Reportáž: Scott Enduro Race - najstaršie slovenské enduro preteky

Každý, kto zažil atmosféru BikeFestu, mi dá určite za pravdu, že je to jedna z top akcií svojho druhu.

V pozadí ohlušujúceho diania v areáli bikeparku v Kálnici sa odohrávajú jedny z najstarších a najkultovejších enduro pretekov na Slovensku. Ich korene siahajú do dôb, kedy enduro vôbec nebolo také „cool“ ako dnes. Aj tento rok boli súčasťou Slovenského Enduro pohára.

BikeFest v Kálnici

Akcia, ktorá sa v priebehu rokov vypracovala na medzinárodný trhák. Aj tak by sa dal charakterizovať BikeFest v Kálnici. Na BikeFeste si príde na svoje každý nadšenec horskej cyklistiky. Mne osobne sa páči, koľko rôznych ľudí toto podujatie spája dokopy. Na jednej strane sú ortodoxní milovníci skokov a pumptracku, na strane druhej vysekaní XCčkári naháňajúci sa po okolitých zvážniciach. Niekde medzi týmito kategóriami je dnes už najviac populárne enduro aj s jeho najpočetnejším zastúpením.


Nebolo to tak vždy. Pamätám si, ako sa môj brat zrejme v roku 2014 (alebo 2013) prihlásil na enduro, vôbec som nechápal, o čo tam ide a ako sa to hodnotí, ja som si jazdil svoje na zjazďáku. Dnes už ale enduro v Kálnici patrí medzi najstaršie fungujúce a najviac navštevované enduro preteky na Slovensku. Na štart sa postavilo 258 pretekárov. Tento fakt je spôsobený tým, že celé preteky majú vhodne skombinované parametre dĺžky, prevýšenia a merané úseky nie sú príliš náročné. Ďalším faktom ovplyvňujúcim neprimerane vysokú návštevnosť je rozdelenie štartového poľa do množstva kategórií a dvoch tried HOBBY a RACE, každý si tak príde na svoje a porovnáva sa so seberovnými. Posledné tri roky sú tieto preteky zároveň kolom Slovenského pohára v endure, niekoľkokrát boli tiež hodnotené ako kvalifikačné preteky svetovej enduro série.


V kategórii HOBBY čakalo pretekárov päť rýchlostných skúšok. V kategórii RACE bolo o jednu rýchlostnú skúšku viac. Celá trať mala dĺžku 28 kilometrov s 1 078 metrami prevýšenia pre HOBBY kategóriu, kategória RACE mala zhruba o 3 km a 350 výškových metrov naviac. Na štart prvej a poslednej RSky sa dalo vyviesť lanovkou (cca 100 výškových metrov). Prejsť trať v nedeľu mi bez výrazných zastávok trvalo 4,5 hodiny. Čo tu ale musím zmieniť je to, že v rámci Slovenského pohára v endure boli tieto preteky časovo najdlhšie.

Výsledné časy však o takejto dĺžke nehovoria, najrýchlejší čas mal súčet časov RS niečo pod 13 minút, medzi priemer sa dá označiť čas okolo 15 minút. To je ale na 4,5-hodinové preteky málo. Pre príklad môžem uviesť môj výsledok zo SPEN Mýto pod Ďumbierom, kde som mal na celkovom čase zhruba 4 hodiny minulý rok súčet časov RS okolo 28 minút, takže takmer dvojnásobok. Musím povedať, že na trati BikeFestového endura sa s prevýšením a dĺžkou dosť mrhalo. Nie je to však negatívum, trať pretekárov zaviedla na veľmi unikátne traily, ktoré si jazdci užili.

