+41
+43
peter120 •
18. 12. 2024 o 22:30
🔥
+41
+43
+41
+43
arrow_leftivast napísal:
Tá Greta je strašná <>, prečo v Lidli nekúpi zváračku a nejde tie lodičky fixnúť?
uzitocna hlupana s jej agendou.
ked sa novinar pytal, preco nechodi strajkovat aj do ciny ci russka (naj znecistovatelia), ostala velmi tichucko.
takze toto eko divadlo je pre tupcov zo zapadu, aby tlacili na destrukciu svojho premyslu.
a najma aby zapad bol uplne zavisly a vsetko bral z vychodu..
eko propaganda v nemecku dosiahla "uspech"
zrusili atomky, a tupci aby im to cela siet nedrbla pri vykyvoch "eko zdrojov" musia vykryvat palenim uhlia a plynu..
(dovoz z vychodu..)Diskusia (362)
Podobné témy
posledný komentár: 11. 11. 2014 o 16:56
arrow_outward
vsetky tieto regulacie su najlepsie platene sluzby,primarna je vlastne regulacia frekcencie siete
cca za 16-17h vyjdes s blokom po prifazovani oboch na 100% vykon,samozrejme od urciteho vykonu cca 90% na reaktora ides pomaly,lebo musis kondiciovat palivo,1%=2hodiny dvihas uz iba,vacsinou prifazujes 1turbinu,vyjdes s nou na 150MWe,prifazujes druhu s nou na 150MWe,a potom spolocne hore
rusi maju z ladoborcov 1 70MWev prevadzke a 2 nove 3.generacie uz vo vystavbe
cina ma 210MWe 2reaktorovy modul s 1 turbinou HTR system
ak ta toto zaujima, tak odporucam navstivit osel.cz a tam si vyhladat clanky od prof wagnera (niekto sem dal aj knihu). (Modularne) reaktory su siroky pojem, a napr. koketuje sa s myslienkou "molten salt", kde rozne soli/piesky funguju ako zasobnik tepla a mozu teda fungovat aj na regulaciu.
draha sranda, ale tie benefity.
Postol to dnes 30.12. o 14:56 pouzivatel Silver na
https://www.armadninoviny.cz/specialni-diskuse-ukrajina.html#diskuze
(Neviem dat linku na prispevok, preto ten cas). Tyka sa to sice Ukrajiny, ale dobre vysvetluje zlozitost a previazanost celej prenosovej sustavy. A ku koncu aj to, ake prusery vytvara Nemecky prechod na obnovitelne zdroje bez dostatocnej schopnosti pripravit infrastrukturu.
---
Predvčerom som sľúbil analýzu k Ficovmu vyhrážaniu sa Zelenskému, že „vypne elektrinu Ukrajine“.
Takže čo to bude znamenať pre Ukrajinskú elektroenergetiku a čo pre Slovenskú? Aké sú možnosti? Aké sú riziká?
Keďže sa môže jednať z určitého pohľadu o citlivé informácie, použil som iba údaje z verejne dostupných zdrojov (väčšina údajov je z dostupných zdrojov ENTSO-E, CIGRE a rôznych webových stránok – wiki, dostupné dáta z rôznych en. konferencií a pod.).
Aké má možnosti Fico a teda štát:
1. Prenosová sústava:
Štát je 100% vlastníkom SEPS – prevádzkovateľa prenosovej sústavy, ktorý je zodpovedný za medzištátne prenosy a stabilitu, bezpečnosť a spoľahlivosť elektrizačnej sústavy SR. Teda Fico môže cez rôzne nariadenia nepriamo rozhodovať o vypnutí vedení smerovaných na UA alebo o obmedzovaní prenášaného výkonu
2. Výroba elektriny – na Slovensku je registrovaných viac ako 400 výrobcov elektriny, ktorí môžu samostatne uzatvárať zmluvy buď cez rôznych obchodníkov, cez burzu alebo priamo so spotrebiteľmi elektriny. Najväčší výrobca elektriny na Slovensku sú Slovenské elektrárne, a.s. (SE), ktoré vyrobia cca 66% elektriny (v tomto roku o niečo viac). Štát je v SE menšinový akcionár. Prípadné akékoľvek náklady súvisiace so zmenou odberateľov SE by štát musel hradiť väčšinovému akcionárovi. Na ostatných výrobcov elektriny v podstate nemá žiadny vplyv a nemôže im prikázať nič.
