double
Založený: 06.09.2011
Príspevky: 5 106
Zajtra je Deň žien. Gratulujem. Chcel som dnes písať o vás a oceniť to, čo pre nás robíte. Ďakujem. Vo vašich rukách nie je chod štátu, v parlamente predstavujú ženy len pätinu, v prvej línii boja proti pandémii ste ale vo väčsine. V zdravotníctve na Slovensku podľa niektorých údajov majú ženy až 86% podiel. Podobne to je v školstve, kde zastávajú 81 %. Vysoké percentuálne zastúpenie majú ženy aj v obchodoch a sociálnych službách. V EÚ tvoria ženy 82% všetkých pokladníkov v predajniach a predstavujú 95% ľudí, ktorí pomáhajú s upratovaním a domácimi prácami.
Vo väčšine ste všade tam, kde je riziko nákazy najvyššie a odmena nespravodlivo nižšia. Hľadať spravodlivosť by bolo naivné. Ďakujem. Ďakujeme.
Chcel som písať len o vás a ďakovať vám. Chcel som prísť po službe domov, pozitívne naladený a mojej žene, manželke, urobiť krásny deň. Prichádzam ale vyčerpaný, znechutený a zúfalý. Nemám silu smiať sa a tešiť. Pripájam sa k zástupom Covid depresívnych. Pýtam sa sám seba, čo by bolo keby. Keby bolo jednoduché zbaliť sa a od všetkého odísť. Keby sa dalo cestovať v čase a zmeniť niektoré rozhodnutia. Tiež by som neveril, keby som nebol lekár a nesedel by som v prvom rade tejto drámy? Možno. Som naivný blázon. Mám Slovensko rád, mám rád aj tých, ktorí nemajú radi mňa. Chyba v mojej DNA. Škoda, že informácie o vplyve vakcíny na našu DNA sú len hoaxom, možno by tu moju opravila.
Za posledných pár dní sme na akútne Covid oddelenia našej nemocnice prijali okolo 60 pacientov. Všetci majú zápal pľúc, väčšina obojstranný. Denne prepúšťame nedoliečených, aby sme mohli prijať nezaliečených. Mnohí zomierajú. Vekový priemer klesá. Už ani zďaleka neplatí, že u nás ležia len ťažko polymorbídni 80-90 roční pacienti. Z nich už väčšina zomrela alebo bola očkovaná, rad prišiel na 60-70 ročných a mladších, 40-ročných je niekoľko. Hanbím sa za to, čo ľudstvo, ktoré má za cieľ ovládnuť vesmír, dopustilo na Zemi. Pre uspokojenie vyvolených obetujeme bezmocných. Boh mi je svedkom, ako strašne zápasim sám so sebou, keď sa ma snaží ovládnuť nenávisť voči tým, ktorí aj naďalej popierajú nebezpečenstvo pandémie a ignorovaním opatrení ohrozujú všetkých naokolo. Chcem ich pochopiť, no nedokážem to. A možno už ani nechcem. Škoda, že spravodlivosť na Zemi je taká, že väčšina svíň zostáva pri válove a obeťami sú nevinní.
Vo včerajšej službe prichádzal jeden pacient za druhým. Takmer všetci s Covid-19. Výnimkou bol infarkt, intoxikácia alkoholom na domácej párty a pokus o samovraždu. Všetko ostatné viac menej súviselo s hnusobou. Vlastne aj to. Covid lôžka sme zaplnili. Rovnaké priezviská sa množia. Manželia, matka s dcérou. Už niekoľko manželských párov sa na Covid oddelení rozdelilo. Navždy. Živý sa musel zmieriť s tým, že jeho partner dodýchal vo vedľajšej izbe. Verím, že posledné rodinné stretnutie na oslave stálo za to. Bolo legendárne, už také nebude. Nie v tej zostave. Vymýšľame si to? Najradšej by som všetkým tým arogantným hlupákom vysielal online prenos z umierania na Covid. Vzdychy, prosby, krik, chrčanie, ticho a potom koniec. Nie. Občanov musíme pred pravdou chrániť. Vidieť tu všetku beznádej a utrpenie môžu len vyvolení blázni, na ktorých ochote sebatríznenia to všetko ešte ako tak stojí - zdravotníci.
Všetky ventilátory v našej nemocnici sú obsadené. Zavolal som teda na operačné stredisko do Bratislavy, aby som vedel, do akej nemocnice mám volať ak budeme ventiláciu potrebovať pre pacienta. Nemáme. Znela odpoveď. Na Slovensku nemáme voľný ventilátor pre Covid pacienta, preto ich posielame do Nemecka a Poľska. Takýto žalostný stav bol v sobotu večer. Ak sa nejaký odvtedy uvoľnil, niekto ďalší zomrel, alebo ma kompetentní nazvu klamárom. Na ich názore mi však nezáleží. Robím čo môžem. Prečo to dopustili? To všetko rok po prvom potvrdenom prípade na Slovensku. Túžil som po krajšej oslave výročia.
Odišla mi mladá pacientka, o ktorej záchranu som veľmi bojoval. Bolí ma to a chlapsky zúfalo plačem. Verila mi a ja som jej nedokázal pomôcť. Neviem čo bude zajtra. Či chcem byť naďalej toho súčasťou. Tej bezmocnosti. Musím. Nechcem.
Ps. Škoda, že sa ako národ nedokážeme spojiť a nešťastie jedného je šťastím druhého. Odkedy si pamätám, vždy sme našli niečo, čo nás polarizovalo a hádky nám robili sadistickú radosť. Aj ja by som teraz najradšej pár ľuďí nakopal a ich zadnicu pretvoril na štýl makaka. Nebolo by to ale riešenie. Mali by sme teraz všetci vláde pomôcť, nespoluprácou len zbytočne pílime konár na ktorom sedíme. Bilancovať a trestať môžeme aj potom. Toto nie je hra. Smrť je nezvratná a chyby neodpúšťa.
Augiášov chliev vyčistiť treba, no zároveň nemôžeme dovoliť, aby sa doň potom vrátili opäť tí, ktorí ho zašpinili...
Citacia z blogu Milana Kulkovskeho
navigate_next