Traily

Kto vie, tak vie a kto nevie, tak nech ľutuje. Bikepark v Kálnici je notoricky známy prvkami, ktoré sú umelo vytvorené na veľmi profesionálnej úrovni. V samotnom bikeparku tak nenájdete veľa tratí, ktoré sú prírodného charakteru. Lesy priľahlé bikeparku nie sú úplne vhodné na takéto trialy. Stačí však prejsť kúsok za bikepark a človek nájde krásne lesy s úžasným podkladom a prírodnými prvkami technického charakteru. Notoricky známa a každý rok jazdená je takzvaná „machovica“ (RS4), ku ktorej vedie cca 12-kilometrový výšľap. Veľmi odlišné boli RS2 a RS3, ktoré mali čisto prírodný charakter „hrabanky“, doplnený o niekoľko technických pasáži prevažne kamenistého charakteru. RS1 a RS6 viedli cez bikeparkové trate „comeback“ a „funny enduro“. RS5 bola vedená hneď vedľa bikeparku ako prírodný trail.

Piatok

Nakoľko sú enduro preteky súčasťou BikeFestu, a ten trvá až do nedele, je netradične tréningový deň hneď v piatok, namiesto klasickej soboty. Pri príchode ma čaká poloprázdny areál, čo využívam pri dobre označenej registrácii. V registračnom balíčku dostávame Redbull, niekoľko gélov v štýle detskej výživy, malú orieškovú tyčinku a niekoľko zľavových kupónov do rôznych e-shopov.

Cez týždeň som na svojom biku zistil, že mám v zadnej stavbe vôľu. Využívam tak servis v podaní chlapov zo slovenského Paul Lange, ktorí mi oznámia, že mám pokazené ložiská a že nech na tom biku, ak si ho nechcem zničiť, radšej nejazdím. Ja ale pohotovo odpovedám, že mám pri sebe náhradné ložiská, a tak mi ich v stánku Shimano vymenia. Výmena ložísk v zadnej stavbe nie je žiadna sranda a tak si veľmi, naozaj veľmi cením, že mi to chlapi opravili. Aby som nebol „nenažraný", doniesol som im ešte aj platničky, či mi ich nevymenia tiež. Vymenia, nie je problém. Servisák však zisťuje, že mám puknuté piestiky v brzde, znova problém, kvôli ktorému by sa inak nedalo jazdiť, oni mi však vymenili celé prasiatko na brzde. Neskutoční ľudia, patrí im veľká vďaka.

Blato však urobilo z týchto zákrut poriadny motokros a skoro každý jazdec v nich musí používať jednu nohu mimo pedálov, aby udržal balans.

Po kompletnom servise môjho biku sa stretávam s chalanmi z tímu a vyrážame na tréning. Najskôr si dáme najdlhší výjazd na RS4, po ktorom sme už značne unavení. Po RS4 sa dlhým zostupom dostávame na RS5, odtiaľ si chceme najazdiť dve bikeparkové RSky. Tu však zisťujeme, že lístok na vlek stojí 25 €. 25 € kvôli dvom jazdám? To nedám, snažíme sa tak nenápadne infiltrovať na vlek, neúspešne a obsluha nás hneď vyradí z radu. Nevadí, skúsili sme to. Tlačíme tak krajom lesa dvakrát, aby sme si tieto trate najazdili. Oceňujem prístup organizátorov, že aj keď boli tieto trasy v piatok jazditeľné aj pre iných jazdcov, ako tých, čo trénovali na enduro preteky, trate boli riadne vypáskované. Neopakovali sa tak situácie, na ktoré sme už skoro zvyknutí a to teda to, že nás priamo na pretekoch po dni tréningu prekvapí odlišne vypáskovaná trať...

Na záver dňa si dávame RS2 a RS3, na ktoré vedie výživný výšľap. Tieto trate sú extrémne prašné, ale zato veľmi zábavné, dajú sa na nich najazdiť rôzne stopy a sú technicky náročné. Škoda, že sú relatívne krátke, takéto trate by som vedel jazdiť celý deň. Sú úplne odlišné ako predošlé RSky. A to je práve na BikeFeste super, každá RSka je svojim charakterom úplne iná a tak preteky komplexne preveria každého pretekára.