Zároveň na celú túto elektroenergetickú tému je potrebné sa pozrieť z viacerých uhlov pohľadu:
1. z pohľadu prenosových možností
2. z pohľadu rizík z preťažovania vedení a rizík vzniku Black-outu
3. z obchodného pohľadu – vplyv na ceny elektriny, vplyv na zisky/straty Slovenských výrobcov elektriny,
Aktuálne prenosové vedenia medzi krajina ENTSO-E a Ukrajinou a ich prenosové schopnosti:
• Slovensko (SEPS): 1x400 kV, max. prenosová schopnosť 1088MW
• Maďarsko (MAVIR): 1x750 kV, 1x400 kV a 2x220 kV, max. prenosová schopnosť 1700MW
• Rumunsko (Transelectrica): 1x400 kV, max. prenosová schopnosť 2800MW
• Poľsko (PSE): 1x750 kV (mimo prevádzky) a 1x220 kV, max. prenosová schopnosť 1300MW
• Moldavsko: 1x 300kV (330kV), max. prenosová schopnosť 1622MW (1817MW v krízovej situácii)
Maximálne prenosové hodnoty sú ešte následne na základe výpočtov obmedzované na oveľa nižšie úrovne a závisia od vnútorných obmedzení elektrizačných sústav okolitých štátov.
Za rok 2023 boli cezhraničné prenosy medzi UA (UKRENERGO) a ostatnými krajinami ENTSO-E takéto:
- Slovensko (SEPS): export na SK = 653GWh, import na UA = 1597GWh
- Maďarsko (MAVIR): export do HU = 2101GWh, import na UA = 279GWh
- Rumunsko (Transelectrica): export do RU = 512GWh, import na UA = 1156GWh
- Poľsko (PSE): export do PL = 37GWh
- Moldavsko: export do MCD = 149GWh, import na UA = 2230GWh
Teda v roku 2023 z Ukrajiny sa vyviezla elektrina celkom 3797GWh a doviezla 4188GWh. Z uvedeného je vidno, že Ukrajina ani v roku 2023, kedy už viac ako pol roka Ukrajina čelila útoku na elektroenergetickú infraštruktúru, nebola iba čistým dovozcom elektriny. Ukrajina výrazne pomáhala okolitým krajinám spotrebovávať prebytky elektriny (teda udržať ziskovosť výrobní elektriny) a kompenzovať prípadné deficity elektriny (znižovať cenu elektriny v *****.
V roku 2022 mala Ukrajina výraznejšie opačnú bilanciu –bola viac vývozcom ako dovozcom. Vyviezla elektrinu 6033MWh a doviezla elektrinu 3270MWh.
Čo je ešte z údajov za posledné roky zaujímavé? Že z okolitých krajín sú vývozcovia na UA iba krajiny ako Slovensko a Moldavsko. Ostatné krajiny skôr dovážajú alebo iba dovážajú elektrinu z Ukrajiny.
Elektroenergetická bilancia uvedených krajín za rok 2023 je:
- Maďari sú čistý importéri: importovali 20 766GWh, exportovali 8 535GWh (deficit 12 231GWh)
- Slováci boli v roku 2023 takisto skôr importéri ako exportéri: importovali 16 637GWh, exportovali 15 049GWh (deficit 1588GWh)
- Rumuni boli takisto importéri: importovali 6 329GWh, exportovali 5 166GWh (deficit 1163GWh)
- Poliaci exportéri: importovali 15 023 GWh, exportovali 15 946GWh (prebytok 923GWh)
- Moldavsko (nenašiel som údaje na ENTSO-E ale na wiki sú za rok 2021 kde boli mierne deficitný)
V roku 2024 sa Slovensko stalo vývozcom elektriny. To znamená, že zo všetkých uvedených krajín okrem Poľska bude Slovensko schopné vyviezť viac elektriny ako doviesť a teda zároveň zarobiť nie len na prenose elektriny na Ukrajinu ale aj pri výrobe elektriny.
Zo štúdie SEPS ( https://dusan.medved.website.tuke.sk/Porac/2024/Straka.pdf ) vyplýva, že:
- vedenie V.Kapušany (SR) – Mukačevo (UA): „je jedno z najviac zaťažených vedení. Úzke miesto v PS SR !“
- Dňa 11.04.2024 v Michalovciach, premiéri Ukrajiny a Slovenska podpísali Roadmap, kde bolo dohodnuté, že rekonštrukcia a modernizácia spoločného prepojenia Mukačevo – Veľké Kapušany bude realizovaná do roku 2028.
