MTB prechod Bratislava - Košice

Už minulý rok ma lákala myšlienka prejsť z Bratislavy do Košíc na biku cez hory a lesy, ale raz nebolo dobré počasie a keď bolo počasie, tak zase nebolo voľno v práci. Pri mojich cyklopotulkách po Slovensku som spoznala veľa krásnych lesných ciest a cestičiek, chcela som to raz pospájať do kompaktného celku a zistiť, či sa to dá prejsť...

Volám sa Iveta, mám už skoro 34 rokov, takže by som asi mala mať už aj rozum...Pracujem ako MUDr. na vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej službe. Moja práca ma často zavedie na zaujímavé nedostupné miesta a vidím svet z výšky a len čo zbadám nejakú cestičku už rozmýšľam, ako by sa po nej parádne bikovalo. Už minulý rok ma lákala myšlienka prejsť z Bratislavy do Košíc na biku cez hory a lesy, ale raz nebolo dobré počasie a keď bolo počasie, tak zase nebolo voľno v práci. Pri mojich cyklopotulkách po Slovensku som spoznala veľa krásnych lesných ciest a cestičiek, chcela som to raz pospájať do kompaktného celku a zistiť, či sa to dá prejsť... Nikdy som nesedela tak dlho na biku 4 dni po sebe, tak som to brala aj ako výzvu niečo dokázať sebe a možno ukázať aj ostatným, takým tým obyčajným bikerom, že pri troche chcenia a tréningu sa všetko dá. V neposlednom rade som si chcela trochu oddýchnuť od ľudí (čo sa mi aj veru podarilo), preto som sa na túto cestu vybrala úplne sama.

Dlho som nad týmto výletom uvažovala, plánovala, kade ísť, tak aby som to zvládla za 4 dni, rozmýšľala, čo si nabaliť do malého cyklobatohu, aby toho nebolo veľa a nerobilo mi to problémy na chrbte, ale na druhej strane v ňom muselo byť všetko potrebné pre prípad malej opravy biku či náhleho zhoršenia počasia (pumpa, 1xduša, 2xmontpáky, pár imbusákov, lepenie, GPS Oregon, náhradné baterky, mapy úplne neznámeho terénu, maličká zadná blikačka, hrebeň, zubná kefka, mini sprchovací gel, mini krém proti spáleniu, mini uteráčik, univerzálny multi-nôž Leatherman Juice XE 6, fotoaparát, hodinky Polar S725X, nepremokavá bunda, návleky na nohy, tričko s dlhým rukávom Craft Pro Zero Extreme, tabletky Mg+Ca na každý deň 2ks, toaletný papier, 2xmobilný telefón, v nepremokavom obale: občiansky preukaz, kartička poistenca, platobná karta, peniaze, na prezlečenie: krátke nohavice, tričko, spodné prádlo. Všetko v batohu Deuter Hydro Exp 12 s 3l rezervoárom na tekutiny). Na mojej ceste som sa snažila vyhýbať hlavným cestným komunikáciám. Trasu som si najskôr naplánovala v počítači a následne trasy preniesla do GPS. Musím priznať, že aj vďaka kvalitnému GPS prístroju bola moja malá výprava úspešná. Ani raz nedošlo k výpadku GPS signálu, v neznámom teréne som nemusela skoro vôbec vyťahovať mapu. Na druhej strane však upozorňujem, že mapové podklady, ktoré sú bežne dostupné na našom trhu nie sú v určitých lokalitách vôbec presné, skôr naopak. Cesta bola naplánovaná, takže ostávalo už iba čakať na priaznivú predpoveď počasia...tá prišla na konci júla.