Po tréningu, ktorý nám zabral skoro 6 hodín, sme sa pobalili a išli na ubytovanie zhruba 20 kilometrov od Kálnice, do Starej Turej. Chceli sme stanovať, ale očakávaná nočná prietrž mračien nás od tohto plánu odradila. Škoda, noci na BikeFeste sú veľmi zaujímavé, najmä ak sa pred pretekmi chcete vyspať a celú noc počujete z jednej strany parkoviska „hovnoo!“ a z druhej „Rubyy!“. Na ubytovaní nás prekvapili, že nevaria, dosť sme sa na to spoliehali. Našťastie zobral kolega z tímu pravé slovenské špeciality ako domáce klobásky, slaninku a nejakú tú zeleninu. Spolu s tekutým chlebom (pivom) sme sa tak dobre najedli, aj keď sme veľmi ľahko mohli ostať hladní. Večer zakončujeme pozeraním GoPro záberov z tréningu.

Sobota

V noci nás budí zvuk hromov. Plánovaná búrka nás neobišla. Ležím a rozmýšľam, aké to zajtra na premočených tratiach bude. Radšej však na to nemyslieť. Vstávame a zisťujeme, že to nebola len taká slabá búročka, ale poriadna „zlieva". Po príchode do bikeparku sa skaza takmer dokoná, keď na parkovisku skoro zapadnem v obrovskej blatovej mláke. Moje Fiat Tipo to však zvládne bez zaváhania a Audi A5 za mnou už také šťastie nemá. Pár SBSkárov musí po členky v bahne tlačiť auto von z mláky. Táto mláka si vyžiadala ešte pár obetí v priebehu dňa.

Zisťujem, že štartujem až posledný, na pravé poludnie, čo ma teší, pretože to, ako zablatení chodia jazdci dole z kopca, mi robí vrásky na čele. Niektorým sa ani netočia kolesá. Mám tak asi tri hodiny, kým preteky začnú. Užívam si tak atmosféru a idem kuknúť mojich kamarátov do stánku Paul Lange (Shimano) a nechávam si vymeniť celý pohon okrem prehadzovačky, ktorú mi však celú rozoberú a prečistia. Opätovne im patrí veľká vďaka. Následne sa presúvam pod finish RS1, kde jazdci postupne chodia čoraz čistejší a čistejší.

Nakoniec to bude ešte suché, vravím si. Idem sa pripraviť na parkovisko, je však vidieť, že BikeFest sa už rozbehol vo svojej plnej sile, ledva sa prederiem k autu. Kolegom z tímu zaželám veľa šťastia. Pripravujem si veci, nasadím si kameru na prilbu, stlačím tlačítko a nič sa nestane. Z nejakého dôvodu sa mi kamera cez noc vybila. Ospravedlňujem sa tak čitateľom, chcel som vám priniesť aj POV zábery z rýchlostných skúšok. Presuniem sa na štart a v pekelnej horúčave mi moje preteky začínajú.

1. RS

Prvá RS vedie cez les priamo vedľa lanovky. Zo začiatku ju tvorí pár obrovských klopených zákrut, neskôr technicky náročná strmina, za ktorou nasleduje niekoľko charakteristických horizontov, cez ktoré nič nevidno, ale jazdec sa musí pri jazde cez ne trafiť presne, aby neskončil niekde v strome. Toto všetko je okorenené mierne mokrými koreňmi. Dostávame tak recept na poriadnu „šlamastiku". Jazdci, ktorí na trať vyrazili skôr, to mali veľmi ťažké, čo vyústilo do množstva pádov. Ja, nakoľko som štartoval skoro posledný, som šiel už na takmer suchej trati. Kľúčové prvky ako korene a kamene však boli stále šmykľavé. Táto RSka sa určite nezaradila medzi obľúbené spomedzi jazdcov.

2. RS

Transfer na RS2 viedol na opačnú stranu kopca, ako je stredisko.

Všade okolo mach v dubovom lese, do toho vykopaný singletrack, na ktorom idete skoro rýchlosťou svetla.

Čakal nás miestami strmý výšľap, ktorý bol okorenený dokonalými podmienkami, pokiaľ by ste sa chceli saunovať, nie jazdiť enduro preteky. Ostré júnové slnko spolu s vyparujúcou sa vlhkosťou z nočného dažďa spravili z výšľapu veľmi nepríjemne strávený čas. RS2 majú povinnú len RACE kategórie, to znamená len pár ľudí. Keď prichádzam na štart, zisťujem, že túto RS ešte nikto nešiel a nikto sa ju ani nechystá ísť. Všetci sme čakali na štarte, kým sa niekto odhodlá a naskočí do rýchlostnej skúšky ako prvý. Táto trať totiž bola mokrá a keďže ju nikto nešiel, nemal kto vyjazdiť blato.

