directions_runBeh - ALS beh 45km - memoriál Jána Svočáka

Behať pre radosť je skvelý pocit, ale behať pre radosť a pre dobrú vec zároveň je niečo, čo Vám nemôže pokaziť ani počasie. A v tomto duchu sme išli do toho aj s Lenkou a to aj napriek tomu, že obaja sme boli na tom zdravotne nie úplne fit a v poslednej dobe sme toho teda moc nenabehali, avšak utešovali sme sa tým, že šak máme dobrý "základ". Výhliadky počasia na sobotu boli jasné, 2 hodiny dažďa, silného dažďa a zvyšok dňa obstojné počasie. Hneď na štarte nás privítali náznaky slnka a tešili sme sa z toho, že sa meteorológovia mýlili a my si užijeme nielen beh, ale aj počasie. Štart opatrný, neprepálený. Po prvom kopci myšlienky, že sa vyzlečiem, lebo naozaj bolo teplo. Asi pol hodine prvé kvapky, ktoré padli vhod, príjemne chladili. Povrch síce mokrý, šmykľavý, ale zbehy, tie ma vždy bavili a užíval som si. Po hodine, ale dážď neutíchal a ani kvapky už neboli také príjemné. Pozriem na Lenku, pýtam sa, či ideme dat bundy a ona s úsmevom a celá mokrá, že nie, že sak to je super. Hovorím si, že pod pojmom super, si predstavujem niečo iné, ale tak, trocha dažďa ešte nikomu neublížilo. Mal som byť radšej ticho... K dažďu sa pridal vietor... Našťastie ma dokázali zahriať výživné stúpania a následné zábavné Zbehy. Po výstupe na Kozí kameň (tu som mal predstavu, že to bude niečo ako u nás Sova a Sovička) sme zhodnotili, že aj napriek dažďu máme stále suché nohy, najhorší kopec za sebou a už to bude len pohoda. Pri zbehu nás potešili aj ihličkové krúpy a čerešnička mala ešte len prísť. Príjemný a fantastický beh po "potoku" z kopca. Po tomto mi bolo už všetko jedno a kým dovtedy som sa snažil mlákam a vode vyhýbať, po tomto zbehu som skúšal kvalitu impregnácie na botách. A aby som nezabudol, na konci prišiel aj sneh. Každopádne ďalší beh, ktorý bol super zorganizovaný, užili sme si ho a tešíme sa, že aj napriek všetkému sme prišli do cieľa a v celkom obstojnom čase.