martinkas

Vchádzam do posilňovne so svojou cyklistickou postavou, so zvyškami typického letného opálenia rúk a stehien a vyzerám v spoločnosti objemných „týpkov“ skôr komicky. Avšak môj zámer, ak to môžem takto povedať, je čisto akademický.

Ak pokračujete v čítaní 3. časti seriálu „Hlavou proti stereotypu“, určite vás zaujíma, akým spôsobom dokážeme všetkým tým problémom s asymetriou, poruchám pohybových stereotypov, alebo neefektívnym pohybom zabrániť. Ja som použil v prvej časti slovné spojenie „funkcia tvaruje formu“. Toto slovné spojenie poukazuje na to, aký veľký význam má efektivita, komplexnosť na štruktúru, jej zaťaženie a využitie. Využívanie funkčných a komplexných pohybov pri cvičení napomáha k tomu, že si neustále obnovujeme fyziologické pohybové správanie (jeho protikladom je celodenné sedenie pred počítačom, šoférovanie, atď.) a  zároveň predchádzame štrukturálnym zmenám. Použil som slovo fyziológia. Tá nám už môže evokovať niečo, čo funguje, alebo jednoducho niečo, čo nebolí a neobmedzuje.

V prvej časti som sa vás snažil uviesť do problematiky pohybových stereotypov, ktoré charakterizujú to, kým sme a zároveň, akým spôsobom ovplyvňujú výsledný pohyb. Rovnako ako pri behu, chôdzi, skoku a iných pohybových, hlavne športových aktivitách, tak aj v cyklistike znamená kvalita prevedenia pohybu - rýchlosť, silu a efektivitu.

Začalo to ako vždy myšlienkou a predstavou. „Ako by to asi mohlo byť?“. A samozrejme otázkou, akou témou diplomovej práce ohúrim komisiu na katedre fyzioterapie v Banskej Bystrici. Pre fyzioterapeuta a zároveň cyklistu je výzvou pochopiť, ako funguje ľudské telo na relatívne jednoduchom stroji, akým je bicykel. Predstava pre laika od predstavy vášnivého cyklistu sa môže líšiť. Jednoducho, ide o sekundy, ide o metre, a tak tlačím do pedálov, koľko srdce a žalúdok zvládne.