Tip na výlet: Krížom-krážom Južným Tirolskom

Poďte sa so mnou pozrieť na našu minuloročnú dovolenku, ktorá možno poslúži ako motivácia či inšpirácia do práve rozbiehajúcej sa sezóny.

V druhej polovici júla 2023 sme sa po roku opäť vybrali do Álp v osvedčenej zostave Majo (cipo11), Maja, Peťo a ja. Ako dovolenkovú destináciu sme vybrali Južné Tirolsko (Trentino-Alto Adige, Südtirol), presnejšie dolinu Vinschgau/Val Venosta.


S Južným Tirolskom si väčšina ľudí spája Dolomity, západná časť najsevernejšieho talianskeho regiónu má však bikerom a turistom rovnako čo ponúknuť. Dolina Vinschgau dlhá 80 kilometrov sa tiahne západne, neskôr severozápadne od Merana až po Reschenský priesmyk a tvorí prírodnú hranicu medzi Ortlerskými a Ötztalskými Alpami. Vedie ňou moderná cyklotrasa Via Augusta Claudia, postavená na základoch pôvodnej cesty vybudovanej v dávnych dobách za účelom posilnenia rímskeho vplyvu v germánskych provinciách, ktorá smerovala od Jadranského mora až do súčasného Bavorska.

Po celej dĺžke doliny sú roztrúsené pekné, nielen moderné, ale aj historické mestečká a dediny s niekoľkými stovkami obyvateľov. Historický podtón podčiarkuje množstvo hradov a zrúcanín po oboch úbočiach, neďaleko jedného z nich sme bývali. Nájdeme tu najvyššie položený mramorový lom v Európe, v neďalekom lyžiarskom stredisku Sulden aj najvyššie bicyklom legálne dostupné sedlo východných Álp, Madritschsjoch, vo výške 3 123 m n. m.


Ubytovanie na samote neďaleko dediny Morter pod hradom Obermontani sme vybrali v predstihu v novembri predchádzajúceho roka a boli sme spokojní. Obklopovalo nás kúzelné ticho, v noci bolo krásne vidno hviezdnu oblohu. K dispozícii bola záhradná chatka na uskladnenie a nabíjanie bicyklov, taktiež hadica na umývanie. Ubytko by pokojne mohlo niesť známku „e-bike friendly“. Apartmány na 1. poschodí boli priestorovo veľké s vybavenými kuchyňami, modernými kúpeľňami a obrovskými balkónmi.

V najbližšom okolí sa nachádzalo hneď niekoľko enduro trailov (Barbarossa, Roatbrunner, Propain, Monte Sole, Holy Hansen a ďalšie) a niekoľko horských chát. K vzdialenejším bodom nášho záujmu sme dochádzali autami. Údajne býva v tejto oblasti až 300 slnečných dní v roku, do nich sme sa bohužiaľ úplne netrafili. Prvé dva dni sa teplota šplhala k 38 °C, potom sa prihnala silná búrka s krupobitím a ráz počasia sa úplne zmenil.

Každý deň bolo premenlivo s teplotami do 25 °C, boli aj dni, kedy sa búrky a dažde striedali so slnkom v pravidelných intervaloch. Našťastie sa nám podarilo pobyt o dve noci predĺžiť, a tak sme absolvovali väčšinu naplánovaných výjazdov.

Martelltal, Zufallhütte

Ako cieľ prvého výjazdu sme zvolili vedľajšiu dolinu Martelltal v národnom parku Stelvio a horskú chatu Zufallhütte vo výške 2 265 m n. m. s výhľadmi na ľadovce Ortlerských Álp a vodopád Konzentschatter, podľa zdrojov na internete vysoký až 180 metrov. Striedavo po ceste a cyklotrase sme vystúpali k priehrade Zufrittsee, nad ňou nás preveril strmý cestný úsek a v rovnakom duchu sa niesol aj prírodný chodník k samotnej chate.

