Starý dobrý Dubničák

Rozmýšľal som, ako písať o maratóne notoricky známom svojou kvalitou, ktorý pozná snáď každý MTBiker... Celé podujatie sa nieslo v duchu "starý dobrý". Už 14-tym rokom po sebe mali bikeri možnosť otestovať seba a svoje stroje v náročnom teréne Strážovských vrchov. A veru málokto mohol byť sklamaný.

To napätie pretekárov pred štartom, vypätie síl hneď po ňom a absolútna únava v cieli. Tie bolesťou a vyčeraním skrivené ústa vo výšľapoch a pološialené úsmevy v zjazdoch. Adrenalínom napumpované vyšportované telá na dobre namazaných vyleštených bikoch. Ten pocit sklamania, keď sa za chrbtom ozve "zľava" či "sprava" a závan víťazstva, keď kričíte na toho pred vami. Dubničák.

Do Novej Dubnice sme dorazili v predstihu, asi hodinu pred koncom prezentačky, takže s parkovaním problém nebol. Neskôr sa mi však zdalo, že celá Dubnica je autami zahltená. A bicyklami. Zaujímavým zistením bolo, že v celom meste (snáď sa to dá tak nazvať) sa nenachádza žiaden obchod s bicyklami ani príslušenstvom. Zháňal som novú dušu.

Pár minút pred štartom sediac na lacnom a starom biku s litrom vody a pár imbusmi na chrbte obklopený profesionálmi na parádnych mašinách som sa s týmovým kolegom dohodol na stratégii. Zvolili sme obľúbenú, štart-cieľ.

Pred štartom ešte pár slov k trati, značeniu a organizácii a šup - ide sa. Normálne by to asi nebolo vhodné, ale teraz všetci začali naháňať vozidlo mestskej polície... Prvý výšľap a z pelotónu sa stáva slíž. Prichádza prvá odmena v podobe zjazdu a občertvovačky. Zjazd do Omšenia bol asi najnapínavejšou časťou trate zo všetkých. Strmý zjazd, kopa ľudí, všade prach, hlina, kamene a haluze a každý druhý cyklista sa v tom váľa... Potom Baske. Na občestvovačke na vrchu boli alkoholom posmelení a niektorí už značne spoločensky unavení chalani (obsluhovali občerstvovačku) a okrem jontového nápoja ponúkali aj borovičku všekým okolo... Občerstvovačka Homôľka a náročný zjazd do Dolnej Poruby. A zase šlapanie a zjazdy a občerstvovačky...

Trať KLASIK zostala tento rok opäť nezmenená. Taktiež HARD. Nemôžem povedať, že by to bolo na škodu, veď trasa je to krásna, ale trocha zmeny by podľa mňa nezaškodilo. Šiel som ju len tretí krat, no poznal som snáď každú zátačku. Pribudla trať pre najmenších, BABY. Trať BABY z predošlých rokov premenovali na BASIC.

Ľudia, na občerstvovacích staniciach bolo toľko jedla... S kolegom sme sa bavili na pretekároch, ktorí závod brali príliš vážne a pri pultoch prehýbajúcich sa pod ťarchou dobrôt sa ani nezastavili. Ovocie, koláče, croissanty, buchty, obložené žemle, müsli...

V cieli vyvádzal Štefan Pčola na svojom biku bez sedanky ale s dierami v ráfikoch. Diváci nadšene sledovali jeho výkon ako aj výkon Rescue týmu, ktorý zašíval a obväzoval dokaličených závodníkov. Sám som videl niekoľko odretých lakťov a stehien, jeden chlapík sa mi vykýblil pred nosom v zjazde do Omšenia. Suchá trať, tak každý rúbe, čo to dá.

V priestoroch prezentácie sa dalo kúpať v malom bazéne, a účastníkom podávali znamenite chutný guláš. V rade na kofolu či pivo sa mi však stáť nechcelo. WAPky a sprchy štandardne výborné. Dokonca voda nebola ľadová, ale len mierne studená.

Celkovo ma starý dobrý nesklamal. Ale ani neprekvapil. Najnečakanejšou vecou bol vietor. Najskôr bol príjemný, hlavne pri výšľape na Baske. Potom som sa však drgloval od zimy až do Dolnej Poruby, kde sa našťastie vliezalo do lesa. Od začiatku až do konca preteku som mal ten známy pocit... ako ho popísať? Ako keď sledujete váš obľúbený film po neviem koľký krát a on zase (nečakane) všetkých postrieľa či nakope a tí dvaja sa nakoniec aj tak vezmú...

Ak sa náhodou nájde biker, čo ešte maratón neskúsil, vrelo Dubničák odporúčam. Minimálne do Omšenia to totiž dotiahnete a tam je už občerstvovačka. Odtiaľ pár kilometrov po asfalte do Dubnice...

(Rypo)


Ešte jeden celkom užitočný link - stránky maratónu (propozície, mapa, výsledky, fotky)

Katkovu fotogalériu nájdete tu: http://the.mtbiker.sk/index.php?modul=clanky&id=1220211767