Časovka do vrchu Zlatá Idka - Kojšovská hoľa

V sobotu 6. augusta sa konal šiesty ročník časovky na Kojšovskú hoľu v obci Zlatá Idka neďaleko Košíc. Po minuloročnej úspešnej premiére som si povedal, že túto akciu nesmiem ani tento rok vynechať.

Minulý rok som ju vymenil za Horal, teraz za Donovalský drapák. Rozhodovanie na čo ísť, bolo teraz oveľa jednoduchšie. Je to časovka, na ktorej si príde každý na svoje, keďže svoje sily si tu môžu prísť zmerať aj bežci. Na nich a rovnako ako aj MTB bikerov a e-bikerov čakala zhruba 10,2 km dlhá trať s necelými 700 nastúpanými metrami. Cestné bicykle, TIR-áci a hand-bikeri mali o cca 2 km kratšiu trať na tom istom kopci, len ich cieľ nebol pri meteostanici na vrchole Kojšovskej hole - ale tam, kde končil asfalt, čiže pri pamätníku SNP.

Príchod na preteky, prezentácia a rozjazdiť sa

Pred rokom som mal trochu kombinovaný príchod. Najprv vlak, potom ma bral kamarát Čulo z Krompách. Tento rok ale už s odvozom z „domu“. Kamarát Vlado sa rozhodol ísť si zapretekať na cestnom bicykli. Síce kvôli mne musel skoro vstávať, keďže on mal štart až poobede, no potom sa to čakanie medzi nami vymenilo. Na takých akciách to vôbec nevadí a kto už bol na nejakých pretekoch, myslím, že mi dá za pravdu, ak napíšem, že čas v partii podobne naladených ľudí ide celkom rýchlo.


Vyrážame zhruba o pol siedmej, trochu sme sa pri nakladaní bikov zdržali viac, ako sme predpokladali. Nie a nie ich dobre uložiť, paradoxne potom počas návratu na pohodu naložené. Tak to býva, keď človeka trochu tlačí čas, ako naschvál to nejde, ako má. Do Zlatej Idky prichádzame pár minút po ôsmej. Odprezentovať sa a odtiaľ pokračujeme na aute k chate Erika, kde je fajn si vybaviť parkovanie. Vyhodnotenie je totiž tam. Nachystám si bike, trochu pokecáme a vyrážam dole k miestu štartu. Mám síce ešte dosť času, ale chcel som ešte pozrieť, povzbudiť a pofotiť bežcov, ktorí štartovali hromadne hneď po štarte e-bikov.


Tento šport ma nikdy nejako neoslovil, behal som tak akurát na autobus, keď som chodil do školy . Skúšal som, samozrejme, aj nejaký ten lesný beh, no skončilo to po pár desiatkach metrov – zadýchaný ako po maratóne na biku. Bežci, máte môj obdiv.


Trochu sa ešte rozjazdím po dedine, dám nejaké špurty, nech zohrejem po tom zjazde nohy a pomaly sa chystám na štart.

Štartujem posledný

Čas štartu som dostal posledný. Tri minúty po 10-tej hodine

Takéto spoločné akcie sú fajn, keďže sú vítané rôzne kategórie športovcov.

a zároveň aj po mojom najväčšom rivalovi z aktuálnej štartovnej listiny. 3, 2, 1, štart. Hádžem ťažký prevod, asi tretí najťažší a dupnem na to. Na hodinkách prepnem na obrazovku wattov a tepov. Len to neprepáliť a keď vidím, ako to ešte v dedine lieta okolo 400 wattov, tak trochu uberiem z plynu. Ale len trochu, aby sa nepovedalo. Fúka oproti, už sa teším, kedy sa dostaneme za dedinu a vôjdeme trochu do lesa. Hneď sa ide lepšie, občas sa postavím, občas sadnem. V stoji idú automaticky tepy nad 180, do cieľa ďaleko, tak sa radšej skľudním. Aj Čulo ma prišiel podporiť na trať.


Postupne obieham ďalších a ďalších, čo štartovali predo mnou. Na ceste je sprejom naznačené odrátavanie km do cieľa. Dobieham aj kamaráta Jara. Trochu ma motivoval, i keď mi povedal: „tvoj kamarát išiel pekné bomby“. Vedel som, že mal na mysli Matúša. Po koniec asfaltu mám ešte kilometer. Idem do pedálov a zvyšujem tempo. Prechádzam okolo pamätníka. Nasleduje krátky rovinatý úsek. Najťažší prevod a dupnem na to, čo to dá. Valím cez 40 až takmer prestrelím odbočku do posledného stúpania.


