No tak toto je pekny happyedn. Aspon raz za cas sa podari. Veru pangle este ani mne nepomohli. Bike bez ujmy? Cakal by som radenie v zabere pri uteku plus dake skrabance.
No bolo to viac šťastia, ako rozumu. Čo som mal sedieť doma? Tak som sa motal po okolí. Ako som povedal, zo zúfalstva. Bol som vytočený, aj tak by som nemohol spať. Na druhej strane som sa tam motal dve hodiny, to pomohlo šťastnému stretnutiu.
No a bajk len zablatený a drobné škrabance po tom páde. Bol to na šťastie/nešťastie zarastený jarok, tak bajk na šťastie a zlodej na nešťastie padli do mäkkého. A do pedálov asi vešmi nešlapal. Deň predtým som namontoval nové SPD-čka, takže ak nemal tretry, tak sa mu zle šlapalo.
Prvý popis som zostručnil, lebo sa mi nechcelo písať. Ale to chytenie bolo na dvakrát. Ako z lacného filmu. Najprv som ho stretol, ako ide oproti mňa. V tej nočnej tme som si nebol istý, či je to môj bajk. Otočil som auto za ním, aby som sa presvedčil. Otočím to teda a cyklistu nikde. Nemožné. Kde sa stratil za pár sekúnd? Sviňa, on ma registroval a ukryl sa v tom areály školy. Skúsil som ho tam hľadať, ale po chvíli som to vzdal. Zaparkoval som auto obďaleč, vypol motor, zhasol svetlá a čakal.
Bol som presvedčený, že je všetko v prdeli, lebo vie, že ho hľadám. Reku nechá tam bajk a ja nespoznám pešiaka ktorý pôjde okolo. Ale on sa blbec po cca 15 minútach zjavil a uháňal opačným smerom. Vtedy som po ňom vypálil a vytlačil do jarku....
Píšem to pre zaujímavosť, že on sa vôbec nesprával rozumne. Na moje šťastie robil hlúposti. Tak ak budete v podobnej situácii, treba sa vykašlať na mudrovačky z detektíviek a spoľahnúť sa skôr na intuíciu a skúsiť vytrvať.
Blahoželám, toto sa nepodarí každému. A zároveň neplač a nenadávaj tu ale pošli podnet na inšpekciu:
Ďakujem astro
A k tej inšpekcii. Písal si tam niekedy? Lebo ja trikrát. A výsledok? Behal som ako dilino na poštu pre listy z ministerstva do vlastných rúk... Obsah listov úplne bez konkrétneho obsahu. Boli to akože informácie o priebehu vyšetrovania a nakoniec zistenie, že polícia postupovala podľa zákona.
Aké sú fakty? Na 158-čke prijali oznámenie o krádeži a povedali mi aby som to nahlásil na obvodnom oddelní. Tiež povedali, že informujú hliadky. Chápeš? Oni formálne urobili, čo majú, teda postupovali podľa zákona. To že z toho bola cítiť neochota, že proste otravujem, im nedokážem a nie je to nejaký prečin.
Následne, keď som hovoril s tými dvoma hliadkami, tak jedni mi hovorili, že o krádeži nevedeli, lebo striedali šlužbu...... Druhý hovoril, že to "začul". Samozrejme, že jedným uchom dnu a druhým von.
Keď som na mieste činu čakal, že darebáka sa my piati aspoň pokúsime hľadať, tak oni "odborne" usúdili a povedali, že ho tam nejdu hľadať, lebo iste ušiel a že budú hliadkovať po meste. Rozumieš? však oni to "riešili", zákon neporušili. Ja nemám čas ich zas riešiť. Dopisovať si s ministerstvom, aby som sa dozvedel, čo už teraz viem, polícia postupovala v zmysle zákona....
Ja som vám to sem chcel napísať ako pikošku a tiež ako poučenie.
Ale fakt som si nie istý, či sa z tohoto dá poučiť. Každopádne pre mňa zaujímavý zážitok.
Tak dám jednu zo sobotňajšej noci pred týždňom:
Večer okolo pol desiatej mi z dvora rodinného domu ukradli môj Haibike. Drzosť na entú. Spred nosa mi ho zobral. Niečo som robil na dome, tak som mal ešte otvorenú vysvietenú dielňu a vedľa nej opretý bajk, lebo dnu mi prekážal. Z ulice mohlo byť vidieť len kus predného kolesa a to asi stačilo na inšpiráciu zlodeja, aby ho drzo šlohol. Musel vojsť dnu do dvora cca 15 metrov.
