Vďaka za to blato, a ešte raz vďaka za to blato.
Položme si otázku: Prečo robíme cyklistiku a bikovanie? Preto, že je to jeden z najkrajších, ale zároveň najťažších športov. Opakujem najťažších. Proste cyklistika všeobecne je jedna veľká drina. A my sme sa rozhodli byť súčasťou tejto veľkej rodiny.
Položme si ďalšie otázky: "Koľko zablatených maratónov za sezónu absolvujete?", alebo: "Koľko výjazdových tréningov do blata, si vedome dáte v okolí svojho bydliska? Každý, nech si odpovie sám. Takže tých zopár blatistých dní v roku sa hádam dajú zvládnuť. A na trénovanie techniky nepoznám nič lepšie (ešte sneh).
Ideálna predstava cyklistu je asi takáto: "Keď sa jazdí nesmie byť ani moc teplo ani zima, ani veľa slnka, tak trochu pod mrakom, najradšej vietor do chrbta, žiadne strmé stúpania, radšej mierne a plynulé, aj dlhšie klesania by potešili, samozrejme bez dažďa, snehu, na suchu" ... Hovorilo sa, že každý správny biker by mal aspoň raz spadnúť a aj zmoknúť. Takže nedajme sa odradiť, treba len vydržať. Cyklisti a bikeri sú tvrdé nátury. Cyklistika zoceľuje.
Keď sa v minulosti začínalo jazdiť na
bicykli v teréne tzv. cyklokros, tak preteky boli vedené cez rôzne povrchy. Asfalt, kamene, hlina, dokonca piesok, preskakovanie umelých prekážok, brvná, samozrejme voda, blato, a za každého počasia. Proste, aby boli atraktívne pre divákov a o to ťažšie pre pretekárov. Každé preteky, maratóny sú aj o výzve, prekonať seba samého, aj nejakého toho súpera a samozrejme popasovať sa aj s terénom a počasím. Do budúcnosti, treba počítať, že terény v Marikovej, Púchove, Súľove, Pružine, Mojtíne, Lazoch, Košeci sú občas premočené a výskyt blata je pravdepodobný aj keď je dlhšie neprší.
Čo sa týka značenia trate, tak oranžová farba alebo červená je určite menej zreteľná ako klasická biela a žltá, hlavne v tmavom lese. Ideálne by boli pribité tabuľky so šípkami (tak ako pri motocrose). Ale ktorý ochranár by Vám dovolil nabíjať klince do kmeňov? Pomohlo by aj prehradenie úsekov, kde sa nemá odbočiť stuhami, ak by ich prajný domáci pred pretekmi neodstránili. A dobrí sú hlučný dobrovoľný usporiadatelia (ako na jednej križovatke v Svätom Juri).
Záverom len toľko, nechajme výber trate na organizátoroch na ich fantázii, lebo chce to od nich množstvo práce a obetavosti naviac. Neriešme stravu, sprchy, registráciu. Opakujem cyklisti a bikeri sú odolné povahy.
A vnímanie okolia peknej prírody počas pretekov, to je už bonus naviac. Užívajme si bikovanie.