Nie, nezablúdil som . Len som proste neubrzdil. Hlava dole, dupem do pedálov a neskoro som sa spamätal. Flekujem na šutroch a postupne sa rozbieham z takmer nulovej rýchlosti. Dúfam, že tento môj zbytočný manéver nebude mať vplyv na umiestnenie. 1,2 kilometra. Rozmýšľam, či sa už postaviť, alebo ešte nie. Nakoniec idem do pedálov už keď mám len cca 300 m do cieľa. Prechádzam cieľ, zastavujem hodinky: 36:03. No spustil a aj zastavil som ich skôr, čiže malo by to byť niečo pod 36. Tak uvidíme, zbadám Matúša. Dáme sa do debaty, dáme spoločnú foto, zisťujem, že mal horší čas, ešte si nerobím nádeje, väčšinu mien zo štartovnej listiny nepoznám.

Dať si guláš, prvé vyhodnotenie a ísť podporiť cestných pretekárov

Po dojazde do cieľa ešte trochu pobudnem hore. Fajn atmosféra, debata, porovnávanie časov, pocity... V cieli na pretekárov čakalo občerstvenie v podobe radlera alebo nealko piva.



Po príchode k chate Erika si idem dať guláš.


Onedlho začne vyhlasovanie MTB kategórií a bežcov. Trať som najrýchlejšie zvládol ja , s časom 0:35:43 a tak si pobyt na „bedni“ vychutnám na dvakrát, keďže sa odmeňovalo aj absolútne MTB. Po vyhlásení mojej kategórie ma potom v mene MTBIKER čakalo odovzdávanie cien. Zo žien bola najrýchlejšia Petrovičová Lucia s časom 1:00:07. Medzi e-bikami sa najlepšie darilo Richardovi Nagyovi s časom 0:25:44. Trať najrýchlejšie zabehol Fučo Emil s časom 0:49:29 a zo žien Němcová Barbora s časom 1:00:01. Aj medzi bežcami bol vyhlásený absolútny víťaz, s ktorým si dám foto na bedni.



Vyhlásenie cestných kategórií, juniorov, hand-bike a 105+ prebiehalo poobede. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze. Onedlho opäť pokračujú preteky, tak idem pomaly dole. Cestné, hand-bike a TIR. Idem podporiť kamaráta Vlada, s ktorým som prišiel. Do zhruba 7. km idem s ním a povzbudzujem ho, sem-tam mu trochu pomôžem. Potom sa vrátim, urobím zopár záberov, opäť si to s niekým dám hore, občas sa ponúknem do háku. Samozrejme len posledných možno 1,5 km. Asi 5-6-krát sa takto otočím. V cieli pri pamätníku už majú zo mňa srandu, ako sa tam stále vozím dookola . No čo, že som pretekal, nohy už zabudli, tak prečo sa trochu neponaháňať s cestnými. Jeden zažartuje: „vypni ten motor“ . Po dojazde posledných pretekárov idem ešte hore na Kojšovku.




O pol štvrtej začína druhé vyhlasovanie výsledkov, kde ma tiež čakalo odovzdávanie cien.


Medzi cestnými sa najlepšie darilo Michalovi Lamimu s časom 0:28:03 a zo žien Hnatovej Veronike s časom 0:38:30. Z juniorov bol najrýchlejší Filip Greš s časom 0:29:12. V kategórii 105+ zvíťazil kamarát Čulo - Ján Tomašov s časom 0:47:34. No a medzi hand-bikermi Kukľa Daniel s časom 0:53:03. Na záver bol ešte odmenený Michal Lami ako absolútny víťaz na cestnom a najmladší 12-ročný Čumrík Oliver.


Po vyhlásení výsledkov sme išli naložiť bicykle a mohlo sa ísť domov. A obaja spokojní s umiestnením, keďže aj Vladovi sa podarilo umiestniť a obsadil 3. miesto vo svojej kategórií. Bolo to dobre načasované, o piatej mal ísť vláčik s turistami, tak sme nemuseli dlho čakať na otvorenie rampy, pamätám si, že pred rokom sme si pri rampe postáli celkom dosť.

Zhodnotenie pretekov

Táto akcia sa teší celkom dobrému záujmu, aj keď privítal by som väčšiu účasť. Stále mi príde, že na časovky chodí menej ľudí, ako by si zaslúžili, výnimkou je asi len Jarný šprint pri Bystričke. No tu, ak zrátam cestných, MTB a bežcov, taktiež sme na peknom trojcifernom čísle. Takéto spoločné akcie sú fajn, keďže sú vítané rôzne kategórie športovcov. Navyše môžete vziať aj rodinu, ktorá si môže napr. užiť cestu vláčikom k chate Erika, super atrakcia hlavne pre malé deti. Tomuto podujatiu nemám čo vytknúť a určite sem prídem aj o rok.

Zdroje fotografií: Maroš Glevaňák, Ladislav Maras, Vladimír Lukáč, Time4fun