idem si dnes na
bicykli do rakúska, schválne chodím hlavne tam, lebo tam nejazdia retardovaní šoféri ako u nás, však viete... keď tu zrazu v hainburgu ma tesne za chrbtom vytrúbi sedliak na starom červenom golfe s piešťanskými TEČ. skoro som sa vykotil do jarku ako som sa zľakol, bol odo mňa tak do 20 čísel. tak som po ňom začal ziapať, nech zastaví a
chlapec pridal plyn a zmizol. tak si šliapem ďalej na taký kopec /braunsberg/ a ten sedliak ide náhodou zasa oproti mne, zasa raz po ňom kričím, nech zastaví a on ti po mne z okna normálne šľahne nejaký sprej, dosť veľký a ťažký. keby mi trafí hlavu, tak ma asi omráči. našťastie mi trafil iba hánku, ktorá je hádam v pohode.. a zasa raz zošliapne plyn a zdrhne. toto bol veľký hrdina! jeho jediné šťastie je, že som si nezapamätal značku alebo že nezastavil, lebo keby tak urobil, tak má hneď jednu na sánke, potom by som ho udupal na zemi a skončil by s najväčšou pravdepodobnosťou na ošetrovni. a ten jeho golf by som si podal nakoniec s duralovou bejzbolkou. normálne slovenská demencia v rakúsku v priamom prenose. ak to čítaš, tak sa modli aby si už nemal to "šťastie", že ťa niekedy niekde uvidím. toť vše, 100 čertov vo mne, ale musel som sa pochváliť!