Trailová eufória pod Spišským hradom - Trailpark Žehra

Ešte ráno som tak trochu váhal, či vôbec sadnem do auta smer Žehra, keďže radar počasia vyzeral tak hocijako, ale nakoniec som dal na svoju intuíciu a ako sa ukázalo, urobil som dobre.

Za značkou obce boli pekne umiestnené smerovníky, tak ma bez zaváhania doviedli až ku parkovisku. Tam už sa rozbaľovali prví bikeri, ktorých som sa opýtal na ďalšiu cestu ku trailom. Rýchlo sa nahadzujem do bikerského módu, zakladám predné koleso a vyrážam na stúpanie po šotoline. Po pár metroch ide hore pick-up a kočky stojace vzadu na nákladnej plošine na mňa kričia: „Póóóď, nastúp si ku nám, ideme hore“. V duchu si hovorím: „Musím byť v bikovom raji“ . Tak neváham a prvý výstup mám bez námahy v príjemnej spoločnosti, pošetrím energiu - veď aj tak ma poobede ešte čaká pojazd u nás.

Už cestou hore vládla výborná nálada, miestna mládež a ich rodinky boli nadšení z nového projektu určeného hlavne pre bikujúcu mládež. Hore už všetko pripravené, myslelo sa naozaj na každý detail. Stany rozložené, ozvučenie pripravené, novinári už netrpezlivo čakali na oficiálne otvorenie, gulášik už bublal a pivko rozčapované. Medzitým stretávam Miloša – autora celého projektu, zoznamujeme sa a sľubuje mi, že sa mi po oficialitách povenuje. Všetko perfektne klape na jednotku.


Okolo desiatej otvára ceremóniu podporovateľ projektu – predseda Košického samosprávneho kraja Ing. Rastislav Trnka spolu s Lenkou Vargovou Jurkovou, riaditeľkou Košice Región Turizmus, Andrejom Kašperom, rovnako z KRT a samozrejme autorom trailparku Milošom Kočišom. Nasleduje pár milých slov od každého, odštartovanie prvých jazdcov na novom traile „Hradný flow“, symbolické zasadenie stromčeka pri štartovej bráne a už len rozhovory, filmovanie a fotenie bikerov.


Púšťam sa teda s Milošom po traile Hradný flow. Keďže idem prvýkrát „na oči“, snažím sa ísť opatrne, ale nedá sa. Vyše 1,6 km dlhá trať navádza na pustenie bŕzd, je plná veľkých klopiek, vĺn, lavíc a ocitám sa celkom často vo vzduchu. Ide o širší uhladený flowtrail s freeride prvkami. Všetko je ale na istotu, kto sa necíti na skákanie dvojákov či lavíc, tak spomalí a bezpečne prejde. Výborné pojazdenie! Dole si vymieňam dojmy s Milošom a spolu stúpame príjemnou výstupovou cestou, naspäť na vrch ku začiatku trailov. Tam sa v kľude púšťame do rozhovoru o vzniku trailov a okolnostiach okolo celého projektu, ktorý vám teraz prinášam.


Ahoj Miloš, môžeš sa čitateľom MTBIKER webu trochu predstaviť?
Tak volám sa Miloš Kočiš a pochádzam z obce Žehra,

Nakoniec po prebdených nociach som dostal nápad, ako vymyslieť, aby mali oba traily finish na jednom mieste.

kde vlastne žijem takmer celý svoj život. Žil som aj nejaký čas v USA, kde som študoval a to mi vlastne otvorilo aj pohľad na iný svet a veci, ktoré sú vo vyspelých krajinách samozrejmosťou. Mám rád cestovanie a spoznávanie iných krajín. Okrem spojenia s Trailparkom som v súčasnosti predsedom urbárskeho spoločenstva, som aj mladým farmárom (to sú tie lúky pod Trailparkom, kde chováme čistokrvný hovädzí dobytok Simmental) a pracujem v našej rodinnej firme Drevovýroba Kočiš na pozícii zákazníckej podpory a social media marketingu.

Prečo sme dnes tu na Kozej hore nad obcou Žehra a prečo tá slávnostná atmosféra?
Konečne sa nám podarilo vytvoriť Trailpark Žehra a dnes je jeho otvorenie. Celý Trailpark sa nachádza východne od obce Žehra na vrchole Kozej hory a momentálne tvorí dva oficiálne traily. Do budúcna plánujeme, že budú traily pribúdať a Trailpark sa rozrastať. Tento Trailpark som sa rozhodol postaviť aj preto, že som chcel ukázať, že Žehra nie je len nejaká osada bez perspektívy a že tu žijú aj normálni, slušní a pracujúci ľudia. Mnohí ľudia, ktorí do Žehry prídu, ani len netušia, aká krásna je príroda na jej území a že na jej území sa nachádzajú 2 historické pamiatky UNESCO a to Spišský Hrad a Kostol Sv. Ducha.

