Garmin Bratislavský MTB Maratón a Majstrovstvá Slovenska v XCM – napínavý súboj o majstrovské dresy

Poslednú septembrovú nedeľu sme sa stretli na Bratislavskom MTB Maratóne, ktorý bol zároveň finálovým kolom Slovenského pohára, Župného pohára a majstrovstvami Slovenska v XCM.

Počasie kopírovalo scenár z predchádzajúceho týždňa – cez pracovné dni pršalo, no do víkendu sa vyčasilo a na trati panovali takmer ideálne podmienky.

Na záverečný maratón sezóny sa postavilo viac než 500 pretekárov a pretekárok v šiestich disciplínach. Najväčšiu pozornosť pútala maratónska, 80 km dlhá trať s prevýšením vyše 1 800 metrov a polmaratónsky 53 km okruh s prevýšením 1 072 m. Práve na týchto tratiach bojovala elita horskej cyklistiky o majstrovské dresy pre rok 2025.

Posledný štart sezóny a nečakané priority

Pre mňa to boli posledné preteky veľmi úspešnej sezóny. Splnilo sa mi všetko, čo som si predsavzala a ešte o čosi viac. Úprimne, už po Stupavskom maratóne som chcela odložiť pretekársky dres do škatule s letným oblečením.

Ale aby som dosiahla svoj posledný cieľ, vyhrať Slovenský pohár v XCM, potrebovala som na tomto maratóne získať ešte niekoľko bodov do celkového poradia, a teda prísť aspoň do cieľa. Za normálnych okolností by som určite bojovala o pódium. Tentoraz však osud zariadil, že v rovnaký víkend sa konala svadba mojej sesternice.

Pred štartom treba vymenovať všetky nepriazne osudu.

Musela som si teda zoradiť priority a po zvážení všetkých možností som sa rozhodla zabojovať na tanečnom parkete a užiť si jedinú „občerstvovačku“ s ponukou punčákov počas celej sezóny. Veď majstrovstvá budú aj o rok, ale sesternica sa vydáva (možno) len raz za život.

Preteky sú celodenný program

Predštartovnú nervozitu tentoraz vystriedala posvadobná opica (niektoré prejavy sa dajú ľahko zameniť). Do areálu pretekov som dorazila pre istotu bicyklom, nie autom. Snažila som sa nemyslieť na to, že ma čaká 80 km dlhá trať a stúpanie na Pezinskú Babu, no bolo mi jasné, že tento deň sa neskončí za cieľovou páskou.

Štart o 10:00 ešte neznamená, že o 4-5 hodín ste doma v papučkách. Vyhlasovanie výsledkov a tombola tradične trvajú až do 17:00. Ak chcete zažiť dekorovanie víťazov a skúsiť šťastie v tombole, takto na záver sezóny si už treba so sebou zobrať aj teplejšie oblečenie.

Ja už mám svoj zoznam vecí na MTB preteky odskúšaný, ale málokedy to všetko nosím v ruksaku. Tentoraz však na optimalizovanie nebol čas, takže som ťahala kompletný set. Okrem iného nesmie chýbať náhradný dres, uterák, šľapky na prezutie, náradie (kliešte a sťahovacie pásky sú must-have!) a dokonca aj obuvák na tretry. Samozrejme, nechýbal môj signature camelbak, bez ktorého si neviem predstaviť žiaden dlhší maratón.

Spoiler alert: V novej sezóne plánujem presedlať na vestu s hydrapakom. Už len čakám, kým vydajú nový model EVOC Hydro Pro 1,5. Teším sa na menšiu hmotnosť, väčšiu voľnosť, kapsy vpredu a jednoduchší prístup k zadným vreckám na drese.

Na konci dňa sa k batožine pridali aj 2 nové trofeje: Druhé miesto v Župnom pohári a takmer polmetrový pohár za prvé miesto v Slovenskom pohári. Ten som si napokon priviazala o ruksak sťahovacími páskami a užila si tak ešte spanilú jazdu domov a pohľady okoloidúcich.

Bez ambícií, no nie bez námahy

Na parkovisku som stretla tímového kolegu Filipa, ktorý zvolil diametrálne odlišnú stratégiu a pre účasť na týchto pretekoch obetoval koncert svojej obľúbenej kapely vo Viedni. Do cieľa prišiel 50 minút predo mnou, no v mužskom balíku to stačilo len na stred poľa. V cyklistike je veľa nespravodlivosti voči ženám, ale takúto silnú konkurenciu vám, páni, naozaj nezávidím.

Neskôr som stretla aj Martinu Hudákovú, ktorej som týždeň predtým vyfúkla 3. miesto na Stupavskom Maratóne. Pri spoločnom rozjazdení sme sa jedna druhej posťažovali na to, čo nás trápi a Martina akoby odmietala uveriť mojim nulovým ambíciám.

Pravdupovediac sa jej vôbec nečudujem. Je to taký pretekársky folklór, že pred štartom treba vymenovať všetky nepriazne osudu, ktoré nás trápia a znevýhodňujú (jedna má nádchu, druhá zle spala, tretia mala nehodu, zlomeninu, svadbu…), no potom sa odštartuje a všetky výhovorky idú bokom.

