Reportáž: Časovka na Kojšovku – prečo som vymenil jeden kopec za domáci Horal

Reportáž: Časovka na Kojšovku – prečo som vymenil jeden kopec za domáci Horal

V sobotu 14. augusta sa konal 5. ročník časovky do vrchu v obci Zlatá Idka neďaleko Košíc a pretekári si to rozdali v stúpaní na Kojšovskú hoľu, dominantu Volovských vrchov.

Trocha stručných propozícií


Čo sa týka tratí, tak tie boli dve, teda jeden kopec s rozdielnym cieľom. 8,1 km s prevýšením necelých 600 m a dlhšia verzia o 2 km so zhruba stovkou výškových naviac. Na samotnom vrchole Kojšovky pri meteorologickej stanici končili bežci, pretekári na MTB bicykloch a e-bikoch. Zhruba o 2 km nižšie mali cieľ „žiletkári“, juniori a tí s pár kilami navyše, aby som bol presnejší, tak nad 105 kg. Majú môj obdiv, ak si predstavím, že by som hore ťahal ďalších vyše 40 kg, prešla by ma asi chuť. Ich cieľ bol pri pamätníku.

Čo sa týka vekových kategórií, tak pri bežcoch bola jedna ženská kategória od 18 rokov a dve mužské do 35 a nad 35 rokov. Pre MTB a Road ich bolo o niečo viac. Ženy mali len jednu a to od 18 rokov, v prípade väčšieho počtu by sa vytvorila ešte aspoň jedna. No ako na väčšine takýchto akcií, krajšiemu pohlaviu sa pretekať veľmi nechcelo. Mužské kategórie boli delené po 10 rokov, pričom najmladšia bola od 18 do 29, poslednou vekovou bola nad 60 rokov.



Menšie technické problémy pred pretekmi


Vo štvrtok večer idem nachystať bike, nech už mám v piatok pokoj, keď prídem z práce. Najprv „nahustím" plášte, nech nezabudnem. Najskôr predné, potom zadné, oba na nejakých 2,7 bar. Po nahustení idem trochu prečistiť pohon, no v tom mi začína unikať vzduch z predného kolesa. Dieru nevidím, no cítim, že to fučí pri ráfiku. Fúkam ešte raz a opäť. No s mäkkým kolesom to v sobotu nepôjde, tak ešte v piatok narýchlo do servisu. Mal som seknutú bočnicu, ktovie, kedy sa mi to podarilo a ako dlho som takto jazdil. Ono keď bol plášť nahustený na cca 1,2, tak tlak držal, no pri nahustení to povolilo. Na objednávanie plášťa samozrejme času nebolo, tak tam šlo, čo bolo na predajni. Schwalbe Rocket Ron v Addix zmesi v rozmere 2,25. Už to takto nechám do zimy, aspoň otestujem iný plášť.

Kombinovaný príchod na preteky


Od nás sa nikomu kvôli jednému kopcu cestovať na východ nechcelo, navyše sa to krylo s domácim Horalom, tak som musel pozháňať parťáka. Ozval sa mi kamarát z Krompách, ktorý sa rozhodol aj pretekať a oplatilo sa mu prísť, ale o tom neskôr. Čiže do Krompách vlakom a tesne po pol 6 už sedím v osobáku smer Poprad, prestup na regionálny rýchlik a mohlo sa cestovať. Vagón pre biky mohol mať aspoň trochu širšie dvere, ledva sa tam napchám s mojimi rajdami. Niečo po 7 už vystupujem na Krompašskej vlakovej stanici. Naložíme biky do auta a hurá smer Zlatá Idka.



Prezentácia a štart


Prezentácia pretekov bola asi kilometer od štartu, no dalo sa tam v pohode prísť autom. Tu mi stačilo povedať, že som za MTBIKER, hodil som podpis a dostal štartovací balíček. Číslo, cyklofľašu od MTBIKER a banán. No prebiehalo to rýchlo u každého. Po registrácii ideme na chatu Erika, kúsok nad cieľ cestných pretekov. Vyložiť biky, prezliecť sa do dresu a spustiť sa dole. Vybaviť si povolenie parkovať hore bolo plusom, keďže vyhodnotenie aj občerstvenie po pretekoch prebiehalo tu.