1.etapa
BA-NR, 162 km, prevýšenie 2054m, cca 9 hod. pokojnej jazdy
(GPS záznam)

Ráno vstávam o 5,00 hod., rýchlo balím ruksak, zarábam nápoj do rezervoáru a 6,30 hod. vyrážam v ústrety novým zážitkom aj trochu s obavami, či to zvládnem. Pomaličky po asfaltke dorazím na Biely kríž nad Bratislavou. Tu sa vydám ďalej klasicky po cykloturistickej značke smerom na Pezinskú Babu. Trasa v podstate kopíruje červenú TZ, obchádza sa iba vrchol Somára. Z Pezinskej Baby ďalej chvíľku po červenej TZ, ktorá smeruje priamo na Čmeľok. Priamo po červenej by bolo potrebné bike určite tlačiť, ale dá sa to obísť. Po cca 800 m opustím červenú TZ a odbáčam doľava a držím sa lesnej cesty, ktorá po cca ďalších 800 m pretína červenú TZ, ja však ďalej pokračujem mimo značenia po lesnej ceste a dostávam sa až na Čmeľok, kde je vojenský objekt. Posledný úsek je trochu strmý a kamenistý, ale dá sa zvládnuť v sedle biku. Z Čmeľka sa držím červenej TZ a zjazdujem až do sedla Javorina, kde sa odbáča doprava a ide sa po žltej TZ stále dole kopcom. Na križovatke ciest, kde sa vyjde z lesa a je tam po ľavej ruke informačná tabuľa opúšťam žltú TZ a odbáčam doľava na lesnú cestu pod hrebeňom Malých Karpát s krásnymi výhľadmi do doliny. Pozor na výjazde z lesa je poriadna jama!!! Najskôr musím do pedálov poriadne zabrať, neskôr cesta krásne klesá a ja konečne oddychujem. Po cca 3,5 km je malá nenápadná odbočka doľava na lesný chodníček. Doteraz bol vždy v pohode zjazdný, ale teraz tam lesní robotníci narobili poriadnu slalomovú dráhu. Zosadám z biku a tých pár metrov až k červenej TZ ho prenášam. Trasa ma ďalej vedie znova po červenej TZ až k hríbiku Hubalová. Celú cestou až sem som rozmýšľala, či budú dvere obory znova zavreté...a akoby zázrakom sú otvorené!!! Vchádzam do obory a pokračujem širokou lesnou cestou cca 3 km smerom k sedlu Skalka, od ktorého ma následne delí iba plot obory, cez ktorý musím seba aj bike preniesť cez drevený rebrík. Zo sedla Skalka ďalej po modrej TZ popri plote obory chvíľku hore, chvíľku dole...až k hríbiku Sklená Huta. Pár metrov ešte po modrej TZ, ktorú následne opúšťam a pokračujem po lesnej asfaltke popri rybníkoch až do Horných Orešian-časť Majdan. Na križovatke ciest sa vydávam doľava a viem, že ďalej už ma čaká viac-menej iba cesta mimo les. V lese bolo príjemne chladno, mimo neho je však poriadny „úpek“. Okamžite sa natieram krémom proti spáleniu a verím, že vydrží aj moje nadmerné potenie. Po vedľajších cestách idem cez Lošonec-Smolenice-Trstín-Naháč-Dechtice-Chtelnica-Dolný Lopášov-Šterusy-Vrbové až do Piešťan, kde prejdem mestom až k Váhu. Za mostom cez rieku Váh odbáčam doprava a po cca 500 m po hlavnej ceste je odbočka na asfaltku hore kopcom smerom doľava. Pokračujem po asfaltke, križujem modrú TZ, ktorá ma lesom popri vile Bakchus dovedie až do sedla Havran. Je to pekný výšľap lesom, po daždi trošku náročnejší, ale dá sa zvládnuť aj po toľkých km. V sedle Havran sa občerstvujem v motoreste na záverečnú časť dnešnej etapy až do Nitry. Zjazd zo sedla do Radošinej je paráda, avšak slnko pečie stále viac a viac, teplota stúpa až k 36°C. Do Nitry ma čaká znova iba cesta mimo les, v podstate po rovine, lenže ako na potvoru začína fúkať vietor a samozrejme, že nie do chrbta! Cez Veľké Ripňany-Malé Ripňany-Malé Zálužie-Nové Sady-Cab-Zbehy-Čakajovce sa dostávam až do Nitry, kde budem dnes nocovať. Volám chalanom na leteckú, ale žiaľ je tam dnes plno, tak idem do penziónu na kraji mesta, kde mi veľmi ochotná recepčná bez problémov schovala bike a ráno pripravila raňajky o hodinu skôr. Konečne som v chlade, chladím sa v studenej sprche, zmývam únavu z celého dňa, vyhodnocujem trasu, periem odev a idem sa poriadne najesť a napiť, aby som v noci pokojne spala.


