Kedže sme sa zúčastnili až dvaja dopadlo to takto. Vyrazili sme vlakom o 05:34 s Ba-stanice, v Malackách sme boli po 45 minútach v smradľavom osobáku, väčšie obavy sme však mali s toho vetriska čo sa spustil nad ránom. Cesta do Plaveckého Podhradia ubehla celkom rýchlo lebo nebolo ešte teplo a v podstate sa išlo popri lese. V Plaveckom sa brat posilnil v miestnych potrvinách jednou paštekou a rožkami aby sme mohli vyraziť na zrúcaninu, brat dostával " závrate" ked to zbadal, šliapať sa nedalo takže sme asi 30 min. tlačili lesom až na sami hrad kde sa naskytla nádherná scenéria a nebyť cementárky v Rohožníku bol by dojem ešte väčší. zdržali sme sa tam asi 10 min, brat mi stihol vypiť jeden energy drink. Pokračovali sme lesom v podstate miernou rovinkou až kým sme neprišli pod Báborskú, daľší šok pre môjho nevyspatého brata, snažil som sa ho utešiť že to nie je až také strmé a dlhé, lenže pre každého to znamená niečo iné. Po asi troch prestávkach v kopci sme sa vyštverali konečne hore kde sa nam rozprestrela pekná lúka s výhľadom na už spomínanú cementárku ale aj na Plavecký Hrad ktorý bol veľmi pekne vidieť s tejto časti. Chvíľu sme posedeli aby brat načerpal sily a pobrali sme sa dalej. cesta pokračovala lesom zo striedavými úsekmi, raz hore, raz dole, pekné výhľadi sa striedali s lesom a tak to pokračovalo až na Klokoč. Je to daľšie s prekrásnych miest v M.Karpatoch, nadherný výhľad na karpaty z pezinskej strany, pred nami Geldek, kopec s dvoma vrcholmi a na pravo Vápenná . Zaujímave na Klokoči je že tu rastie pekna rastlina s žltými kvetmi, nikde inde som ju nevidel a dodáva celému miestu kúzlo, dalej sme pokračovali po značke menej zaujímavým úsekom až na Sklenu hutu kde bola križovatka a tam sme sa vlastne rozhodovali ktorú variantu zvolímé. Vzhľadom na to že brat bol na tom zo silou v pr.... zvolili sme cestu častianskou dolinou a budeme pokračovať na Červený kameň. Osud však naše plány zmenil, bratovi volali že mu vykradli auto, znamenalo to pre neho koniec. Musel som sa rozhodnúť či budem pokračovať dalej alebo ukončím aj ja. Nakoniec som sa rozhodol že budem pokračovať sám, v Častej sme sa rozlúčili a ja som cez Červený kameň a Papierničku pokračoval sám na Zochovú chatu. Po príchode som si doplnil vodu zjedol fitky a hurá na najtažší úsek. Stúpaním po značke som sa dostal na Čermák odkiaľ to bolo na Skalnatu len 45 min, podľa tur.značky, začiatok bol pohodový až som bol prekvapený, záver ma však dostal, vyšiel som na kraj lesa a tam som to pochopil, posledný úsek asi 300 m bola " stena" musel som začať tlačiť,
tretry sa mi šmýkali a
bicykel ma ťahal dole, všetko bolo tak suche že nájsť pevný podklad by bol zázrak. Po štyroch odychovačkach som sa vyštveral na vrchol a stálo to zato, panoráma neskutočná
kto tam bolvie o čom rozprávam, porobil som pár fotiek a tešil som sa na zjazdík do sedla. Užil som si to za odmenu, nasledoval Čmelok, kopec ktorí asi nemá nikto rád, ani ja ale zvládol som ho a zjazdom som sa dostal na Pezinskú Babu kde sa naš starý ujo s podobnými degešmi prehánaľ na autach. Na chate som lupol jedno nealko pivo, tri tousti a uhánal som zjazdíkom do Pezinku, cestou do Ba som sa ešte stihol opáliť. Doma som zaspal ešte skôr ako dcérka dopila mlieko.
Celkovo to bolo 7,35 hod čistej jazdi, 108 km, priemer 14 a nejaké drobné, túto sobotu to opakujem ale s neikým iným.