Tiez si myslim, ze Miro vyberie taku lokalitu, aby vyhovel vsetkym
a k tej fyzike, velmi stem a pobavili pani!
zrychlenie telesa pri pade alebo smykani po naklonenej rovine NEZAVISI v nasich zjednodusenych podmienkach na HMOTNOSTI! pretoze hmotnost uvazovanych telies je VELMI mala v porovnani s hmotnostou zeme -> z coho nam vyplyva, ze gravitacne zrychlenie je pre vsetky predmety rovnake! tak sme sa to aj ucili, ci? a to g = 9.81 m.s-1
Je pravda a je to dokonca nutnost, ze sila posobiaca na tazsieho cyklistu je vacsia, ved F = m.a = m.g . No tato vacsia sila ale musi urychlovat tazsie teleso!
samozrejme neuvazujeme odpor vzduchu, a aj keby tak si mozeme povedat, ze cyklista bez
ruksaku s tehlami acyklista s tazkym ruksakom budu mat priblizne rovnaky odpor pri pohybovani sa v atmosfere.
Rozdiely v zrychleni sposobuju najma rozdielne momenty zotrvacnosti rotujucich telies - nase drahe kolieska, preto ich chceme mat co najlahsie, ni? Keby sme si zobrali telesa s rovnakymi hmotnostami (duty a plny valec) s rovnakymi priemermi (duty valec teda musi mat teda nutne vacsiu hustotu materialu) tak by sme po rozkotulani po naklonenej rovine zistili, ze duty valec nam zrychluje pomalsie ako plny. Matematicky je tento pomer vyjadritelny pomerom momentov zotrvacnosti telies.
takze ak by mali bikeri rovnako lahke
kolesa a jeden by mal plecniak s tehlami na chrbe, po asfaltke by zrychlovali totozne. Samozrejme ze v reale je tam este milion premennych ako spominany valivy odpor, ale naco si to komplikovat (preto ta asfaltka). dufam ze uz je to trosku jasnejsie.