2.etapa
NR-Sielnica, 155 km, prevýšenie 2686m, 9 hod. 6 min. pohodovej jazdy
(GPS záznam)

Ráno vstávam o 5,30 hod., obliekam sa, v noci mi našťastie všetko vyschlo, znova sa poriadne natieram proti spáleniu a idem sa naraňajkovať. Večer som sa kvalitne najedla, ale aj tak do seba nahádžem poriadny objem jedla. Približne o 6,45 hod. ďakujem ochotnej recepčnej a vyrážam žiaľ chvíľu po hlavnej ceste Nitra-Zl.Moravce smerom k dedinke Žirany, kde sa napájam na červenú TZ, ktorá ma rosou pokropenými lúčkami a lesom privedie do autokempingu Jelenec. Cestou ma sprevádza krásny pohľad na zrúcaninu hradu Gýmeš. Pri vodnej nádrži Jelenec sa dostanem na lesnú asfaltku, ktorou pôjdem v podstate celý čas pod hrebeňom Tríbeča. Asfaltka ide spočiatku hore kopcom sledujúc červenú TZ, ktorá sa však po pár sto metroch stráca vpravo v lese. Asfaltkou pokračujem v podstate až do Zlatna. Posledný úsek už znova po červenej TZ. V dedine mám šťastie, lebo jediné potraviny sú otvorené iba 2 hodiny denne...v nich dopĺňam energetické a tekutinové zásoby. Trasa ďalej vedie sledujúc červenú TZ striedajúc lesné cestičky, lúčky a lesné asfaltky popri vodnej nádrži Žikava, žrebčíne Breziny, zrúcanine hradu Hrušov, žrebčíne Rybník, cez sedlo Javor, až k horárni Skýcovský mlyn. Naďalej sledujem červenú TZ, prechádzam cez potok bez lávky a radím na ľahučký prevod, lesná cesta smerom na Jedľové Kostoľany je totiž poriadne strmá. Po pár chvíľach som už hore v dedine. Po nutnom doplnení tekutín idem ďalej po ceste smerom na Obyce. Po cca 3 km je po ľavej ruke odbočka na rozbitú asfaltku do Osnej doliny, ktorou pokračujem ďalej sledujúc žltú TZ až k lúke pod Veľkým Inovcom. Ešte pár šliapnutí do pedálov a po červenej TZ sa dostávam na Inovec. Následne zjazdujem po červenej TZ až do osady Bukovina. Z nej pokračujem v zjazde po asfaltke do Novej Bane. Keďže mám dostatok síl, rozhodujem sa ísť smerom na Zvolen cez Banskú Štiavnicu. Vyrážam popri Hrone starou cestou cez obec Brehy do Rudna nad Hronom, kde pri kostole (po ľavej strane cesty) schádzam z hlavnej cesty, ktorá pokračuje vľavo, ale ja šliapem do pedálov rovno, cez dedinu hore kopcom. Stúpanie je najskôr mierne, neskôr sa však pritvrdí. Pokračujem hore dedinou, po chvíli prichádzam k nenápadnej križovatke pri telefónnej búdke a dávam sa doľava. Cesta opúšťa dedinu a dostávam sa do pekného lesa. Stále idem po relatívne dobrej asfaltke Rudnianskou dolinou hore kopcom až k chate „Zlatý jeleň“. Odtiaľ ešte chvíľu hore kopcom. Po ľavej strane sa objavujú chatky s prekrásne upravenými záhradkami. Nasleduje krátky zjazdík do obce Uhliská, kde sa pri obecnom úrade napojím na modrú TZ, ktorou pokračujem strmým kopcom doľava hore dedinou a dostávam sa do sedla Lachtriská, odkiaľ je pekný výhľad do okolitých dolín. Napájam sa na červenú TZ, ktorá ma zavedie do lesa. Lesnou, trochu kamenistou cestičkou po červenej TZ chvíľu hore, chvíľu dole sa dostávam do dedinky Vysoká. Pokračujem ďalej po červenej TZ, po Rudnej magistrále, asfaltkou výživným stupákom. Nasleduje krátky prudký zjazd, znova stupák a zjazd a dostávam sa na križovatku, kde odbáčam doľava znova hore kopcom smerom na Banskú Štiavnicu. Po pravej strane je pekný pohľad na Sitno. Cestou míňam po ľavej strane Richňavské jazero. Červená TZ zabáča doprava do lesa, ja sa však ďalej držím asfaltky a po krátkej chvíli sa dostávam do sedla Peciny, z ktorého ma čaká zjazd po ceste do Banskej Štiavnice a následne cez Banskú Belú až k Hronu. V zjazde ma uštipla do ukazováka pravje ruky osa!!! Nechápem ako sa jej to podarilo?! Popri rieke pokračujem do obce Budča a do Kováčovej, z ktorej od liečebného ústavu vedie do neďalekej Sielnice značená cyklotrasa po šotoline. Dnešný deň končím u kamaráta, poriadne sa umyjem, najem, vyperiem znova veci a idem spať. V noci ma zobudil strašný rachot, vonku zúrila búrka a strašne pršalo. Pršalo aj ráno, keď som sa prebudila a ani predpoveď na deň nebola najpriaznivejšia. Veci mi do rána nevyschli, takže som ich presušila fénom, kým som čakala, že prestane pršať. Cca o 8,00 hod. som vyrazila smerom na Sliač, síce nepršalo, ale mraky nad hlavou boli riadne ťažké...Cez deň som párkrát poriadne zmokla a smerom na Brezno, kam som sa chystala bola riadna „čierňava“, tak som sa pod tlakom počasia po cca 60 km jazdy rozhodla vrátiť a poriadne sa osušiť.