Štart pretekov začal o 9:00 hromadným štartom e-bikerov. Od hromadného štartu to malo ale ďaleko, keďže si to prišli „rozdať" len dvaja. Fotiť som nestihol, bežcov, ktorí štartovali po nich už ale áno. Tých už bolo o dosť viac Na štart sa ich postavila rovná tridsiatka. Pol hodiny po tom, čiže o pol 10, už štartoval prvý pretekár na MTB. MTB-čkárov prišlo 47. Po dojazde posledného sa na štart vydali pretekári na cestných bicykloch, juniori, TIR-áci a handbikeri. Štart týchto kategórií začal okolo 12, presne neviem, keďže o 12 sa uskutočnilo aj vyhodnotenie MTB, ale spraviť pár záberov na trati som stihol.



Môj štart


Štart som mal naplánovaný na 9:48, pred ním sa trocha rozjazdím po obci a dám si dve kratšie stúpania, nech trochu vytočím tepy. Rozmýšľam, či beriem trochu vody, napijem sa ešte pred štartom a v bidóne si nechám asi deci čistej vody, ak by ma „sušilo“. Úvod je rovinatý, tak zaraďujem ťažší prevod. Rýchlosť takmer 40, veď ono to o chvíľu pôjde dole a s tepmi hore. Kopec nepoznám, tak to nechcem prepáliť a nechávam si rezervu. Neprejdú ani dve minúty a tepy skočia na 170, ešte trochu stúpnu. Na konci dediny nás čaká kratšia stojka.

Podľa stravy priemer 16,5 % na pol kilometri. Celkom slušné parametre, aj kamarát, čo so mnou prišiel, si vybral tento „kopček“ na fotenie. Ani tu sa nedostávam do 5. zóny v tepoch (zóny mám nastavené len orientačne). No šliape sa mi celkom fajn, väčšia polovica odštartovala predo mnou, tak mám motiváciu to dobiehať a predbiehať, v čom sa mi celkom darí. Celý čas idem v sedle, tepy akoby sa zasekli na 175, len občas to klesne/stúpne o 1-2. Sledujem si aktuálny čas a vzdialenosť, koľko mi ešte ostáva hore.

Stúpanie je rovnomerné, občas sa to trochu viac dvihne v serpentínach. Nejdem síce naplno, no rozmýšľam, že umiestniť by som sa podľa aktuálneho času aj mohol, ak v závere nedôjdu sily a neklesnem na tempe. Po niečo vyše 8 km na ceste nápis cieľ road, junior a 105+. No mňa ešte čaká zhruba 2 km úsek. Pozerám na čas, momentálne tesne pod pol hodinu.

Okolo chaty Erika sa povrch zmení na štrkový, sklon sa výrazne zmení až na rovinku, kde sa dá trochu oddýchnuť. Zaradím ťažký prevod, nech trochu vylepším čas. Záverečných cca 1,5 km sa to opäť dvihne, povrch opäť asfalt, no už v horšej kvalite ako po pamätník, kde bol prvý cieľ. Odratávanie vzdialeností na ceste je výhodou, aspoň nemusím toľko „čumieť" na čísla na tachometri. Škoda, že záver nie je v tieni, ako tomu bolo dole. Priame slnko, keď už má človek celkom dosť, veľmi nepridá na pohode. No už to ďaleko nemám.

Pol km pred cieľom tepy „konečne“ skočili na 180. V závere, keď už vidím meteostanicu, si aj trochu „zašpurtujem“. Časomierou prechádzam s časom 36:21, čo mi stačilo na víťazstvo v kategórii a druhé miesto v celkovom poradí. To mi ušlo o 2:10 min. Výrazný rozdiel podmienený hlavne o vyše 3 kg ľahším bikom. Každopádne gratulujem, mal som tiež experimentovať s bikom a viac sa o to „oprieť“. No Julo samozrejme patrí k výborným vrchárom, na biku síce záleží, no treba mať aj natrénované. Za cieľom sa oplatilo ešte prejsť pár metrov k smerovníku na vrchole kopca. Výhľad, ktorý určite zaujme. Moju aktivitu si môžete pozrieť na tomto odkaze.



Občerstvenie, výsledky, tombola


Po dojazde do cieľa čakalo na bikerov občerstvenie v podobe radlera a za štartovné číslo sa podával guláš na chate Erika. Vyhlásenie výsledkov začalo o 12 hodine. Bežci, MTB a elektro. Ako som už spomínal, tenisky si obulo 30 pretekárov, na MTB bicykloch nás štartovalo 47 a dvaja s pohonom. Ostatné kategórie boli vyhlásené o 14. hodine, po ktorých nasledovala tombola. Ako som už vyššie spomínal, na akcii som zastupoval MTBIKER a čakalo ma aj moja premiéra v podobe odovzdávania cien a darčekových poukazov. Celkom milá skúsenosť.