Podobne ako v našej doline, aj v tejto sa miestni obyvatelia venujú pestovaniu najmä jabĺk, prekvapili nás do ďaleka voňajúce jahodové polia v nadmorskej výške 1 900 m. Neďaleko chaty sme mostíkom prešli roklinu Plimaschlucht s ďalším vodopádom a okolo bývalého horského hotela Paradiso del Cevedale, postaveného zhruba pred 90 rokmi, sme sa vrátili ku priehrade. Po opačnom brehu sme sa turistickým chodníkom dostali na hrádzu a spustili sa dole rovnakou trasou, ktorou sme prišli až do mestečka Goldrain. Ako inak prvý deň v Taliansku, na pizzu.

Odkaz na výjazd.

Latscher Alm, Tarscher Alm, trail Barbarossa

Keď máme traily priamo pod nosom, treba vyskúšať. Podľa videí na Youtube sme vybrali 4-kilometrový trail Barbarossa, ktorý sa nám javil vcelku zjazdný, aj keď nie sme žiadni enduro strelci. Hneď pri našom ubytovaní sme sa pripojili na lesnú cestu, ktorou sme sa so zastávkou na chate Latscher Alm dostali na vyššie položenú chatu Tarscher Alm pri hornej stanici miestnej sedačkovej lanovky.

Strmé serpentíny dali zabrať, ale dychberúce horské scenérie stáli za všetku námahu.

Neďaleko nej bol začiatok trailu, a tak sme sa doň s elánom pustili. Ponúkol rôzne technické a zábavné prvky, schodíky, klopenky, drevené lávky, koreňové pasáže, rockgardeny, prežili sme ho vcelku bez úhony, až na jednu skalou odstrelenú prehadzovačku. S technickým problémom nám promptne a ochotne pomohli v miestnom cyklo obchode so servisom v meste Latsch.

V podvečerných hodinách sa prihnala vyššie spomínaná silná búrka, v iných častiach Južného Tirolska strhávala strechy a vyvracala stromy na autá, u nás to našťastie až také dramatické nebolo. Napriek tomu cez príjazdovú cestu k ubytovaniu spadol strom, s ktorým si ale domáci rýchlo poradili.

Odkaz na výjazd.


Počas pobytu sme mali tri voľné dni zapríčinené hlavne počasím a tie sme v rámci možností využili na spoznávanie okolia. O niekoľko výškových metrov nižšie od hradu Obermontani je položená jeho dvojička, hrad Untermontani, z ktorého zostali iba ruiny. Niekde v polovici cesty medzi hradmi je zachovalá kaplnka sv. Štefana z 15. storočia, vo vnútri je vyzdobená nádhernými gotickými freskami. Vďaka tomu získala prezývku „Sixtínska kaplnka údolia Vinschgau“.

Na protiľahlom kopci nás zaujal kostol St. Martin im Kofel zo 16. storočia postavený v prudkom svahu. Z jeho polohy boli nádherné výhľady na veľkú časť doliny a štíty Ortlerských Álp v pozadí. Sem sme sa neskôr dostali aj s bicyklami, ale o tom o chvíľu.

Fuc**ng Epic (Val Mora, Lago di Cancano, Bocchetta di Forcola)

Na tretí výjazd sme sa presunuli do Švajčiarska, do dediny Santa Maria pod horským priesmykom Stelvio. Niektoré časti tejto trasy sme absolvovali v minulom roku, prišlo nám ako dobrý nápad zopakovať si ich v rámci jedného okruhu a stálo to za to. Za dedinou sme odbočili do doliny Val Vau a po krátkom, ale výživnom stúpaní lesom sa nám otvorili nádherné výhľady na dvojicu štítov Piz Lad a Piz Pravender.

Pokračovali sme rozprávkovou dolinou Val Mora lemovanou trojtisícovými vrcholmi po oboch stranách, až sme sa dostali na nám už známy trail Cruschetta, ktorý nás priviedol do sedla Passo di Val Mora. Po prestávke na obed a dobitie bateriek v príjemnej záhradnej reštaurácii neďaleko priehrady Lago di Cancano sme mali pred sebou najťažšiu časť, výstup do sedla Bocchetta di Pedenolo vo výške 2 760 m n. m.

