Jesenné ráno na Minčole

Píp, píp, píiiiip....zvoní budík a ja viem, že sú aj oveľa príjemnejšie spôsoby ako sa zobudiť. Dnes mi to ale nevadí. Ešte so zalepenými očami otváram okno. Vonku je ticho, bielo. Predpovede neklamali. V duchu sa usmejem a teším sa na krásne inverzné ráno na hrebeni Lúčanskej Malej Fatry, kam spolu s Dašou už o pár minút smerujeme.



Do Strečna prichádzame krátkou po 6:00, aby sme sa ešte pri svetle čeloviek ponorili do hmlou zahaleného lesa. Prechádzame okrajom obce, podjazdom popod hlavnú cestu, vľavo na skale sa týči zrúcanina hradu Strečno. Keď sa povie Malá Fatra, každého napadne asi Krivánska, nám však viac učarovala jej menej navštevovaná sestra – Lúčanská. Práve pre kľud, ticho, samotu...to je ale dvojsečná zbraň, hlavne v tmavom a hmlistom lese. Každý neznámy zvuk v našich hlavách znamená nebezpečenstvo, každý poryv vetra medveďa...



Našťastie sa po pár desiatkach minút a výškových metrov z lesa vynárame. Pod nami zostala celá Žilinská kotlina, ktorú iba tuším a keď sa obzriem, vidím pyramídu Malého Kriváňa s čiernymi vráskami kamenistých žľabov. Rána na horách bývajú magické a ak sú ako to dnešné, okorenené skvelou inverziou, miestami viac stojíme ako ideme.



Na Saračníkoch si kontrolujeme svoju pozíciu, turistickú značku nechávame turistom a na zelenej cyklo značke rýchlo strácame ťažko nastúpané výškové metre. Široká zvážnica priam nabáda, aby sme pustili brzdy, hoci sa občasné blatové kaluže a brutálne prskajúce mokré lístie podpisujú na našich bielych dresoch. Koho by to ale trápilo? Zábava je to o čo tu dnes ide - a práčka operie...





Miko z Gladiátoru je k*rva romantik – lebo „keď sa láska podarí, to je úplne iné ráno“. Zrejme aj on chodil na kopce za svitania, že sa mu podarilo vypotiť takýto duchaplný text. Treba ale uznať, že na tom niečo pravdy bude. Jedine láska k horám a bajkovaniu nás prinútila vstať o piatej, aby sme si mohli užiť toto neskutočné inverzné ráno. Výhľady na kilometre ďaleko, jesenné slnko a snehom zahalené tatranské štíty musia potešiť aj najzatrpknutejšieho zo zatrpknutých. Je to proste paráda.





Hrdo stojace delo, ako nemý svedok krutých bojov našich dedov s ujom, čo sa zabudol pod nosom oholiť. To ma privádza na myšlienku, či Adolf náhodou nebol bajker – inak si „prehadzovačku“ na jeho pomätenej hlave neviem vysvetliť.



Pomaly sa zobednieva a tak pochmúrne myšlienky striedajú myšlienky na obed. Keby som bol vedel, do akých problémov nás tých pár koliesok salámy v žemli dostane...

Na vrchole nás vítajú dvaja dôchodcovia, respektíve ich drzé psy. Štekanie by nevadilo, veď pach našich spotených pazúch by naštartoval aj silnejšie povahy, nie dvojicu čoklov. Keď sa nám ale po niekoľký raz pokúšajú ukradnúť žemle z odložených batohov, rezignujeme, v rýchlosti dojedáme posledné sústa, na mape čekujeme trasu a odchádzáme.





Po desiatich metroch ma už žiadne psy na svete netrápia. Som len ja, bajk a stopa predo mnou. Mountain bajking v krásnom prostredí, po úzkych singláčoch s množstvom vodou vymletých dropov a technických pasáží, patrí určite k tomu najlepšiemu, čo sa dá v Malej Fatre zažiť.



Z kosodreviny do lesa, cez mokré kamene a spadnuté stromy, ktoré si bajkeri časom pretranformovali na parádne skoky.



Zjazd na Saračníky je naozajstná lahôdka. Prudký kopec plný koreňov poriadne preverí technické zručnosti, o to viac ma prekvapuje Dašine vyhlásenie – bolo to celkom dobré, konečne som si korene asi prvý raz užila



Ešte predtým, ako v sedle Javorina odbočíme na modrú turistickú značku, robíme malú zachádzku na výhliadku nad žilinským kameňolomom. Pri pohľade na pomaly zapadajúce slnko dopíjame posledné dúšky vody, ktorá sa mimochodom po celej trase nikde nedá doplniť a v duchu rekapitulujeme dnešné zážitky. A to máme ešte parádnu časť pred sebou...



Luxusný singláč, ostro zarezaný do svahu, vedúci po modrej značke, nám pumpuje do vyflusnutých tiel tak potrebné dávky adrenalínu. V lese sa stmiera oveľa rýchlešie, vďaka množstvu lístia máme problém s orientáciou a záverečný zjazd do Strečna dávame v takmer úplnej tme.



Keď sa konečne na parkovisko, prekvapí nás množstvo áut stojacich na krajnici cesty. Od vodičov sa postupne dozvedáme “zaručené” fakty o búračke pred Žilinou, kde určite zahynulo aspoň 100 ľudí...tak to aspoň na prvý pohľad vyzerá, inak by tu nebola dvojhodinová kolóna, no nie?
Našťastie má Strečno kompu! Zvrtneme to smerom k nej, ale takých múdrych ako my, tu bolo dnes večer viac! Takže sa pokorne zaradíme do fronty a čakáme.

Lučanská Malá Fatra je skvelé pohorie, rád a často sa sem vraciam a to isté môžem odporučiť aj vám. Obzvlášť ak ste tu ešte neboli, vyrazte, neoľutujete. Divočina, krásna príroda a skvelá bajkovačka je len zlomkom toho, čo tu na vás čaká.
Ak máte viac času, trasa sa dá predĺžiť napríklad na Martinské hole, alebo zoberte karimatku, prespite niekde na kopci a zažite pravé slovenské backcountry. Ak nie tu, tak už neviem kde inde....

GPX súbor nájdete na webe http://www.mtnlovers.sk
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti toto video? thumb_up38thumb_down comments 24 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné videá

500 km výlet, ktorý nič negarantuje play_arrow

500 km výlet, ktorý nič negarantuje

Keď sme ako partia študentov počas jedného jarného večera sedeli už pri treťom pive, jeden kamarát zahlásil: „Poďme cez prázdniny k Liptovskej Mare na babete.“ Ja som smelo odvetil: „Síce babetu nemám, ale pôjdem s vami na bicykli.“
Tip na výlet: Panoramatické jazdenie v okolí Litmanovej play_arrow

Tip na výlet: Panoramatické jazdenie v okolí Litmanovej

Človek mieni, koronavírus mení. Plánovaná dovolenka v zahraničí padla a zhoda okolností nás na pár dní zaviedla do východnejšej časti našej krajiny. Presnejšie do Litmanovej pri Starej Ľubovni.
Tip na výlet: Juskova Voľa – cyklotrasy pre každého play_arrow

Tip na výlet: Juskova Voľa – cyklotrasy pre každého

Horný Zemplín je región, v ktorom bývam. Ale niektoré časti a cyklotrasy si prechádzam prvýkrát. Tak to bolo aj v prípade okolia obce Juskova Voľa.
keyboard_arrow_up