- Projekt Lemešany - Voľa - Veľké Kapušany - Mukačevo dokončiť do roku 2032, a to vybudovaním nového (vonkajšieho) dvojitého vedenia zvlášť vysokého napätia, ktoré umožní pripojenie nových obnoviteľných zdrojov energie a zvýši kapacitu výmeny elektriny medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou;
- Dňa 17.09.2024 bolo na zasadnutí predstavenstva SEPS schválené podpísanie Zmluvy o spolupráci pri obnove 400 kV vedenia Mukacheve (UA) - Veľké Kapušany (SK) medzi Ukrenergo a SEPS. Zmluva bola podpísaná za SEPS 20.09.2024 a za Ukrenergo 09.10.2024. Dňa 13.06.2024 bola v SEPS schválená požiadavka na investovanie na rekonštrukciu existujúceho cezhraničného vedenia V. Kapušany – Mukačevo, podľa ktorej má byť táto rekonštrukcia ukončená do roku 2026, za podmienky, že rekonštrukcia sa zrealizuje v koridore existujúceho vedenia.
Okrem plánovaných posilnení prenosových vedení medzi SK a UA sa plánuje výstavba nových vedení, resp. posilnenie existujúcich vedení medzi PL, HU, RO a Mol a UA.
Aby bolo možné si aspoň trochu predstaviť zložitosť elektroenergetickej problematiky, nižšie skúsim sa na to pozrieť aspoň trochu cez fyzikálne princípy.
V prvom je potrebné povedať (čo by malo byť každému zrejmé), že elektroenergetika funguje na úplne iných fyzikálnych princípoch ako plynárenstvo. Pre zjednodušenie, preprava a distribúcia plynu je založená na udržiavaní a riadení tlaku v distribučnej plynovej sieti, pričom platí, že takmer všetky akcie a reakcie v plynárenstve trvajú nejaký čas (hodiny, dni,...)
V elektroenergetike je to úplne iné, výroba elektriny sa musí v každej milisekunde rovnať spotrebe elektriny a ak tomu tak nie je, tak v podstate ihneď to ma vplyv na kvalitatívne parametre – na napätie a frekvenciu. Pričom frekvencia je globálny parameter a má dosahovať hodnotu 50Hz. Pri poklese frekvencie pod 49,8Hz alebo nárastu frekvencie nad 50,2 Hz dochádza postupnému automatickému odpájaniu zdrojov a spotreby. Pri ďalších odchýlkach dochádza k postupnému vypínaniu kľúčových zdrojov a následne až k black-outu. Black-out vnímajte nie ako krátkodobý výpadok v krajine ale dlhodobý výpadok – v niektorých oblastiach trvajúci týždne a možno aj viac. Teda s obrovskými hospodárskymi škodami.
Prečo to píšem? No preto, že Slovenská elektrizačná sústava je členom celoeurópskej elektrizačnej sústavy ENTSO-E od roku 2008. Mapa celoeurópskej sústavy je tu:
https://www.entsoe.eu/data/map...
Ukrajina sa stala členom ENTSO-E 1. januára 2024, (Ukrenergo) ako 40. členom tejto organizácie.
Základné pravidlá tohto zoskupenia je vzájomná výpomoc jednotlivých elektrizačných sústav, zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky a hlavne predchádzanie black-outu tým, že v prípade akéhokoľvek nedostatku elektriny v jednej krajine poskytnú ďalšie krajiny potrebný výkon nabehnutím vlastných zdrojov a naopak. V celej elektrizačnej sústave nie je žiadna krajina, ktorá by iba exportovala elektrinu a takisto žiadna, ktorá by iba importovala elektrinu. Pre názornosť, toto sa prejavilo ani nie tak nedávno – asi pred dvoma mesiacmi, keď v Nemecku vďaka vypnutiu jadrových elektrárni, vďaka bezvetriu a silnej oblačnosti chýbal Nemecku výkon zo zdrojov, ktorý potom dodali okolité štáty, pričom krátkodobo sa cena elektriny v určitom momente narástla na 10000€/MWh. Ak by Nemecko nebolo pripojené do tejto sústavy, došlo by k black-outu.