Strmé serpentíny dali zabrať, ale dychberúce horské scenérie stáli za všetku námahu. Po krátkom klesaní a následnom stúpaní sme sa ocitli na druhom najvyššom bode trasy, sedle Bocchetta di Forcola s panoramatickým výhľadom na okolité trojtisícovky. Odtiaľto to bolo prírodným singlom po úbočí už len dole kopcom do priesmyku Passo Umbrail.

Pocit, keď sa rútite dole trailom, napravo (takmer) priepasť a oproti slnkom nasvietený Ortler, to je proste paráda, akú chcete zažiť. V pláne bola aj návšteva Stelvia, ale vzhľadom na pokročilý čas a klesajúcu teplotu sme od tohto zámeru upustili. Na úplný záver sme si strihli zjazdík asfaltkou plnou zákrut späť do Santa Marie.

Odkaz na výjazd.

Vinschger Höhenweg

Nie úplne vydarený deň alebo človek mieni, okolnosti menia. V rámci ubytovania sme dostali Vinschgau card, s ktorou bola doprava autobusmi a vlakmi v doline zdarma. V sobotu sme chceli ísť vlakom do 25 km vzdialeného mestečka Schluderns a bicyklami dolinu Matschertal. Ako tak čakáme na prázdnej stanici v Goldrain, okoloidúca pani nás upozornila, že sa nedočkáme. Prebieha tu elektrifikácia železnice a z toho dôvodu jazdia vlaky len cez pracovné dni.

Rýchlo sme vymysleli alternatívu, blízkou lanovkou v Latschi sme sa vytiahli na St. Martin im Kofel a turistickú trasu Vinschger Höhenweg. Niektoré jej úseky sú sprístupnené pre MTB a práve v tejto časti doliny sa nachádza Panorama trail, rovnako sú z nej dostupné aj ďalšie traily - Monte Sole, Tschilli, Sunny Benny a Propain.

V základe je to 108 km dlhá hikerská trasa po úbočí Ötztalských Álp, začínajúca v dedine Staben a končiaca v Reschene. Zaujímavosťou bol časový harmonogram, bikeri majú vstup na chodník povolený do 10:00 a od 14:00 hod., medzitým patrí peším turistom.

Aj keď sme tam boli v správnom čase, nestretli sme jediného bikera, neskôr sme pochopili prečo. Ak zrovna nie ste v príprave na EWS, neberte si na tento trip bicykle, nádherné výhľady na dolinu a okolité vrchy si zaručene užijete aj bez zbytočnej námahy. Prešli sme úsek od St. Martin im Kofel po mestečko Schlanders, po úvodnej asfaltovej balade to bol na Panorama traili boj s prírodou, hmotnosťou našich strojov a miestami mimoriadne náročným terénom. Jednoducho enduro pre profíkov.

Nad Schlanders sme neplánovane narazili na ďalší čistokrvný enduro trail Propain, ktorý bol zjazdnejší, ale tiež preveril naše schopnosti. Ako zaslúženú odmenu sme vnímali návrat cyklotrasou Via Claudia Augusta, ktorá prechádzala krásnymi jabloňovými sadmi. Jej súčasťou bola samoobslužná búdka, v ktorej sme sa občerstvili vynikajúcou jablkovou šťavou. Takto nejako má vyzerať rozvinutá cyklistická infraštruktúra, palec hore.

Odkaz na výjazd.

Val d' Uina, Nauders, Reschensee

Začali sme v Burgeis a cestou sa vybrali do dediny Schlinig. Paralelne vedie do dediny aj cyklotrasa, áut ale nebolo veľa, a tak sme nešpekulovali a tlačili do pedálov. Dolinou Schlinigtal sme vystúpali až k vodopádu, najstrmšie úseky ku koncu sme museli tlačiť, tu už nepomohli ani motory. Na chate Sesvennahütte sme dopriali baterkám aj sebe trochu energie a prehupli sa do doliny Val d‘ Uina. Z väčšej časti skalnatým trailom sme prišli k rokline Uinaschlucht. Videá vzbudzovali rešpekt, ale ako na želanie pred sezónou opravili a doplnili zábradlie, a preto bol prechod bývalým pašeráckym chodníkom bezpečný.