Taktiež nemôžem zabudnúť na prírodnú rezerváciu Dreveník. Potenciál je tu obrovský, no samotná obec Žehra roky bojuje za oddelenie od osady Dreveník, pretože spôsob, akým je riadená samospráva ľuďmi bez vzdelania, je skrátka z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Roky usilujeme o záchranu srdca Spiša, no zatiaľ bez nejakého úspechu. Aj pre tieto dôvody centrálna obec Žehra stagnuje a mladí z nej odchádzajú preč do miest. Ďalej som chcel dokázať ostatným urbárom, že ľuďom netreba zakazovať chodiť do lesa, že treba využívať potenciál, ktorý tu je a že samotný subjekt môže mať prínos a aj dediny či mestá v okolí si zlepšia imidž. To bola moja hlavná myšlienka rozvíjania tohto potenciálu aj vo vzťahu ku lesu. Les som vlastne prevzal od predsedov urbariátu, ktorí ho dovtedy len klčovali. To som úplne zastavil a snažím sa tu vytvárať iné aktivity a tento les chrániť aj pre budúce generácie.


Ako vznikal čerstvo otvorený Hradný flowtrail?
Podarilo sa nám ho v rekordne krátkom čase za 20 dní postaviť v dĺžke 1 650 m. Tento trail sme nazvali „Hradný flow“, pretože hneď v blízkosti je dominanta Spiša, Spišský hrad. Na začiatku som nemal ani šajnu, ako to bude s trasovaním, pretože trail mal viesť iným smerom cez farské lesy, ktoré susedia s urbárom, no pán farár dal po dlhých naťahovaniach môjmu nápadu červenú a tak sme museli zmeniť trasovanie. Reálne táto situácia skoro zmarila celé moje úsilie v období podávania potrebných príloh počas procesu schvaľovania projektovej dokumentácie. Nakoniec po prebdených nociach som dostal nápad, ako vymyslieť, aby mali oba traily finish na jednom mieste.

S Janom Tekelom sme urobili približné trasovanie a s Ivanom Prekopom, ktorý po pravidelnej konzultácii so mnou navrhoval všetky prvky, sme toto trasovanie už iba miestami upravili. Následne nás čakali úmorné dni vyrezávania náletových drevín a krovín, ktoré sa nachádzali na takmer celej dĺžke flowtrailu. Tu nám pomohli aj zamestnanci z našej rodinnej firmy, začo som im veľmi vďačný. To bola asi najvyčerpávajúcejšia robota na celom tomto projekte. Následne, keď bol vyčistený koridor, trať sa značila sama medzi mohutnými stromami a vtedy sme nechali priestor kreativite a začali sme kopať prvé zákruty, skoky, vlny a pasáže. Čo sa týka podložia, je tu krásna piesčito-ílovitá hlina, ktorá je snom každého trailbuildera.


V rozhovore predtým si mi spomenul, že si jediný biker v obci. To si na tom všetkom robil sám?
Zo začiatku som kroskou vyjazdil prvý enduro trail, ktorý sa jazdí aj dnes. Postavili sa tam nejaké klopenky a aj jedna drevená lávka. Následne sa v ten rok jazdil aj MTB Kráľovský maratón a šiel cez niektoré úseky tohto trailu. Keď nám v roku 2021 schválili projekt, oslovil som Iva Prekopa do spolupráce a ten súhlasil. Pre tých, ktorí ho nepoznajú, Ivan je freerider telom i dušou a má množstvo skúseností z trailbuildingu. „Nakopal" takmer celú Kálnicu plus veľa ďalších trailov na Slovensku aj v Česku. Bohužiaľ, keď sme to začali robiť, mal zdravotné problémy s ramenom, no išiel cez bolesť a výhovorky a makali sme na tom denne 8 – 12 hodín vrátane Veľkonočných sviatkov, sobôt, nedieľ... Zo začiatku prvý týždeň nám na tom pomáhal aj ďalší kamoš Maťo, no po 8 dňoch pre svoje osobné veci pokračovať nemohol.

Chceme priniesť cyklistiku taktiež bežným ľuďom, nakoľko nie každý má na 6-tisícový bicykel.

S Ivanom sme v tom čase doslova nemali ani jeden deň voľna za tých 20 dní. Práve počas tohto času sme mali možnosť sa lepšie spoznať a za to, čo vzniklo v Žehre, ďakujem z veľkej miery práve jemu. Myslím si, že postavenie tohto flowtrailu v tak krátkom čase preverilo naše odhodlanie, vieru a vytrvalosť dotiahnuť projekt do samotného konca. Predposledný deň sme už mali také voľnejšie chvíle, pretože Hradný flow bol na svete a mohli sme si vydýchnuť. Rozhodli sme sa dokončiť lavicu dole, kde možno raz vznikne Slopestyle lajna a taktiež aj nejaké pasáže na mojom enduro traile, kde som sa dosť vážne zranil. Zarezal som si motorovou pílou do nohy, čo je aj dôvod, že som na niektorých fotografiách zo stavania s barlami. Dosť to krvácalo, ale mal som z toho aspoň ponaučenie – teda, ak ideš s motorovou pílou do lesa, nikdy nechoď sám. Samozrejme, neplatí to iba o motorovej píle.