Teda inak povedané, akékoľvek zasahovanie politikov do tohto systému je vnášanie obrovského rizika pre akúkoľvek krajinu a teda aj pre Slovensko. Jednoducho elektrina sa riadi fyzikálnymi zákonmi a žiadnymi inými. Príklad, kedy elektrina ako fyzikálna veličina kašlala dokonca na aj na obchodné modely v EU bolo pred pár rokmi. Znova to bolo spôsobované hlavne Nemcami. Nemci majú odber lokalizovaný hlavne v južnej časti krajiny, kde je najviac priemyselných podnikov (Essen, Dortmund, ...Bavorsko,...) a naopak zdroje majú lokalizované hlavne na severe. Problém je , že medzi Nemeckým juhom a severom sú nedostatočné prenosové vedenia. Pravdaže z obchodného hľadiska to vyzerá, že to nie je problém, na jednej strane je dopyt, na druhej ponuka, nájdeme nejaké voľné prenosové kapacity, urobíme vzájomný obchod a zarobíme na tom. Lenže, ako som povedal, elektrina kašle na obchodné zmluvy, tá si tečie podľa vlastného uváženia s nie podľa nejakej zmluvy. A tých ciest má elektrina vďaka široko prepojenej sústave veľa. Jednoducho tečie cestou najmenšieho odporu. A tá nebola cez Holandsko alebo Nemecko, ale cez Poľsko, Česko, Slovensko a Ukrajinu, následne cez Maďarsko, Rakúsko späť smerom južné Nemecko. Čo to spôsobovalo? 400kV Vedenia ČEPS (ČR) a SEPS (SR) začali byť preťažované, dispečeri štátnych dispečingov museli vydať príkazy dispečingom distribučných spoločností na zmenu základných zapojení aj sústavy nižších napäťových úrovní – 110kV (distribučná sústava). V tom čase práve prepojovacie vedenia medzi UA a krajinami ENTSO-E pomohli predísť rozpadu sústavy v Európe a teda predísť blac-outu.
Záver k druhému bodu je, že ak by došlo k vypnutiu vedení medzi SK a UA, požadované výkony by začali tiecť zo Slovenska smerom do Maďarska a Poľska a cez tieto štáty potom do na Ukrajinu. To by mohlo mať za následok preťažovanie niektorých vedení, zvýšenie nákladov na prenosy, ohrozenie stability, riziko vzniku black-outu.
Tretí bod je zrejmý už z toho, že Slovensko v podstate nemá páku na výrobcov elektriny (tí môžu predávať elektrinu komu chcú) a vzhľadom k tomu, že SK je členom EU, musí dodržiavať trhové princípy. Veľmi dobrý odkaz k tejto téme tu postol včera Bravo78 o 23:39 (
https://narodnemenu.eu/blogy/m...
Podčiarknuté a zvýraznené:
- Ukrajina nebude obmedzená Ficovým rozhodnutím (alebo len minimálne)
- Realizácia takého rozhodnutia môže byť náročná a problematická. Určite bude mať vplyv na iné vedenia medzi Slovenskom a to hlavne medzi HU, PL, ale aj ČR.
- Slovensko (ako štát) tým skôr finančne stratí ako získa
- Slovensko výrazne stratilo hodnotu ako dôveryhodného partnera - môže to mať negatívny vplyv na možnosť výpomoci pri krízových situáciách v Slovenskej elektroenergetike v budúcnosti.
Výroba elektriny z fosílnych palív v EÚ vlani klesla na historické minimum s podielom 29 %. Ústup odráža najmä prudký rozmach solárnych zdrojov, z ktorých sa vyrába viac ako desatina elektriny, uviedol inštitút Ember.
„Fosílne palivá strácajú pozíciu v energetike EÚ,“ uviedol Chris Rosslowe z Emberu.
Výroba z plynu klesla piaty rok v rade a na celkovej produkcii elektriny v EÚ sa podieľala 16 %. Podiel uhlia sa prvý raz znížil pod 10 %.
Viac informácií:
Rýchlosť prechodu na obnoviteľné zdroje v posledných rokoch podľa inštitútu Ember prekonala očakávania, ďalší pokrok však nemožno považovať za samozrejmosť.
„Je potrebné urýchliť realizáciu najmä v sektore veternej energie,“ poznamenal Rosslowe.
Rozvoj veternej energie v posledných rokoch brzdila najmä vysoká inflácia, problémy v dodávateľskom reťazci a politické prekážky. Jej podiel na produkcii elektriny vlani stagnoval na 17 %.
