Tak dám jednu zo sobotňajšej noci pred týždňom:
Večer okolo pol desiatej mi z dvora rodinného domu ukradli môj Haibike. Drzosť na entú. Spred nosa mi ho zobral. Niečo som robil na dome, tak som mal ešte otvorenú vysvietenú dielňu a vedľa nej opretý bajk, lebo dnu mi prekážal. Z ulice mohlo byť vidieť len kus predného
kolesa a to asi stačilo na inšpiráciu zlodeja, aby ho drzo šlohol. Musel vojsť dnu do dvora cca 15 metrov.
V tejto situácii som si samozrejme krádež všimol po krátkej chvíli. Zlodej nemohol byť ďaleko. V naivnej nádeji a pre pokoj duše, (veď občas aj motyka strieľa), som volal hneď 158, nech sa hliadky zamerajú na cyklistov v našom malom meste. Na stopäťdesiatosmičke mi bolo jasne dané najavo, že oznámenie berú len z povinnosti a tým je to vybavené...
Po formálnom oznámení krádeže som sadol do auta a vydal som sa v zúfalej nádeji hľadať zlodeja sám. Veľké šťastie a moja vytrvalosť priniesli úspech. Po dvoch hodinách s malou dramatickou zápletkou som zlodeja na mojom
bicykli chytil. Teda celkom som ho nechytil, len autom vytlačil do jarku, ako som ho dobehol na ukradnutom bicykli. Kým som vyskočil z auta, zlodej zahodil
bajk a vbehol do areálu jednej opustenej školy. Tu som v naivite urobil ďalšiu chybu. V opustenom, kriakmi zarastenom areály som si netrúfal ho hľadať. Zavolal som opäť 158. Prišli na miesto dve hliadky a na pátranie po zlodejovi sa samozrejme hneď vybodli. Vraj môžem byť spokojný, že mám bicykel, že oni zlodeja hľadať do toho areálu nejdú, lebo už mohol ujsť... proste nechcelo sa im ani pohnúť...
Takže na fízlov sa nespoliehajte. Pomôžte si sami. Je to ťažké, sám som neveril, že sa to podarí. Fizli sú len na to, aby vás pokutovali, lebo zákon sa dodržiavať musí a keď zabudnete teraz za slnečného dňa zapáliť svetlá, musíte tvrdo platiť. Zákon je zákon. Ten sa dodržať musí...
Takže ako Žbirka spieva: Vtedy jednu radu ti dám:"Poraď si sám"