Schwalbe Rick XC Pro 29x2.25" Evolution Addix Speedgrip plášť, TLR, kevlar

Mal som v rukách pred 2 rokmi prototyp, teraz ich vidieť hojne využívané vo svetovom pohári. Ako obstála novinka z dielne Schwalbe, ktorú som napokon nasadil aj na 200 km Salzku?

Úprimne, do testov plášťov sa nikdy veľmi nehrniem. Pri rôznych veciach, ktoré robíme, akciách, deťoch či tréningu človeku zase neostáva toľko času (a chuti) na hranie sa s materiálom. S plášťami sú spojené „opletačky“ pri prezúvaní a človek môže vo výsledku skončiť na niečom, čo mu nebude sedieť. A keď nesedia plášte, celá jazda je namiesto zážitku skôr otrava – podobná obeť ma vždy desí. Lenže k tomuto testu som bol doslova predurčený. Prečo?

Nechcem opäť vyťahovať etapák Bike Transalp, ale práve tu sa začína celý príbeh. Celkom sa „skamošíme“ s Karlom Plattom, 5-násobným víťazom Cape Epic a samozrejme debatujeme aj o materiáli. Nemecký tím Bulls je podporovaný priamo značkou Schwalbe, ktorá je samozrejme rovnako nemecká. Potom vbehne do tímového karavanu a povie: „Poď sem, ukážem ti jeden prototyp, ktorý teraz testujeme.“

No a ukázal mi presne rovnaký typ plášťa, ktorý vtedy nemal meno a ktorý bol v roku 2023 vo vývoji. Ale na 100 % viem, že ide o súčasný Rick. Pekne mi opisoval jednotlivé vlastnosti a prečo z neho ako maratónec má veľkú radosť. Rovnako som ho neraz videl na fotkách zo svetového pohára – najskôr bez nápisov a teraz už je hojne využívaný množstvom jazdcov. Keď prišla možnosť vyskúšať ho, bol som jednoducho veľmi zvedavý.


Než sa dostaneme ku skúsenostiam, patrilo by sa presne zadefinovať, čo tu máme. Mne sa do ruky dostal model Schwalbe Rick so šírkou 2,4 palca a so zmesou Addix SpeedGrip. Mala by ponúknuť rýchlosť a dostatočný grip, ale základy angličtiny zrejme ovládate aj vy. Inými slovami by mala byť spoľahlivejšia na mokrom s väčšou výdržou, ale o malý kúsok pomalšia ako druhá alternatíva Addix Speed.

Zaujímavým konštrukčným prvkom je akési spevnenie, či skôr pridanie materiálu medzi centrálnou častou a bokmi (viditeľný pás po bokoch). Nemá význam z hľadiska gripu, ale ako dodatočná ochrana proti prerazeniu – alebo v bikerskom slovníku snakebite. O tom mi hovoril aj Karl, rovnako zdôraznil lepšie použitie knôtov v danom mieste.

Svojím zameraním a vzorom mieri presne medzi už legendárne modely značky. Mal by byť rýchlejší ako Racing Ralph, ale s lepším gripom ako Thunder Burt (áno, ten plášť, ktorý radi využívajú momentálne aj gravel jazdci). Na výber je potom klasická čierna, alebo „trendy“ kombinácie so svetlými bočnicami. Hmotnosť vo verzii 2,4" by mala byť 760 gramov a v 2,25" potom 680 gramov, TPI sa udáva na hodnote 67.

Poctivá guma

Čo spraví ako prvé športový jazdec, keď vybaľuje nové plášte? Samozrejme, že ich hodí na váhu – a tá ukázala presne rovnaké hodnoty, teda plus-mínus nejaké drobné: 756 a 765 gramov. Ešte veľmi dávno (okolo roku 2012) mali Schwalbe povesť papierových plášťov, čo síce letia, ale nič nevydržia. Ale už pretieklo veľmi veľa vody - teraz mám v rukách naozaj poctivú gumu.

Za tie roky už mám nejaký cit, stačí poriadne zatlačiť na bočnice, ale aj celkový „feeling“ v rukách hovorí jasne. Ďalší test prichádza následne, teda nahodenie bez duší. Pätky krásne chytili, nebolo treba ani tlakový kanister. Puk, puk... Všetko rovné, guma nehádže. Len ten modrý pásik nie je úplne rovno, čo dáva akýsi optický klam pri roztočení.

Plášte ma dokázali spoľahlivo previesť nástrahami 200 km trate.

Na ráfiku s vnútornou šírkou 30 mm som nameral 59 mm cez hladkú časť a 60 mm cez štuple pri tlaku 1,3 BAR – čiže o 1 mm menej, ako by malo byť 2,4 palca. Pre porovnanie Aspeny majú cca 62 mm.

Po úvodnom ohmataní, rýchlom brázdení internetu a 2 jazdách vrátane testovania na mokrých koreňoch dostal toľko dôvery, že som sa nakoniec rozhodol nasadiť Ricka na 200 Salzkammergut Trophy. Keď už testovať, tak poriadne...