Ďalšími dôležitými zdrojmi elektriny v Únii boli v minulom roku jadrová energia (24 %), vodná energia (13 %) a bioenergia (5 %). (tasr, dpa)
https://dennikn.sk/minuta/4424271/
Driven by expanding wind and solar power, renewables have risen from a share of 34% in 2019 to 47% in 2024, as the fossil share declined from 39% to a historic low of 29%.
In five years of the European Green Deal, a surge in wind and solar generation is the main reason for declining fossil generation. Without wind and solar capacity added since 2019, the EU would have imported 92 billion cubic metres more of fossil gas and 55 million tonnes more of hard coal, costing €59 billion.
https://ember-energy.org/latest-insights/european-electricity-review-2025/
Výroba elektriny z fosílnych palív v EÚ vlani klesla na historické minimum s podielom 29 %. Ústup odráža najmä prudký rozmach solárnych zdrojov, z ktorých sa vyrába viac ako desatina elektriny, uviedol inštitút Ember.
„Fosílne palivá strácajú pozíciu v energetike EÚ,“ uviedol Chris Rosslowe z Emberu.
Výroba z plynu klesla piaty rok v rade a na celkovej produkcii elektriny v EÚ sa podieľala 16 %. Podiel uhlia sa prvý raz znížil pod 10 %.
Viac informácií:
Rýchlosť prechodu na obnoviteľné zdroje v posledných rokoch podľa inštitútu Ember prekonala očakávania, ďalší pokrok však nemožno považovať za samozrejmosť.
„Je potrebné urýchliť realizáciu najmä v sektore veternej energie,“ poznamenal Rosslowe.
Rozvoj veternej energie v posledných rokoch brzdila najmä vysoká inflácia, problémy v dodávateľskom reťazci a politické prekážky. Jej podiel na produkcii elektriny vlani stagnoval na 17 %.
Ďalšími dôležitými zdrojmi elektriny v Únii boli v minulom roku jadrová energia (24 %), vodná energia (13 %) a bioenergia (5 %). (tasr, dpa)
https://dennikn.sk/minuta/4424271/
Driven by expanding wind and solar power, renewables have risen from a share of 34% in 2019 to 47% in 2024, as the fossil share declined from 39% to a historic low of 29%.
In five years of the European Green Deal, a surge in wind and solar generation is the main reason for declining fossil generation. Without wind and solar capacity added since 2019, the EU would have imported 92 billion cubic metres more of fossil gas and 55 million tonnes more of hard coal, costing €59 billion.
https://ember-energy.org/latest-insights/european-electricity-review-2025/
A dovoz čistej ocele vďaka vyšším cenám elektriny do EÚ z uhoľných krajín ako India, Turecko, Vietnam, Čína alebo Južná Kórea rastú. Všetko sú to krajiny, kde sa vyrába elektrina s emisnou stopou 400-600 g CO2/kWh. V EÚ je to okolo 250 g CO2/kWh.
A nie je to len oceľ, ale aj cement, chemikálie, rafinované výrobky. hliník a tak ďalej a tak ďalej.
Krásne to tí tvorcovia Green Dealu vymysleli.
Musíš sa zlepšiť v propagande. Nejako ti to nejde.
Toto je aktuálna situácia európskeho oceliarstva.
Key facts highlight the severity of the crisis:
- Global steel overcapacity reached 551 million tonnes in 2023 - four times the EU's annual steel production - and continues to grow. The OECD projects an additional 157 million tonnes of carbon-intensive capacity by 2026.
- EU steel production has plummeted by 34 million tonnes since 2018, falling to just 126 million tonnes in 2023. Imports now account for 27% of the EU market, further undermining domestic production.
- Nearly 100,000 steel jobs have been lost in the past 15 years, with more cuts looming.
- Capacity utilisation in the EU has sunk to an unsustainable 60%.
A akáže je obchodná bilancia EÚ u hliníka? A ktoré štáty sú jeho najväčšími producentami? Samozrejme, že tie uhoľné a po nich plynové.
Zdá sa, že firmy sa nejako nehrnú do EÚ, aby vyrábali s emisnou stopou 250 g CO2/kWh, ale pekne krásne vyrábajú s polovičnými nákladmi na elektrinu.
Južná Afrika má pritom emisnú stopu výroby elektriny 700 g CO2/kWh, India 700, USA 370, Čína 580, Austrália 550, Bahrajn 900, Spojené Arabské Emiráty 560, Katar 600, Saudská Arábia 700, Rusko 440 a Malajzia 600.
Takže vpred krajším začiatkom s veternými a slnečnými elektrárňami.