V tejto situácii som si samozrejme krádež všimol po krátkej chvíli. Zlodej nemohol byť ďaleko. V naivnej nádeji a pre pokoj duše, (veď občas aj motyka strieľa), som volal hneď 158, nech sa hliadky zamerajú na cyklistov v našom malom meste. Na stopäťdesiatosmičke mi bolo jasne dané najavo, že oznámenie berú len z povinnosti a tým je to vybavené...
Po formálnom oznámení krádeže som sadol do auta a vydal som sa v zúfalej nádeji hľadať zlodeja sám. Veľké šťastie a moja vytrvalosť priniesli úspech. Po dvoch hodinách s malou dramatickou zápletkou som zlodeja na mojom bicykli chytil. Teda celkom som ho nechytil, len autom vytlačil do jarku, ako som ho dobehol na ukradnutom bicykli. Kým som vyskočil z auta, zlodej zahodil bajk a vbehol do areálu jednej opustenej školy. Tu som v naivite urobil ďalšiu chybu. V opustenom, kriakmi zarastenom areály som si netrúfal ho hľadať. Zavolal som opäť 158. Prišli na miesto dve hliadky a na pátranie po zlodejovi sa samozrejme hneď vybodli. Vraj môžem byť spokojný, že mám bicykel, že oni zlodeja hľadať do toho areálu nejdú, lebo už mohol ujsť... proste nechcelo sa im ani pohnúť...
Takže na fízlov sa nespoliehajte. Pomôžte si sami. Je to ťažké, sám som neveril, že sa to podarí. Fizli sú len na to, aby vás pokutovali, lebo zákon sa dodržiavať musí a keď zabudnete teraz za slnečného dňa zapáliť svetlá, musíte tvrdo platiť. Zákon je zákon. Ten sa dodržať musí...
Takže ako Žbirka spieva: Vtedy jednu radu ti dám:"Poraď si sám"
Večer okolo pol desiatej mi z dvora rodinného domu ukradli môj Haibike. Drzosť na entú. Spred nosa mi ho zobral. Niečo som robil na dome, tak som mal ešte otvorenú vysvietenú dielňu a vedľa nej opretý bajk, lebo dnu mi prekážal. Z ulice mohlo byť vidieť len kus predného kolesa a to asi stačilo na inšpiráciu zlodeja, aby ho drzo šlohol. Musel vojsť dnu do dvora cca 15 metrov.
V tejto situácii som si samozrejme krádež všimol po krátkej chvíli. Zlodej nemohol byť ďaleko. V naivnej nádeji a pre pokoj duše, (veď občas aj motyka strieľa), som volal hneď 158, nech sa hliadky zamerajú na cyklistov v našom malom meste. Na stopäťdesiatosmičke mi bolo jasne dané najavo, že oznámenie berú len z povinnosti a tým je to vybavené...
Po formálnom oznámení krádeže som sadol do auta a vydal som sa v zúfalej nádeji hľadať zlodeja sám. Veľké šťastie a moja vytrvalosť priniesli úspech. Po dvoch hodinách s malou dramatickou zápletkou som zlodeja na mojom bicykli chytil. Teda celkom som ho nechytil, len autom vytlačil do jarku, ako som ho dobehol na ukradnutom bicykli. Kým som vyskočil z auta, zlodej zahodil bajk a vbehol do areálu jednej opustenej školy. Tu som v naivite urobil ďalšiu chybu. V opustenom, kriakmi zarastenom areály som si netrúfal ho hľadať. Zavolal som opäť 158. Prišli na miesto dve hliadky a na pátranie po zlodejovi sa samozrejme hneď vybodli. Vraj môžem byť spokojný, že mám bicykel, že oni zlodeja hľadať do toho areálu nejdú, lebo už mohol ujsť... proste nechcelo sa im ani pohnúť...
Takže na fízlov sa nespoliehajte. Pomôžte si sami. Je to ťažké, sám som neveril, že sa to podarí. Fizli sú len na to, aby vás pokutovali, lebo zákon sa dodržiavať musí a keď zabudnete teraz za slnečného dňa zapáliť svetlá, musíte tvrdo platiť. Zákon je zákon. Ten sa dodržať musí...
Takže ako Žbirka spieva: Vtedy jednu radu ti dám:"Poraď si sám"
By ma zaujimalo kto bol zlodej.... bezdak, socka, decko, cigan, normalny chlap co vyuzil prilezitost?
