mr.corner

Už od zimy som preto spolu s kamarátmi rozmýšľal, čo bude našim cieľom a čo sme schopní zvládnuť. Po zvažovaní alternatív sme sa nakoniec rozhodli pre Santiago de Compostela v Španielsku. Nevedeli sme, koľko kilometrov denne spravíme, ani to kde budeme spať. Denný priemer sme si stanovili na nejakých 170 km, aby sme tých približne 3500 km zvládli za 3 týždne...

S novým rokom už tradične prichádzajú nové problémy. Pre mňa je jedným z nich aj to, kam sa v lete spolu so svojim bicyklom vyberiem. Už od zimy som preto spolu s kamarátmi rozmýšľal, čo bude našim cieľom a čo sme schopní zvládnuť. Po zvažovaní alternatív sme sa nakoniec rozhodli pre Santiago de Compostela v Španielsku. Je to celkom diaľka a preto nebolo možné naplánovať všetko tak, ako po minulé roky. Nevedeli sme, koľko kilometrov denne spravíme, ani to kde budeme spať. Denný priemer sme si stanovili na nejakých 170 km, aby sme tých približne 3500 km zvládli za 3 týždne.

Po roku sa mi opäť naskytla otázka: Čo s letom? Bez bicykla si už leto poriadne neviem predstaviť a tak sme už v zime s kamarátmi rozmýšľali, kam zamierime tento rok. Po minulom roku, keď sme boli v Medžugorí (Bosna a Hercegovina), sme chceli tento rok skúsiť niečo nové. Feke(Maťo B.) mi raz napísal, že už má cieľ na leto. „Ideš do toho Feri?“ Moja odpoveď bola: „Zase nejaká somarina, pre iných nezmyselná? Ale idem!“ To som ešte nevedel, čo zase vymyslel. Plán bol Istanbul. Začali sme robiť „nábor“, kto pôjde s nami. Na moje prekvapenie, bol tento nápad prijatý celkom slušne. Oproti minulému roku, keď sme vyrazili štyria, sa nás teraz nazberalo celkovo šesť. S Fekem sme začali plánovať trasu. Keď sme ju už mali naplánovanú a ubytovanie vytipované, stačilo ich zabookovať, v Istanbule začali demonštrácie. Viacerých to odradilo, no ja som stále dúfal, že sa situácia upokojí. V polovici júna sme definitívne zmenili cieľ trasy na Solún. Bolo potrebné upraviť trasu. Prvých 5 etáp ostalo nezmenených, ostatné sme vytvorili nanovo. Keď už bolo konečne všetko pripravené mohli sme vyraziť. A tak sme sa v pondelok 8. júla, šiesti Prešovčania vybrali za novými zážitkami do Solúna. Čakalo nás približne 1600 km za 9 dní. Vedel som, že to bude viac, lebo google sa niekedy mýli a my poblúdime. Aj sa tak stalo, ale o tom neskôr.

Prvotná myšlienka ísť na bicykli k Jadranu prišla niekedy v januári, keď sme s kamarátom (Feke) čítali článok od chalana, ktorý išiel do Chorvátska na bicykli sám. Vtedy sme si povedali, že poďme aj my. Feke raz zasrandoval: V lete idem na biku do Chorvátska. Feri, ideš so mnou? Ja som samozrejme odpovedal, že áno. Slovo dalo slovo a zo srandy sme reálne začali uvažovať, ako uskutočniť túto cestu.