Vlastnosti a dojmy

Môžem zrejme konštatovať, že spomínaná Salzka bola hlavným a pomerne ultimátnym testom vzhľadom na povrch – asfalt, šotolina, mokré kamene, oslizené korene, aj úplné sucho a prach. Rozhodol som sa nepoužiť inserty a dať o malý kúsok vyšší tlak.

Dôvod? Nuž na podobnej trati sa môže pritrafiť čokoľvek a inserty vedia skomplikovať situáciu, ak nebodaj treba vložiť dušu. Vpredu volím tlak 1,2 BAR a vzadu 1,4 BAR. Mimo pretekov som potom volil okolo 1,1 BAR vpredu a 1,3 BAR vzadu.

Prvé, čo ma upútalo, bola rýchlosť po asfalte. Ono stačí pohľad na hustý a nízky vzor, ale samozrejme veľa robí aj použitá zmes. Pocitovo (aj zvukovo) letia na hladkom rýchlejšie ako Maxxis Aspen a podľa mňa sú porovnateľné s Maxxis Aspen ST. Nedá mi inak, pretože túto dvojicu jazdím 99 % času za posledné roky.

Niektorí možno majú naštudované dáta z Bike Rolling Resistance, kde práve plášte Rick patria medzi najrýchlejšie. Lenže treba si uvedomiť, že tam sa meranie robí na kovovom valci a pri veľmi vysokom tlaku (1,7 BAR), čo veľmi nezodpovedá realite MTB. Každopádne rýchle sú poriadne a treba povedať, že vedia ponúknuť o kúsok lepší grip ako spomínaný Aspen ST. Na hladkom či v „ubitom“ teréne rozdiel necítim, ani pri klopení. Ale cítim ho, keď je terén sypkejší. Predsa len je vzor v strednej časti u Ricka vyšší a pomáha v lepšej trakcii a pri brzdení.


Plášte ma dokázali spoľahlivo previesť nástrahami 200 km trate. Ale pozor. Hneď upozorňujem, že ak s nimi chcete jazdiť v náročnejšom teréne, či nebodaj po mokrých koreňoch a kameňoch, ozaj treba mať niečo odjazdené a hlavne cit pre výber stopy.

Vo verzii 2,4 prinášajú slušnú mieru komfortu a odolnosti.

Nemôžete veľmi očakávať, že vás podobná guma podrží, ak vyslovene spravíte jazdeckú chybu. Rovnako treba mať na pamäti, že hustý vzor sa vie rýchlejšie upchať blatom a tu má naopak viac navrch klasický Aspen, ktorého vzor je viac otvorený.


Rýchlosť a grip nie je všetko. Ako som už neraz opakoval, u mňa zohráva veľkú úlohu komfort a najmä pri jazdení na HT - je tým hlavným kľúčom, ak chcete vyraziť do terénu a nebodaj na viac hodín. Rick nie je papierová guma a má poctivé bočnice, rovnako dostatočný objem. Ak ho teda nafúkate na nižší tlak (a ideálne na 30 mm ráfiku), toľko sa nežuje a výsledkom je čo? No predsa pohodlie.

Pri hmotnosti 85 kg som ho vozil na 1,3 BAR, vtedy pekne tlmil, ale stále s dostatočnou rezervou na rýchle mastenie po kameňoch a koreňoch (na HT). Musím povedať, že v komforte u mňa stále vyhráva Maxxis Aspen (a Aspen ST) zrejme aj vďaka väčšej šírke, ale Rick vôbec nie je ďaleko. Vo verzii 2,4 je pohodlným plášťom a báť sa ho nemusia ani ťažší jazdci.


Zabudli sme na niečo? Ak si kupujete plášte, určite vás zaujíma aj výdrž. Pri „high performance“ plášťoch sa treba pripraviť, že nie sú robené na tisíce kilometrov. Teda aspoň nie na zadnom kolese. Na obrázkoch nižšie vidieť stav po cca 400 km.

Predný je takmer nedotknutý, no ostré hranky na zadnom v strednej časti behúňa sa už jemne strácajú. Tam mu odhadujem životnosť cca 1000-1500 km, podľa terénu. Inak ale žiadne defekty či poškodenia a rovnako plášte výborne držia tlak.

Pre koho?

Musím povedať, že Schwalbe Rick ma veľmi milo prekvapili. Sú to plášte pre skúsených jazdcov, ktorí požadujú maximálnu rýchlosť, ale stále s dostatočným gripom na väčšinu situácií. Navyše vo verzii 2,4 prinášajú slušnú mieru komfortu a odolnosti.

S čistým svedomím ich môžem odporučiť aj na náročné maratóny. Daňou za ich vlastnosti je potom nižšia výdrž, ale asi nijako extrémne nevybočuje v rámci danej kategórie – nie sú to jednoducho gumy na dochádzanie do práce, o čom svedčí aj fakt, že ich zoženiete len v kevlarovej Pro verzii. Väčšinou ich nájdete v cene okolo 65 €, nechýbajú ani v našom MTBIKER shope.