Na druhej strane, nové zábradlie a zrejme aj nedeľa spôsobili vysoký počet návštevníkov, museli sme pretlačiť aj úseky, ktoré by sme inak dokázali prejsť na bicykloch. Do skaly vysekaný chodník je široký 1,5 - 2 metre, v niekoľkých užších pasážach asi 1 meter, dvaja protiidúci tlačiaci cyklisti prešli povedľa seba bez problémov.

Pokračovali sme klesaním dolinou Val d‘ Uina na švajčiarsku stranu do dediny Sur En, kde sme doplnili zásoby vody. Pripojili sme sa na cyklotrasu popri rieke Inn, zachádzku do Sclamischot sme premostili skratkou so stúpaním až 27 % a dostali sa na cyklookruh vedúci popri jazere Schwarzsee. Pri samotnom jazere sme si trochu oddýchli, chceli sme zísť k priehrade Reschensee po značenom cyklochodníku, ale nejako sme sa domotali a zišli sme na opačnú stranu do Nauders.

Začal nás tlačiť čas, preto sme to vzali po hlavnej ceste cez Reschenský priesmyk, tesne pred ním sme prešli na cyklotrasu. Že vedie priamo od lanovky Bergkastelbahn v Nauders sme zistili až pri ďalšej návšteve tejto oblasti. Pri Reschensee sme sa dlho nezdržiavali a cyklotrasou popri brehu priehrady a neskôr brehu jazera Haidersee sme sa vrátili späť do Burgeis.

Odkaz na výjazd.


Apropo, nabíjanie. Nabíjacie stanice, ako ich poznáme zo Slovenska, sme nevideli žiadne, preto je na dlhšie trasy žiadúce hodiť si nabíjačku do batoha. Na každej chate, kde sme chceli alebo potrebovali dobiť, sa nám to podarilo. Niekde majú integrované zásuvky do cyklostojanov, inde sa nabíja dnu v chate či reštaurácii, výhodou je mať bicykel s jednoducho vyberateľnou baterkou. S výnimkou Sesvennahütte, kde si vypýtali 2,50 €, nebolo nabíjanie nikde spoplatnené.

Marzoner Alm

Hneď z príchodu sa nám naskytli úchvatné výhľady na slnkom zaliate masívy Sella a Sassolungo.

Po ďalšom dni voľna zapríčinenom nepriaznivým počasím sme vyhútali iba ľahší lokálny výjazd na neďalekú chatu Marzoner Alm. Ani na tento deň predpoveď nesľubovala žiadne zázraky, preto sme nechceli sme ísť ďaleko. Jabloňovými sadmi sme prešli do mesta Latsch, odtiaľ hlavnou cestou do Tarschu. Za ním opäť jabloňové sady až po pásmo lesa, kde sme odbočili na asfaltovú cestu St. Medardusweg lemovanú malými kaplnkami.


Asi pod vplyvom známej slovenskej pranostiky začalo na nás kvapkať už cestou hore. Najsilnejší dážď sme našťastie prečkali pod strechou na cieľovej chate. Po lejaku sa naplno prejavilo premenlivé počasie, o 5 minút bolo krásne slnečno. Ochutnali sme miestnu domácu kuchyňu a užívali si výhľady na náprotivnú stranu doliny Vinschgau a magický opar vychádzajúci z okolitých lesov. Za ďalšej asistencie dažďa sme sa vrátili v podstate rovnakou trasou a začali spriadať plány na posledné dva dni.

Odkaz na výjazd.

3-Länder Enduro Trails, Reschensee

Nauders a Reschensee nás privítali nevľúdnym a chladným počasím. Vyštartovali sme z parkoviska pod kabínovou lanovkou Schöneben, 9 km a 600 výškových metrov k vrchnej stanici kabíny sme zvládli v pohode za necelú hodinu. Flow, flow, flow… Piz trail - novinka v miestnom bikeparku, je 7 km dlhý, neuveriteľne zábavný a zároveň aj bezpečný flowtrail, pokojne sem môžete zobrať deti. Dobre nás to naladilo na ďalšie výzvy tohto dňa.

Cyklotrasou sme sa presunuli na lanovku Bergkastelbahn do Nauders a tou sme sa už vyviezli. Neďaleko vrchnej stanice lanovky začínal Almtrail, jednoduchší enduro trail, ktorému hlavne v prvej polovici dominovali kamene.

