Dnes priama skúsenosť na tému: “na elektrobiku sa namakáš rovnako, ak nie viac, ako na klasickom biku”.
Môj brat - fanatický zástanca elektrobikov a všetkého, čo s nimi súvisí, taký ten typ s názorom, že sa nadrie viac, ako na bio iba ďalej zájde … Mimochodom technicky zdatný jazdec s fakt s dobrým skilom. Došiel do stavu, že chcel bio, lebo tri zničené
elektrobiky za tri roky už aj na ňom nechali psichyckú ryhu (jeden zlomil a na dvoch mu zlyhali motory). Vyjadril sa, že chce klasický bike, lebo už ho to nebaví stále niečo riešiť, že chce len prísť domov, zobrať
bike a ísť von. Vedel som, že toto nebude pre neho. Aby som mu v dobrej viere ukázal, že na ňom zub elektrického pohonu nechal svoju jazvu, požičal som môj Stumpjumper nech si to skúsi. Nech si ho nechá na pár dní, lebo som momentálne chorý, nech to skúsi a rozhodne sa.
Trvalo to asi 20 minút. Za dvadsať minút mi bike doviezol, odparkoval ho a zajtra si ide po nové Levo. On nevyšiel ani na Lietavský hrad bez toho, aby nepotreboval pomoc. Na elektre (keď mu fungovala pravdaže) robil výjazdy v desiatkach km, aj nejaké s blížiacou sa k stovke. Ale akonáhle mal ísť za svoje, stačilo 20 minút a jeho elektrické podvedomie (alebo “vyšportovaný” duch) ho dobehlo…
Ale elektrobiker sa namaká rovnako, ako biobiker !