Štartujem medzi prvými. Hneď na začiatku má trať ešte príjemný charakter miernych zákrut v nie príliš strmom lese. Blato však urobilo z týchto zákrut poriadny motokros a skoro každý jazdec v nich musí používať jednu nohu mimo pedálov, aby udržal balans. Stred trate obsahuje niekoľko switchbackov v poriadnej strmine. Tu sa však vyjazdili počas piatku pekné drážky a tak sa je aspoň o čo oprieť. Smerom ku koncu je potrebné prejsť po sérii štyroch spadnutých stromov, ktoré sú samozrejme mokré a ich prejazd je poriadna lotéria. To najlepšie však prichádza nakoniec, kde jazdcov čaká poriadne technický rockgarden, ktorý sa nedal prejsť pekne a čisto. Väčšina jazdcov v ňom musela používať jednu nohu mimo pedála, aby udržala balans, aj tí najlepší.

3. RS

Transfer na RS3 je rovnaký ako RS2 a tak si opätovne dávame saunu. Väčšine jazdcov dochádza voda a tak sa na štarte RS3 solidárne podelíme o jej posledné zbytky. RS3 už pred RACE kategóriami prešla celá HOBBY kategória jazdcov. Táto rýchlostná skúška nemala priveľmi technický charakter, po väčšine to bola trať, ktorá obsahovala neklopené zákruty v lesnej „hrabanke“, od vrchu až po spodok. Keďže však v noci pršalo a trať už prešli pred nami skoro všetci pretekári, tieto neklopené zákruty sa zmenili na poriadny problém. Vyjazdili sa tu poriadne drážky, pričom, ak vám do tejto drážky vošlo koleso, skoro ste zastali. Tieto zákruty tam bolo potrebné prejsť „na vnútro", to však v blate nebolo vôbec ľahké. Popritom, ako jazdci dochádzali, som z počutia vyzistil, že táto RS nás v RACE kategórii azda potrápila viac ako technicky náročná RS2.

4. RS

Presun na RS4 nebol vôbec zadarmo. Zhruba 12 kilometrov a skoro 500 výškových metrov po tom, čo už dve a pol hodiny pretekáte. Začínajú ma chytať kŕče. Výjazd je ale klasický endurácky, teda v znamení rozhovorov s jazdcami, ktorých človek stretne popri pretekaní. RS4 je klasická Kálnická „machovica“, ktorá vedie úplne neskutočným lesom, skoro ako z rozprávky. Všade okolo mach v dubovom lese, do toho vykopaný singletrack, na ktorom idete skoro rýchlosťou svetla. Kvôli tejto RSke sa chodí na enduro do Kálnice. Je to zároveň najdlhšia RS, s priemerným časom zhruba 4 minúty. Technicky náročná príliš nebola, kvôli dlhým rovným úsekom však na nej bolo ťažké udržiavať rýchlosť.

5. RS

Pochváliť musím organizátorov, za prípravu perfektne vypáskovaných a pripravených tratí a tiež za celkovú organizáciu.

Na konci RS4 čakal jazdcov zjazd na RS5, je veľká škoda, že sa nejakým spôsobom nedá prepojiť RS4 a RS5 tak, aby jazdci nemuseli toľko klesať. Predĺženie RS4, prípadne prerobenie RS5 by určite dalo pocit zadosťučinenia, predovšetkým po tak dlhom transfere, ktorý viedol na vrchol RS4. Myslím si ale, že ak by takáto možnosť bola, organizátori by ju využili. Nie vždy sa dá totiž postaviť RSka v „ľubovoľnom" lese, na všetko treba povolenie majiteľa. Potešujúce ale je, že cestou na RS5 sa jazdcom ukazujú krásne výhľady smerom na stredisko, z ktorého počuť ohromný hluk a krik davu kvôli prebiehajúcim slopestyle pretekom. RS5 je spomedzi tratí spolu s RS2 a RS3 najmladšia. Vedie v lese trochu za bikeparkom, pričom končí pri asfaltovom pumptracku.


