![Moja cesta k jednoprevodníku - zvládne ho aj bikerka ako ja?](https://images.mtbiker.sk/clanky/src/jednoprevodnik_00_5d2adfae22077.jpg)
Moja cesta k jednoprevodníku - zvládne ho aj bikerka ako ja?
Nie som extra technický typ, preto keď som dostala za úlohu napísať svoj názor na hobby jazdenie s jednoprevodníkom, zostala som trochu vystrašená. Pokúsim sa to však podať na základe svojich pocitov a zážitkov.
Odkedy ma Maťo priviedol k cyklistike, mala som možnosť postupne skúšať rôzne typy bicyklov v rozmanitej výbave, a to platí aj o prevodníkoch. Moje začiatky, keď naozaj nepočítam biky z detstva, boli spojené so starším modelom na 26kových kolesách, ktorý mi Maťo postupne “ohádzal” dobrými a ľahkými komponentmi. Takže som sa výsledne dostala k naozaj ľahkému biku, s ktorým som zvládla svoje skutočné zoznámenie s MTB.Trojprevodník na začiatok
Na tieto časy spomínam naozaj veľmi rada. Na tomto kúsku som mala ešte klasický trojprevodník. A tu vznikol jeden zásadný problém a to ten, že som často od svojho “trénera” počúvala, že čo to tam mám zaradené, že sa mi to tam kríži . No poviem to tak, ako som to vnímala ja. Berte ma skutočne ako vzorku hobíka, ktorý si užíva dobrý pocit z jazdenia a nerieši žiadne maratóny a pod. Ani servis bicykla, ale samozrejme umyť si bicykel zvládnem, aj keď aj na to sa doma nájde pomocná ruka . Takže som vždy radila podľa pocitu a toho, aký terén som mala pred sebou. Asi sa to mnohým z vás skúsených bikerov zdá smiešne, ale nedokázala som sa dostať ako pri jazdení v aute do “automatického” režimu a vnímať, čo mám vzadu a adekvátne tomu si prehodiť vpredu, proste som to kombinovala tak, aby som to ušliapala a bodka! .![](https://foto.mtbiker.sk/Technika/2019/jednoprevodnik_baraya_2019/00-3.jpg)
Rozlúčka s 26kou
Už som to v jednom článku spomínala, teda možno nielen v jednom, ale doteraz si pamätám pocit, keď som prvýkrát mala možnosť jazdiť na 29 kolesách. Bolo to v Dolomitoch na požičanom bicykli, a to bola už priama cesta k výmene bicykla. A tak sa ku mne dostal bike s dvojprevodníkom. A opäť mám čerstvo v pamäti, ako sa pri ťahaní na náš domáci a legendárny kopec Straník pozerám pod nohy s otázkou, “či to už vážne ľahšie nepôjde?” Išlo však len o krátkodobú záležitosť a na väčší výber prevodov som veľmi rýchlo zabudla a užívala som si jazdenie na dvadsaťdeviatke aj v oveľa náročnejších stúpaniach. Raz darmo, mne to vždy pôjde lepšie do kopca ako opačne . Avšak napomínanie na nesprávne zvolené kombinácie prevodov sa úplne nevytratili. Naučím sa to ja niekedy!?![](https://foto.mtbiker.sk/Technika/2019/jednoprevodnik_baraya_2019/00-14.jpg)
Bude ešte horšie?
No možno nebude treba, pretože čo čert nechcel, dostala som ponuku mať túto sezónu v dlhodobom redakčnom teste fialového krásavca od Rock Machine, ktorého som vám už predstavila v tomto článku. Takže môj predchádzajúci bike, s ktorým som ale bola nadmieru spokojná, musel ísť bokom. Ale potešila ma možnosť predaja kamarátovej frajerke, aspoň tak zostal v partii. A tak prišlo veľké zoznámenie sa s už pre mnohých samozrejmými vecami, ako je ľahký karbónový rám, teleskopická sedlovka no a v neposlednom rade strašiak menom jednoprevodník. Už keď som dostala na výber z dvoch modelov do testu, tak ma Maťo hneď upozornil, aby som si bola vedomá, že to bude v kopcoch opäť o niečo náročnejšie.Aká bola teda realita?
Musím sa priznať, že prechod z trojprevodníka na dvoj som vnímala ako väčší skok, ale to je len môj subjektívny pocit. Samozrejme sa pod to pripísala aj hmotnosť bicykla, ktorá je v prípade Blizzu nižšia (rozdiel cca 1 kg). Rovnako mi o čosi lepšie sadol posed, najmä široké rajdy, s ktorými sa ale trápime hlavne pri prevoze či manipulácii v byte. KONEČNE však nepočúvam pripomienky k tomu, čo mám zaradené!V prvom rade to bol šok, že vlastne jednou páčkou ovládam kazetu a druhou teleskopku a jednoducho nemusím riešiť, čo dám vpredu, pretože možnosť výberu zmizla . Jedna placka s počtom zubov 32 pre mňa znamená síce menší výber, na aký som doteraz bola zvyknutá, ale v konečnom dôsledku som sa zatiaľ nestretla s tým, že by som nedokázala zdolať nejaký kopec, ktorý som predtým vyšla. Práve naopak, smerom dole som na tomto biku trochu odvážnejšia, ale to s týmto faktom až tak nesúvisí.
Som typ, ktorému každý neprirodzený zvuk na biku vadí, takže hneď zastavujem a volám svojho “mechanika”, aby sa na to pozrel . Pri jednoprevodníku sa prirodzene stávajú takéto situácie častejšie, keďže je systém citlivejší na správne nastavenie, práve kvôli menším rozostupom medzi jednotlivými prevodmi. Našťastie sa to takmer vždy podarí vyladiť priamo v teréne a ja môžem spokojne pokračovať v nerušenej jazde.
![](https://foto.mtbiker.sk/Technika/2019/jednoprevodnik_baraya_2019/00-1.jpg)
Nie je to pre každého, aj keď...
Stále je tu možnosť znížením počtu zubov dosiahnuť ľahšie zvládanie strmých prekážok, ale v mojom prípade som túto alternatívu zavrhla. Je to jednoducho aj o zvyku, proste som sa naučila fungovať s výberom, ktorý mám k dispozícii a už mi ani nenapadne, že by som potrebovala ešte niečo navyše. Netvrdím tým, že jednoprevodník je pre každú ženu, najmä pre bikerky začiatočníčky. Mám napríklad kamarátky, o ktorých rozhodne viem, že by sa im to nepáčilo, ale to súvisí aj s tým, že všeobecne neobľubujú kopce a skôr sa rady vozia len tak pre chuť po rovnejších cestičkách. A na tých by komfort bez nutnosti riešenia zvoleného prevodu určite uvítali.“Fialku” s jednoprevodníkom som tento rok otestovala aj v talianskych Dolomitoch a nebudem tvrdiť, že tie ich stojky som zvládala s “prstom v nose”. Ale v tomto prípade platí jednoduché pravidlo, čo už nedám v sedle, si jednoducho vyjdem po svojich . Trasy na spoločné výjazdy ale vyberáme s ohľadom na moje schopnosti, predsa len chcem jazdiť a nie sa opierať o bike pri turistike .
Komentáre Zobraziť komentáre (71)