Obvykle to teda býva takto. No sú dni, kedy to jednoducho nejde a ja som sa celkom tešila z predstavy, že si tento „výlet na bicykli“ užijem v príjemnejšom tempe.

Stupne víťazov nestíhali ani vychladnúť.

Príjemnejšie to nebolo, akurát pomalšie a trvalo to dlhšie. Polmaratón by mi bol určite stačil, ale aspoň som deň strávila na čerstvom vzduchu v prírode. Prvých niekoľko kilometrov som si ešte zvládala vychutnať, ale pri stúpaní na Pezinskú Babu sa začalo trápenie, ktoré už iba menilo intenzitu, no neopustilo ma až do cieľa.

Pravidlá, pravidlá, pravidlá…

V štartovnom koridore nechýbali ani stálice Janka Keseg Števková, Martina Krahulcová (obhajkyňa titulu) a objavila sa aj Marína Dragan. Na tú čakala v cieli zdrvujúca informácia – titul druhej vicemajsterky jej nepriznali, pretože pre ženskú kategóriu Masters B sa majstrovstvá vyhlasovali na polmaratóne.

Keď som sa pripravovala na písanie tohto článku, prešla som web SZC aj stránku bratislavskymtbmaraton.biker.sk. Zmienku o kategóriách som napokon našla v jednom z PDF dokumentov s pravidlami, dostupných na webe SZC.


Nie je to síce povinnosťou organizátora, ale vždy poteší, ak je v zozname kategórií uvedené aj to, do ktorých súťaží sú zaradené. O to viac, ak ide o najvyššie preteky sezóny. Nebolo to pritom jediné nedorozumenie tejto sezóny ohľadom správneho zaradenia jazdcov do kategórií na majstrovstvách. Pri čítaní pravidiel SZC má človek miestami pocit, že na cyklistiku treba absolvovať aspoň jeden semester práva.

Samotným pretekom a značeniu tratí však nebolo čo vytknúť. Areál Račianskeho amfiteátra poskytol výborné zázemie a bolo vidieť, že za organizáciou stojí skúsený tím. Trať bola hravá, rôznorodá a každý si tam mohol nájsť to svoje.

O výhercov a výherkyne nebola núdza

Záverečný ceremoniál sa natiahol na takmer dve hodiny. Ocenených bolo toľko, že stupne víťazov nestíhali ani vychladnúť. Bolo krásne sledovať, kto dal do pretekov úplne všetko a kto si naopak nechal ešte trochu síl – tí potom na betónové pódium v amfiteátri skákali priamo z hľadiska. Ja som po minuloročnej skúsenosti, keď som si pri skákaní obila koleno, radšej využila schodíky. No čo, sezóna sa predsa musí zakončiť vo veľkom štýle.

Prirodzene, najväčšiu pozornosť pútala elitná mužská kategória Majstrovstiev Slovenska v XCM. O titul sa zvádzal napínavý súboj medzi Tomášom Višňovským (BeatMe Cycling Team) a Matejom Ulíkom (Expres Cz–BMD Team Kolín).


Rozhodlo sa až v samotnom závere, keď sa Tomášovi podarilo odtrhnúť svojho najväčšieho rivala len približne 10 kilometrov pred cieľom. S časom 3:02 h si tak po fantastickom výkone pripísal už šiesty titul majstra Slovenska v MTB maratóne. Na tretej priečke sa umiestnil Samuel Kováč (BeatMe Cycling Team).

Medzi ženami došla do cieľa ako prvá obhajkyňa titulu Martina Krahulcová (D2MONT MERIDA) s časom 3:45 h a za ňou so stratou necelých 5 min Janka Keseg Števková (Outsiterz). Na tretí stupienok sa postavila Martina Hudáková a potvrdila tak vydarenú sezónu teamu BeatMe Cycling Team.

Najviac bodov v Župnom Pohári získali Mário Kapusta (Prepnuty Biker) v kategórii Muži 19-39 rokov a Stella Simonová (FENIX BIKE Team Bratislava) v kategórii Juniorky 17-18 rokov. Zoznam výsledkov pre všetky kategórie nájdete na tomto odkaze.

Slovenský pohár v kategórii Muži Elite vyhral Miroslav Michálek (CYKLOSTORE Trenčín) a Bianka Babačová (WLRMcc) v kategórii Ženy Elite + U23 rokov + Ženy Masters 30-39 rokov. Zoznam ocenených nájdete v tomto dokumente.


Kompletné výsledky všetkých kategórií a výhercov Garmin Bratislavského MTB maratónu 2025 nájdete na stránke sportsofttiming.

Na záver by som chcela poďakovať všetkým, vďaka ktorým môžeme zažívať toto vzrušenie z pretekania, a aj celej komunite nadšencov horskej cyklistiky. Pre mňa to už dávno nie je len o bicyklovaní a o výsledkoch – vďaka pretekom som spoznala množstvo úžasných a inšpiratívnych ľudí zo všetkých kútov Slovenska. Teším sa, že sa spolu opäť stretneme v novej sezóne 2026!