Poďme ešte k tým výsledkom. Trať si najrýchlejšie odbehol Julius Kaľavský z All 4 Run Margecany s časom 0:53:18,8. Medzi ženami dominovala Žaneta Matulova z klubu KMB s časom 1:11:34,9. U MTB bol najrýchlejší Julian Badiar z Kráľovského bajkobrania s časom 0:34:11,5 a medzi ženami Lucia Petrovičová z Košíc s časom 0:58:42,6. E-bikeri boli len dvaja, zvíťazil Jozef Sonntag s časom 0:27:29. O 14 hodine sa vyhlásili výsledky cestných pretekárov, tých bolo 32, juniorov si to rozdalo 6 a kategória 105+kg bola zastúpená 4 bikermi. Medzi „žiletkármi“ najlepšie obstál Berdis Richard z klubu Swietelsky Slovakia cycling team s časom 0:26:30,1.

U žien Carla Reištetterová s časom 0:38:51,2. Z TIR-ákov sa najviac darilo Jánovi Tomašovi s pekným časom 0:44:54,2. Medzi juniormi Tomas Posefko s časom 0:38:18,1 a medzi handbikermi myslím už známe meno Maroš Orečný z klubu Sila rúk východu. Jeho čas 1:03:38,4. Po vyhlásení klasických kategórií boli vyhlásené špeciálne ocenenia najrýchlejšiemu bežcovi, MTB a cestnému pretekárovi a nezabudlo sa ani na najmladšieho pretekára. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze. Po výsledkoch nasledovala tombola, v ktorej boli okrem iného odovzdané šťastlivcom aj poukážky od MTBIKERu v hodnote 30, 50 a 100 €, takže sa oplatilo ostať až do konca.



Časovky mám rád


Patrím k tým, čo si viac vychutnajú jazdu do kopca, ako nejaký náročný zjazd. Na maratónoch čo získam v kopci, to stratím v zjazde. Preto mám rád časovky do vrchu a ak si mám vybrať, kľudne vymením maratón za jeden kopec, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Navyše za domáci Horal, ktorý som vynechal prvýkrát, odkedy chodím po pretekoch. A ten ďalší dôvod je, že sa mi na nich proste darí. Moja doterajšia bilancia z 25 absolvovaných časoviek od roku 2014 je 20 umiestnení na prvých troch miestach.



Niektoré sa už nejazdia, čo je škoda, napr. v Slovenskom raji sa jazdila časovka z Košiarneho briežka do sedla Medvedia hlava, alebo Gelnická na vrch Klippberg. Celkom som si obľúbil časovku Jarný šprint v Bystričke pri Martine, tú už ale dva roky po sebe prekazila korona. Pravidelne sa zúčastňujem domácej v susednej obci Mlynčeky – memoriál Waltera Rennera. No rád skúšam aj nové, na ktorých som ešte nebol, ako to bolo aj v prípade tejto časovky na Kojšovskú hoľu a na rok zrejme opäť prídem, teda ak si to nerozmyslím a nedám si pre zmenu Horal.
report_problem Našiel si v texte chybu?

Časovka do vrchu Zlatá Idka - Kojšovská hoľa

calendar_today 14.08.2021
label MTB - Uphill
place Zlatá Idka (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up61thumb_down comments 7 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Bahenný kúpeľ pre Kráľa Šumavy

Reportáž: Bahenný kúpeľ pre Kráľa Šumavy

Príbeh o kúpaní na konci leta, pleťovej maske, sirupe zo žabieho slizu, výbere lepšej stopy a iných zaujímavostiach :D.
Reportáž: Neslušským chotárom alebo ako sa cykloturista pretekov zúčastnil

Reportáž: Neslušským chotárom alebo ako sa cykloturista pretekov zúčastnil

Písal sa 14. august 2021 a na slovenskej MTB scéne mal premiéru 0. ročník cyklomaratónu Neslušským chotárom.
Členky mám na kašu, ale pokračujem. Robo zdolal 1000 míľ na bicykli.

Členky mám na kašu, ale pokračujem. Robo zdolal 1000 míľ na bicykli.

Vbehli sme do lesa. Bol tmavý, hustý, stratili sme cestu. Predierali sme sa malinčím a konármi. Zapadalo slnko, nevedeli sme sa odtiaľ dostať. Tu sa jeden potkol, tu zadrapol, nálada išla okamžite dole.
keyboard_arrow_up