Politika to je veda, nevyzná sa v nej ľudí veľa.
Šikovných je veľmi málo, no tým vstúpiť do nej za to stálo.
Keď klopú voľby na dvere, kľačia pred nami ponížene.
Sĺubujú nám štastia, blahobytu dosti, žiť si budeme v radosti.
Radujte sa občania, chopte sa svojho poslania,
utekajte všetci k urnám, rýchlo voľte bude života nám.
Výsledky sú na hrane, lístočky sú zrátané.
Niet víťaza, no už sa tvorí vláda, kolalícia tu spojí stáda.
Mesiac kričia „už sme tu!“ Na tom hlavnom teplom fleku.
Prvý rok len divne čušia, dajme im čas veď rozhliadnuť sa musia.
Potom príde vytriezvenie, každý štátnik, čosi berie.
Berú, hrabú pre seba, našich daní viac treba!
Pokladnica nemá dna, veď občan nám zas viac daní dá.
Takto je to roky dlhé, kradnú páni až im drbe.
Občan je už nevládny, stratil vieru, stratil plány.
Už sme všetci svorne po boku, tam kdesi v dámskom rozkroku.
Stop! Ešte nie! Je tu nádej, je tu svitanie!
Svitanie je v plnej kráse, svitla nádej voličom zase.
Záchranca k nám beží v hlasnom kriku, je tu Ivan zo Svitu!
Ivan je tu v plnej zbroji, už sa žiadny Slovák nebojí.
Budeme ho voliť teda, veď cyklotrás nám dosti treba.
On to všetko zariadi, balík z rozpočtu si presadí.
Poďme voliť poďme teda, 98-čka sa zmýliť nedá.
Po voľbách príde radosti veľa, každý dostane nového Lapiéra!