21.8. 21. deň tripu – gurmánsky deň (alebo nie?)Zobudil som sa na budík, lialo, tak som ostal v stane, myslel som, že to prestane a zbalim sa na suchom. Urobil som si kávu, teda, ono to káva nebola. Jedna bola 3v1 a do toho som dal také, ako 3v1 len tam bol nápis mongolian camel, to bolo sušené mlieko, chutilo to ako zoologická záhrada vonia. Tomuto sa pri návšteve Mongolska vyhnite. Neprestávalo pršať, nudil som sa už tak som sa rozhodol, že idem aj začal baliť veci, meniť oblečenie za také, aby som aj v daždi vydržal. Všetko som si v stane pripravil a skompletizované brašne som vychádzal von a snažil som sa čím rýchlejšie zbaliť
stan do obalu, hoci ten asi aj tak premoká. Keď som mal všetko poupínané na bajku tak prestalo pršať…
Išiel som asi 8km a bol tam taký obchod, kde sa dá aj na kávu staviť a zjesť tam kúpené. Majú aj nejaké “hotovky”, mäso na špajli a vifonku som si dal a hlavne kávu. Toto má celkom zasýlo a začal som šliapať do kopca. Na vrchole stálo auto, chlapík vyšiel von, že hybaj, zoberiem ťa. No, ok, povedal som si. Skratim cestu, mongolsko je nezáživná krajina podľa mňa. Stále to isté, nekonečné rovinky a ani jeden strom. Sem tam boli značky, smer a vzdialenosť k mestu, ukazujúce doprava či doľava ale cesta tam nebola, teda aspoň asfaltová nie. Keby som ja mal ísť tadiaľ tak určite netrafim, podľa mňa to ani nebolo vidieť, čo je cesta a čo nie. Ale videl som ísť odtiaľ aj kamióny.
Viezli sme sa a šofér sa spýtal, či niesom hladný. Nebol som ale keď chcel jesť, tak sme šli. Zobral ma do jurty, žena krajala mäso a
dievča váľkalo cesto. Do tej “placky” dali baranie mäso na malé kocky a dali to variť (asi do oleja) . Ja som zjedol tri a tento “kámoš” päť. Pili sme k tomu ten ich cté, čo som sa dnes dozvedel, že je mlieko. Ale nejaké divné. Cestou som ho poprosil o zastavenie, kúpiť kolu, lebo mi bolo ťažko na žalúdok. On telefónoval a keď zložil, povedal, že musí ísť naspäť, nech si vyložím veci a ospravedlňoval sa. Ja som bol rád, že mi ušetril 2dni cesty a bol som rád, že zas idem na bajku. Ťažko od žalúdka neprestávalo, tak som sa rozhodol dať si pauzu. Sadol som na kameň,
bajk opretý o chrbát a podriemal som. Keď som sa zobudil, išla von kola a kus niečoho tým istým otvorom, kadiaľ to vošlo. Potom mi ešte napadlo, že tie ženy v tých jurtách si ani neumyvajú ruky ale však var dezinfikuje. To jedlo už nechcem jesť.
Bolo mi už oveľa lepšie, začal som šliapať ďalej. Po asi 45km som začal rozmýšľať, kde si usteliem, chcel som na prvej benzínke pod stojanom, na drzaka, mám už plné zuby tých ranných búrok. Našiel som kanál pod cestou, aj som sa tam nejak poskladal aby som čupel a bolo mi pohodlne ale potom som sa zľakol, že bude veľa alebo prudko pršať a bude tam voda, tak som zmenil plán a snažil som sa vytlačiť bajk na cestu. Zastavilo auto, že ma zoberú a môžem u nich aj spať. Super, ďakujem ti, vesmír, ,a takéto dary. Posteľ bodne. Zobralia k sebe, ukázali malý domček (ako letná kuchyňa) , že tam spi, uvidíme sa ráno. Posteeeeľ. Dobrú noc.