3.etapa
Sliač-PP, 178 km, prevýšenie 3024m, 10 hod. 18 min. jazdy
(GPS záznam)

Osušená štartujem cca 7,30 hod. od železničnej stanice na Sliači smerom na kúpele hore kopcom, hľadám zelenú TZ, po ktorej ďalej pokračujem už v lese po rozbitej asfaltke, kde sa pripája modrá TZ, ktorej sa ďalej držím smerom na Sampor a Lukavicu. Z Lukavice pokračujem ďalej po ceste popri potoku do Čerína-Čačína-Dúbravice. Odtiaľ už po značenej cykloturistickej ceste do Ponickej huty, Povrazníka a Strelníkov. Trasa vedie lesom po miestami rozbitej asfaltke. Zo Strelníkov naďalej držiac sa cykloturistického značenia pokračujem šotolinovou cestou na chatu pod Hrbom. Z chaty ďalej po červenej TZ nasleduje zjazd šotolinou k horárni Tri vody. Od nej je potrebné znova trochu zabrať do pedálikov stále po červenej TZ až k chate Endreska, kde sa dostávam na asfaltku vedúcu Kamenistou dolinou. Na asfaltke zabáčam doprava a idem až k vodnej nádrži Hrončok, pri ktorej opúšťam asfaltku Kamenistej doliny a odbáčam doľava na neznačenú asfaltku vedúcu Veľkou dolinou. Asfaltka poriadne stúpa. Všetko čo som zozjazdovala si znova vyšliapem...Nasleduje však krásny zjazd do Čierneho Balogu a Brezna. Z Brezna ma žiaľ čaká asi 30 km po hlavnej ceste až do Heľpy, odkiaľ pokračujem už lesnou asfaltkou do sedla Priehyba. Viem, že ma čaká posledný veľký stupák dnešného dňa, musím vystúpať takmer 600 výškových metrov. Asfaltka sa krásne točí vyššie a vyššie, niet kam odbočiť...Zo sedla je nádherný výhľad a tiež parádny zjazd Driečnou dolinou a následne dolinou Ipoltice smerom na Čierny Váh. Pri horárni Ipoltica odbáčam doprava, nasleduje krátky stupák a potom stále popri Čiernom Váhu až do Vyšnej a Nižnej Šuňavy. V Nižnej Šuňave sa vydávam rozbitou asfaltkou smerom na poľnohospodárske družstvo. Následne už lesnou cestou až do začiatku Veľkej Lopušnej doliny, ktorou pokračujem už po asfaltke až na cyklistickú cestu spájajúcu Svit s Popradom. Ňou sa dostávam až k Tescu, odkiaľ to mám už iba na pár zatočení pedálikmi na našu základňu Krištof 03, kde budem dnes spať. Rýchlo objednávam XXL pizzu a veľkú fľašu sladkej vody. Kým to všetko donesú, sprchujem dnešnú únavu...a následne som už v posteli a spokojne spím.


