním mojich osobných údajov na tento účel. Môj súhlas je dobrovoľný a beriem na vedomie, že mám právo ho kedykoľvek odvolať v sekcii Nastavenia e-mailov. Zároveň potvrdzujem, že som sa oboznámil(a) s informáciami v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
check_circle
error
MTBIKER používa cookies
Súbory cookies používame na zabezpečenie funkčnosti webu a na personalizáciu obsahu. S Tvojim súhlasom ich budeme používať na meranie užívania webovej stránky, k personalizácii a na zobrazenie relevantných reklám a informácií. Ak nám udelíš súhlas, môžeš ho zrušiť alebo môžeš zmeniť svoje preferencie v sekcii Nastavenia cookies. Ak nesúhlasíš s ukladaním cookies, môžeš ich odmietnuť. Viac o cookies si môžeš prečítať v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
3.8km swim, 175km bike, 43km run, 4,000m highest point, 6,500m overall elevation gain
Vabrousek from Czech Republic wins Himalayan Extreme Triathlon title
https://english.khabarhub.com/2023/07/303108/
"HimalayanXtri: 1. místo, 16:51:26
Na tento závod jsem se začal připravovat od jeho oznámení před 5 lety.
Nejtěžší triatlon na světě je prostě neodolatelné lákadlo.
Dva ročníky zastavil covid (ten druhý dokonce teprve týden před odletem) a vloni jsem první ročník dokončil po zmatcích se značením trati maratonu na třetím místě.
Plavání ve tmě jsem si tentokrát pohlídal, držel se na dohled osvětleného vedoucího kajaku a vodu jsem opouštěl v čelní skupině.
Kolo letos začínalo prudkým stoupáním (úseky až 22 %) po „cyklokrosové“ pasáži, a tak bylo hodně důležité se na úvod nezavařit. Po chvíli jsem se propadl asi o 4. pozice. Na tuto variantu trati opravdu nebylo TT kolo úplně ideální. Výhledy na okolní osmitisícovky byly nádherné, ale jasná obloha slibovala tropickou výheň, což se zanedlouho stalo skutečností (35 °C). Pohyboval jsem se mezi 2. a 5. místem, galusky vydržely všechny terénní nástrahy a do depa jsem přijel úplně zavařený na 3. pozici v minutových odstupech od Švýcara a Brita, který mě vloni porazil na Patagonmanovi. Na vedoucího Itala jsem ztrácel jen 6 minut, což jsem považoval za drobný a nepodstatný detail. Vedro ale neustávalo, a tak jsem si to v úvodních kilometrech stoupání dál „užíval“ a Itala s jeho support běžcem jsem doběhl až po 2 hodinách. K mému překvapení byli schopni na můj nástup do čela reagovat a následující 3,5 hodiny probíhala neskutečná bitva, ve které jsem opakovaně nastupoval a odolával jejich útokům. Soupeřům za námi jsme se začali hodně vzdalovat a bylo jasné, že to bude jen mezi námi. S přibývající nadmořskou výškou bylo vidět, že jim těžkne krok o něco více než mě, a v závěrečném stoupání na otočku ve 4000 m v mokrém sněhu a teplotách kolem nuly jsem se utrhl asi o 2 minuty (po 13,5 hodinách závodu). To mě nakoplo a zkusil jsem to zpátky pustit naplno s gravitací. Po 3 vyváleních ve sněhu jsem to trochu zklidnil, ale i tak se mi podařilo zmizet soupeřům z dohledu. S klesající výškou, přibývajícím kyslíkem, rostoucí teplotou a náskokem jsem se začal cítit opět silnější a těch pár úseků, kde se dalo běžet opravdu rychle jsem běžel opravdu rychle. Krátce po setmění jsem asi 10 km před cílem potkal svého supporta Tomáše Dimtera (díky za skvělý servis po celý den!!!) a společně jsem si tak mohli posvítit na nejkrkolomnější sestup z Dur Kharky (spíše lezení s kilometry kolem 20 min). To už se spustila tropická bouře a oblohu křižovaly nádherné blesky. Neměli jsme informace, jak to vypadá za námi, a tak jsme se snažili rvát to až do cíle naplno a jen občas kontrolovali, zda se za námi neobjeví nějaká čelovka…
Podařilo se! Těsně před cílem bouře ustala a mohli jsme si cíl užít naplno."
https://www.sportsofttiming.sk/sk/zavod/results/7761?rid=7148
Tiez by ma to zaujimalo, nebol som tam ~30 rokov
https://maps.app.goo.gl/ueQGzfy3gtBAPdoW7
N 47° 59.933', E 018° 14.512'
Ano, Strkovisko c.1
Sposob startu si nepamatam, nechal som ich ponahlat sa, i tak by ma preplavali po par metroch
Obratka bola vo vode (do pasa), najrýchlejšiu dvojicu (profi plavcov, neopren) som stretol v cca strede rybnika (ich 3/4, moja 1/4...), skocili na casovkarsku kozu, s diskovym kolesom, jeden z nich to myslim prepalil a po cyklistike vpalil do skarpy v depe (alebo menej teatralne vzdal, neviem, bol som na trati a uz nepamatam,ako som mal o supera menej;))
Zaciatok 90. r
Obzvlášť ma teší šieste miesto absolútne bez rozdielu pohlavia, piati muži pred ňou jej ušli hlavne na bicykli, keďže ženy mali zákaz hákovať s mužmi. V plávaní a v behu bola 4.absolútne...
http://vysledky.vysledkovyservis.sk/results.aspx?CId=16625&RId=6162&EId=2&g=2
Dnes vysiel taky pekny motivacny clanok v magazine MTBiker, no kto ma chut, si precita nieco pre ozajstnych borcov...KRUŠNOMAN KOT PUNK
https://blog.sme.sk/milanzatko/sport/krusnoman-kot-punk-extreme-punk-triathlon-2023