Po krátkej pauze na chate Stier Alm sme pokračovali turistickým Plamort trailom až k protitankovým zábranám, ktoré Taliansko spolu s komplexom bunkrov vybudovalo na obranu proti Nemcom pred 2. svetovou vojnou. Popri bunkroch sme prišli na skalnú vyhliadku, odkiaľ sme mali Reschensee ako na dlani, v pozadí sa čiastočne za oblakmi vynímal Ortler so svojimi 3 900 metrami nadmorskej výšky.

Lesnou cestou sme zišli do Reschen am See, kde sme sa pripojili na cyklotrasu popri brehu priehrady a namierili si to ku zvonici vo vode. V posledných rokoch je hladina priehrady pomerne nízka, zvonica sa dá obísť dookola po násypoch pešo aj bicyklom. Po pomyselnom víťaznom okruhu sme sa uzimení, ale spokojní vrátili k autám.

Odkaz na výjazd.

Val Gardena, Val di Fassa, Val Duron

Zlatý klinec programu, ktorý bol na vážkach. Predvečer sme silno zvažovali, či sa na to dáme, cesta od nás do Val Gardeny tam aj späť viac ako 200 km a hneď nasledujúci deň skoro ráno odchod a 950 km na rodnú hrudu. Do toho ešte posledné nákupy, balenie, zhon… Opäť zohralo veľkú úlohu počasie, tento deň mal byť najkrajší v druhom týždni nášho pobytu a nakoniec aj bol, v každom ohľade. Zaknihoval som letnú premiéru v Dolomitoch, zvyšok výpravy premiéru celkovú.


Autá sme nechali v Sëlva di Val Gardena v podzemnom parkovisku pod lanovkou Dantercepies. Ňou sme sa vytiahli hore, hneď z príchodu sa nám naskytli úchvatné výhľady na slnkom zaliate masívy Sella a Sassolungo. Striedavo cyklo značenými chodníkmi, singlami a cestou sme prišli k retro lanovke Telecabina Sassolungo.

Tu a v okolí sme sa dosť pomotali, človek nevie, kam sa skôr pozerať, pridali sme aj občerstvenie, bicykle dostali trochu elektriky. Koncentrácia ľudí tu bola neobyčajne vysoká, vo veľkej miere prevažovali turisti nad bikermi, napriek tomu nebol problém nájsť voľné miesta na terasách chát.

Popri chate Rifugio Valentini sme sa spustili do Canazei a Val di Fassa. V dedine Campitello di Fassa začalo stúpanie do doliny Val Duron, zo začiatku nebolo vôbec jednoduché. Sklon sa neskôr zmiernil, pohodovo sme šliapali tiahlym údolím, kochali sa okolitou nádherou a kilometre pribúdali.

Na záver opäť prudšie stúpanie a ocitli sme sa v sedle Passo Duron. Z neho sme v diaľke videli chatu Rifugio Zallinger, na ktorej sme si neskôr dali prestávku, naľavo si vypýtal našu pozornosť ikonický masív Sciliar nad pasienkami Alpe di Siussi. Cestou dole sme sa zastavili pri skokanských mostíkoch, neskôr sme križovali legendárnu zjazdovku Saslong v jej spodnej časti. Nasledoval kúsok asfaltovej cesty, z ktorej sme odbočili na príjemný lesný chodník a ten nás priviedol späť do Sëlvy.

Odkaz na výjazd.

Po roku opäť dokonalá dovolenka

V závere článku o Livigne som vyslovil želanie, aby sme v rovnakej zostave opäť niečo veľké zažili a podarilo sa.

Ôsmimi výjazdmi sme pokryli pomerne rozsiahlu oblasť nádherného Južného Tirolska, prešli po horách a národných parkoch takmer 400 km, vyskúšali si ľahšie aj náročnejšie enduro traily, vychutnali dokonalý flowtrail, zvládli (donedávna) obávanú roklinu, pojazdili Dolomity a tie fantastické scenérie a výhľady, to je to, čo doma na bicykli nezažijeme, kvôli čomu sem cestujeme a na čo budeme dlho a radi spomínať.