4.etapa
PP-KE, 173 km, prevýšenie 2047m, 9 hod. 10 min. jazdy
(GPS záznam)

Záverečný deň je pre mňa výzvou v úplne neznámom teréne. Trasu absolútne nepoznám, nikdy som tu nejazdila, takže maximálne spolieham na vedenie GPS. Štartujem ráno 7,00 hod. požehnaná na cestu našou šéfkou dispečingu Libuškou smerom na Stráže pod Tatrami, odkiaľ by mala viesť aspoň podľa mapy modrá cykloturistická značka 2869 smerom na Žakovce a Vrbov. Mala...ale žiaľ, žiadne modré C som nikde nenašla. Trafila som podľa nakreslenej trasy v GPS na širokú poľnú cestu vedúcu cez polia, ktorá však náhle skončila pri nadjazde ponad diaľnicu. Ďalej som zvolila podľa GPS cestičku cez zemiakové pole...tá sa však náhle skrútila úplne opačným smerom, takže mi nezostávalo nič iné ako bike cez zemiakové pole preniesť. Hneď zrána som bola ako prasiatko, tretry+pedále plné blata, v prehadzovačke toľko trávy, že sa odmietla točiť...no paráda. O chvíľu však narážam na malú asfaltku, ktorá ma cez polia dovedie do Žakoviec. Pokračujem ďalej smerom na Vrbov-Ľubicu-Zaľubicu. Teraz ma čaká prechod vojenským výcvikovým priestorom Javorina cez Levočšké vrchy. Pokračujem lesnou asfaltkou smerom na Ľubické kúpele (pozor nečakajte žiadne bazény, či niečo podobné, nič tam nie je!!!) popri potoku Ľubica. Je tu veľa odbočiek na rovnako dobré asfaltky, snažím sa držať nakreslenej trasy, idem stále rovno, nikam neodbáčam, aj keď miestami mi cesta s GPS vôbec nesedí! Stúpam stále vyššie a vyššie až sa dostanem na najvyšší bod, ktorý ako som sa neskôr dozvedela sa nazýva veľký Václavák. Je tu križovatka ciest, vyberám si tú, ktorá by ma mala doviesť až k Tichému potoku. Zjazd je parádny, po ľavej ruke mám krásne výhľady. Z dedinky Tichý Potok pokračujem smerom na Brezovica-Torysa-Krivany-Lipany-Pečovská Nová Ves-Sabinov. Hneď na začiatku Sabinova je odbočka na Drienicu. Asfaltka iba mierne stúpa a ja viem, že to tak dlho nebude. Musím vystúpať cca 750 výškových metrov až k vysielaču na Lysej nad lyžiarskym strediskom Lysá-Drienica. Slniečko znova poriadne pripeká a ja šliapem riadne do pedálov. Kvalita asfaltky sa neustále zhoršuje. Pri horskej chate Šport asfaltka končí a posledné metre na vrchol sú po riadne strmej kamenistej ceste. Miestami musím zosadnúť a trochu potlačiť, aby som nespadla. Na vrchole Lysej som naozaj celá šťastná, lebo to bolo posledné veľké stúpanie na trase do Košíc. Po zelenej TZ zjazdujem k turistickej chate Čergov. Výhľady do doliny sú naozaj za odmenu. Od chaty pokračujem v zjazde po červenej TZ až do obce Hradisko. Tento posledný