Jej charakter je zase odlišný od predošlých RS. Vedie cez viacero obrovských jám, kde najprv dostanete doraz na vidlici, pričom hneď v zapätí musíte dávať pozor na výjazde hore kopcom z tejto jamy. Trať je veľmi neplynulá a obsahuje aj mierne dlhý výšľap v strede. Táto RSka určite potrápila každého jazdca, nakoľko v tejto časti pretekov už bol každý zmorený. Ako mierne mínus hodnotím to, že koniec trate ústil do totálneho bahna, kde sa človek zašpinil viac, ako po prejazde všetkých predošlých zablatených tratí.

6. RS

Našťastie pre nás pretekárov, na štart RS6 nás vyviezla lanovka. Túto časť pretekov som si naozaj užíval, nakoľko som sa mohol pozerať na prebiehajúce slopestyle preteky a plný svah ľudí, ktorí týchto jazdcov povzbudzovali. Úžasná atmosféra. Trať RS6 viedla cez bikeparkovú trať „funny enduro“, ktorá obsahuje množstvo umelých prvkov ako skoky, vlny a klopené zákruty. Na záver pretekov bola toto príjemná zmena. Trať však bolo náročné jazdiť v pretekárskom tempe. Niektoré skoky nie sú úplne prispôsobené na pretekárske tempo, pričom sa dali veľmi jednoducho preskočiť príliš ďaleko (napríklad až na odraz ďalšieho skoku).

Zhodnotenie

Enduro v Kálnici je dnes už kultovou záležitosťou. Jazdcov preverí z každej stránky, čo vidieť aj na výsledných časoch, niekomu idú bikeparkové trate, niekomu neklopené zákruty v lese, niekto vie zase dupať ako blázon a udržovať rýchlosť na rovinkách. Pre túto rôznorodosť sú enduro v Kálnici veľmi podarené preteky. Pochváliť musím organizátorov, za prípravu perfektne vypáskovaných a pripravených tratí a tiež za celkovú organizáciu. Usporiadať preteky, kde sa zúčastní toľko jazdcov, pričom je zároveň súčasťou BikeFestu, musí byť nočná mora každého, kto takúto akciu plánuje. Zvládnuté to však bolo na jednotku.


Otázkou, ktorá mi vŕta v hlave, je to, či by zrovna enduro na BikeFeste malo byť súčasťou série SPEN. Kvôli dôležitosti týchto pretekov z pohľadu celkového poradia ale aj samotnej prestíže série, sme si ako jazdci nemohli dovoliť „upustiť uzdu“, čo je na BikeFeste ohromná škoda. Najlepšie akcie bývajú totiž vždy večer, a ani si neviem predstaviť, ako by som vyzeral, keby do pretekov nastúpim takpovediac „po opici“. Z dôvodu, že sme sa chceli vyspať, sme zmeškali piatkový Whip Off Contest. Aj tak som ale rád, že sa takéto preteky podarilo zorganizovať.

Výsledky

Preteky celkovo vyhral Stanislav Sehnal, majster Slovenska Ľuboš Staňo skončil druhý. Tretí skončil Martin Knapec.

• 1. Stanislav Sehnal 12:03
• 2. Ľuboš Staňo 12:27
• 3. Martin Knapec 12:35

• Kompletné výsledky
• Strava

Ja osobne som skončil na 5. mieste v elite s časom 13:14. Radosť mám z výsledku môjho tímového kolegu Martina Brozmana, ktorý vo svojej kategórii skončil druhý. V rámci tímu WELDTITE CYKLO TURIEC sme mali zastúpenie aj v junioroch, kde sa náš mladý Sebastián Novodomec umiestnil na 18. mieste po páde. Sledujte nás na Instagrame.

Tešíme sa na ďalšie kolo SPEN, ktoré sa uskutoční v Mýte pod Ďumbierom 13. 08. - 14. 08. 2022.

Zdroj fotografií: Martin Klučka, Max Čistý