Ako to bolo a je s podporou tohto projektu od obce, kraja a podobne?
Máme podporu od pána Trnku, predsedu Košického samosprávneho kraja a to je človek, ktorý vidí tento potenciál a snaží sa o jeho rozvoj. Taktiež organizácia štátnej správy Košice región mi počas realizácie projektu veľmi pomohla. Hlavne Andrej a tím Košice región sú šikovní ľudia, ktorí práve takéto projekty na našom území radi vítajú a chcú žiadateľom pomôcť k samotnej realizácii. A to ma strašne teší, že ak idem z tohto úradu, tak nemám tlak 200, ako pri iných úradoch a všetko dokážeme vybaviť v prípade nejakých problémov raz-dva. Čo sa týka podpory zo strany obce, tá je na bode mrazu. Je to pre dôvody, ktoré som už uviedol. Do budúcna chceme ísť do väčších rozvojových projektov, momentálne chcem začať pracovať na pumptracku a v jeho blízkosti by bolo bio kúpalisko. Bikeri by sa teda po jazdení počas horúcich letných dní mohli osviežiť vo vode. V zime by sa na tejto ploche zriadilo klzisko.

Vyjazdená hrabanka v prudšom teréne s koreňmi, točkami okolo stromov a spomínané technickejšie pasáže, to všetko tam čakajte.

A v pohľade do ďalšej budúcnosti, ak budeme mať podporu kraja, by mohla vzniknúť aj požičovňa bicyklov a nejaké pohostenie (riders pub), aby mali bikeri nejaké zázemie. Chceme priniesť cyklistiku taktiež bežným ľuďom, nakoľko nie každý má na 6-tisícový bicykel. Deti by si mohli požičať bicykel či odrážadlo, rodičia by si dali pivko, dobré jedlo a deti by si zatrénovali a nesedeli doma pri počítačoch a smartfónoch. Pumptrack chceme postaviť na našej farme v obklopení pekného prostredia, kde pasieme dobytok, takže mládež bude chápať to spojenie s prírodou a agroturistikou. No a ak to pôjde všetko dobre, možno sa dočkáme aj vleku, ktorý by otvoril úplne iné možnosti trailbuildingu na celej Kozej hore. To je ale dlhodobá stratégia a skôr som za tie projekty, ktoré dokážeme postaviť v blízkej dobe.


Tak ďakujem za predstavenie a vízie Miloš, za MTBIKER tím vám držíme prsty. Zjazdili sme už Hradný flowtrail a poďme teraz spolu skúsiť tvoj enduro trail.
Enduro trail je trochu ťažší. Na čo si na ňom treba dať pozor, je skok v hornej pasáži a koniec je dosť technický, je tam drop, prejazd cez zvážnicu s ďalším skokom do veľkej klopenky. Odporúčam návštevníkom, aby si to prešli na pešo a aby to nešli hneď naplno, nech si to najprv pozrú, profesionál to môže prejsť bez problémov, ale niekomu to nemusí vyjsť.

V závere nášho rozhovoru by som sa chcel poďakovať Ivanovi Prekopovi za dobre odmakanú robotu, mojej rodine za support, úžasnej priateľke Barborke, môjmu ocinovi a mamke, ktorí mi veľa pomohli a pomáhajú so všetkým. Až teraz v dospelosti človek začína chápať múdre slova svojich rodičov, že jedine poctivou a tvrdou prácou sa buduje úspech. Samozrejme, veľká vďaka patrí všetkým partnerom, sponzorom a tímu MTBIKER za podporu a teším sa na budúcu spoluprácu.

Super, tak poďme na to!
Jasné.


A veruže stojí za to aj druhý, náročnejší z trailov Trailparku Žehra. Na ten si ale na prvýkrát dajte pozor a minimálne ho prejdite, ak nie na pešo, tak aspoň v opatrnejšom móde. Ak ste niekedy boli jazdiť na trailoch pohoria Branisko, tak je im dosť podobný. Vyjazdená hrabanka v prudšom teréne s koreňmi, točkami okolo stromov a spomínané technickejšie pasáže, to všetko tam čakajte. Každopádne za mňa aj toto výborné pojazdenie.

V závere musím len konštatovať, že som rád za každý novovzniknutý oficiálny trail rezort. Trailpark Žehra je jedným z nich a súdiac podľa nadšenia a podpory si myslím, že sa bude rýchlo rozrastať a tomu sa teším ešte viac. Pre viac informácií klikajte na facebookovú stránku Trailparku Žehra, prípadne na Trailforks mapu. Dovidenia na Spiši!