zjazd z Lysej je parádny, miestami technický, v plnom rozsahu sa tu vyhral aj môj bike. Z Hradiska pokračujem po ceste smer Terňa-Gregorovce-Veľký Šariš-Malý Šariš. Z Malého Šariša ďalej po červenej TZ chvíľku po asfaltke a následne poľnou cestou až prekrížim znova asfaltku vedúcu do rekreačnej oblasti Cemjata. Do lesa oproti vedie široká lesná cesta, na ktorú vchádzam. Idem prakticky po vrstevnici, až prekrížim modrú TZ. Pokračujem však po lesnej asfaltke a stretávam konečne nejakých ľudí. Sú tú pramene minerálnych vôd...a značená cykloturistická cesta. Asfaltka sa pekne valí dole kopcom, takže nôžky oddychujú. Zrazu však asfaltka končí a na zemi je nenápadná šípka MTB, ktorá ma nasmeruje do lesa. Nasleduje krásny úsek lesom až do obce Radatice. Z Radatíc po červenej TZ poľnou cestou a asfaltkou do obce Ľubovec. Odtiaľ stále mierne dole kopcom do Ruských Pekľan a popri riečke Svinka do Obišoviec. Následne sa ceste vedie popri Kysaku chvíľku hore, chvíľku dole, popri rieke Hornád cez Trebejov, Družstevnú pri Hornáde až do Košíc, cieľa môjho výletu. Za značkou mesta Košice na chvíľku zastavím a teším sa ako malé dieťa...Už iba pár km k mojim známym, GPS ma pekne navádza ako cyklistu mestom, ktoré poznám akurát z kabíny vrtuľníka a vyberá mi sám od seba cyklistickú cestičku... o pár chvíľ som už na konci mojej cesty. U mojich známych sa rýchlo sprchujem, dávam na seba čistý odev, poriadne sa najem a dopĺňam tekutiny. Ešte cesta autom späť do BA...a ráno do práce!


Čo dodať záverom? Bol to pekný výlet, videla som veľa nových miest, zajazdila som si v terénoch, o ktorých som ani nesnívala. Snažila som sa jazdiť pokiaľ sa dalo miernym tempom, najmä zrána, lebo som vedela, že mám toho veľa pred sebou. Celý čas som sa poctivo natierala, aby ma nespálilo. Posledný deň som to zanedbala a tak si to odniesol kúsok stehna, z ktorého sa vytiahli vyššie cyklonohavice. Pri každej možnej príležitosti som prijímala tekutiny a pokiaľ to bolo možné aj nejaké tie keksíky či rožky. Takže kofolu, horalky a kávenky nechcem chvíľu ani vidieť. Večer som sa vždy poriadne najedla, aby som doplnila stratené kilojoulíky. Na ceste som mala aj veľké šťastie, spadla som iba raz, aj to mojou vinou pri nasadaní na bike, ani raz som nijako vážne nezablúdila, bike jazdil ako hodinky a vydržal absolútne bez závady. Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí mi držali palce a podporovali ma na ceste a v tréningu na túto cestu, a chalanom Braňovi a Marekovi, ktorí sa postarali o perfektnú kondíciu môjho biku.
Tak o rok snáď opäť...