GERLACHING – my sme to dali na Dulickom kopci

„Kamaráti ma ukecali na zábavičku“. Takto opísal Gerlaching Falko a ja sa s týmto opisom plne stotožňujem. To je princíp Gerlachingu – zábava, sloboda jazdy, more potu a endorfíny.

Ale pekne od začiatku. Pre lepšiu orientáciu si predstavíme účastníkov nášho Gerlachingu. Ja (miroslav.bielicky), Maroš (Maross16), Falko (falko32) a Matúš (matus_rvnt). Minulý rok Maroš úspešne zdolal Everesting, bláznivú cyklistickú výzvu, ktorá hlavne tento rok mala vo svete veľký úspech. S vedomím, že na toto ešte nemám, som sa nesmierne potešil iniciatíve MTBIKER v podobe Gerlachingu. Ľudskejšia forma Everestingu aj pre nás, doslova hobbíkov.

Začalo to mojím výšľapom na Veľkú Javorinu, chvíľu po tom, ako sa v Imrovom videu prvýkrát spomenul Gerlaching. Šiel som na prvý servis svojho gravel biku do MTBIKER centra v Hrádku a spojil to aj s jazdou. Myšlienka Gerlachingu sa mi od začiatku páčila a bol som presvedčený, že toto chcem dať. Ako prvého som oslovil Maroša, blázna, ktorého nahovorím, pokiaľ ide o bicykel, aj na cestu do pekla a späť. Spočiatku moje „výzvy“ bral skôr na ľahkú váhu, no keď som mu s tým pílil uši čoraz častejšie, pochopil, že to myslím vážne.


Jedného dňa mi napadlo, že by sme to mohli dať na mojom „domácom“ kopci. Je síce krátky, no výživný. Sám som to najskôr myslel z vtipu, no Maroš sa toho chytil, a tak bola voľba jasná. Na ktoromsi výjazde sme oslovili aj Falka a ten neváhal a súhlasil (pritom nepoznal Gerlaching, ani daný kopec). Pár dní pred Gerlachingom, konkrétne v stredu sa konalo 3. kolo našej lokálnej cyklistickej ligy a tam sme hodili reč s jedným naším „konkurentom“ Matúšom. Ani neviem ako a zrazu bola dohoda, že ide do toho s nami.

Príprava

Všetko sa začína už v piatok 3. júla 2020, navštevujem športový obchod, kde nakupujem nejaké tie gély. Následne potraviny, nakoľko sme sa rozhodli, že si na mojom pozemku spravíme „bufet“. Poprosil som manželku, či by bola ochotná sa takto na našej akcii podieľať a ona súhlasila. Následne sa ešte vyberám na Dulický kopec, zastavím pri našej stavbe, vytiahnem metlu, lopatu a idem pozametať kritické úseky nášho kopca, hlavne kvôli bezpečným zjazdom.

Deň D

Budík na 4:10 ráno v sobotu. Chytám sa za hlavu a sám seba sa pýtam, prečo si toto robíme? Po prebudení sa potichu zakrádam bytom, aby som nepobudil ostatných spolubývajúcich. Bicykel, oblečenie, GPS a všetko potrebné som si nachystal ešte večer deň pred tým a teda idem rovno na raňajky. Keďže som len hobbík, nečakajte nejaké presne nalinajkované raňajky. Ako prvá, tabletka na alergie. Následne 4 malé chlebíky s nutelou, aby bol dostatok cukru. K tomu nesmie chýbať ranná káva. Aby tabletiek nebolo málo, po raňajkách a káve pridávam tabletku na tlak (áno, som kardiologický pacient na bicykli, čo vymýšľa s výzvami typu Everesting či Gerlaching). Obliekam sa do kraťasov a tímového dresu (Beer Inside Team).


Pozerám na teplomer a pre istotu na ranných 14 stupňov natiahnem aj rukávniky a ľahkú vestičku. Obúvam tretry, nahodím ruksak, v ktorom si nesiem prvú dávku ovocia pre všetkých mojich spolugerlacherov, dron a nejaké drobnosti. 5:45 vychádzam von a stretávam sa s Marošom a Falkom. Presúvame sa na štart nášho Gerlachingu pod spomínaný Dulický kopec. Tu sa stretávame s posledným Gerlacherom z našej party, Matúšom. Zmeska ako víno. 28-ročný kardiocyklista (ja), 90-kilogramový, no neskutočne odhodlaný Falko, nezničiteľný a pre cestnú cyklistiku nadšený Maroš a pre nás zatiaľ pomerne cudzí Matúš, ktorého poznáme len zo súperenia na kolách našej regionálnej ligy.

Na začiatok vypúšťam prvýkrát dron a natáčam celé stúpanie pre potreby videa, ktoré by sme chceli dať dokopy. Pohľady ľudí, ktorí už o 6 ráno stoja na balkónoch hovorili veľa. Dron je späť a my vyrážame na prvý z plánovaných minimálne 40 výšľapov. Cca v polovici stúpania zastavujeme a zhadzujeme ruksaky do garáže. Po tejto krátkej pauze sa už šplháme opäť hore. Ľavá, pravá, ľavá a sme hore. Chalanom ukazujem krásny výhľad a púšťame sa dolu. Dolu to je jedna radosť, no treba si dávať pozor, nakoľko zjazd je v úzkych uličkách a relatívne technický.

A hurá, takto sa začína opakovaný boj s Dulickým kopcom. Už po 2 výšľapoch s Falkom vieme, že Maroš a Matúš sú iná liga a idú si svoje tempo. Prvýkrát nás obiehajú „okolo“ už v 6. výšľape. Po asi 10. si robíme prvý pit stop, dopĺňame tekutiny a ja sa opäť chytám drona. Natočím chalanom pár záberov, počas tejto doby mi nadelia ďalšie 2 kolá. Sadám teda na bike aj ja a púšťam sa dole zo základne. Opakujeme dookola.

Doplnenie energie

Zásadnejšia chvíľa prichádza o 9 hodine, kedy prichádza manželka so sestrou, naše bufetárky. Doniesli koláče, ďalšie ovocie, minerálky a špekačky, na ktoré sa všetci na záver tešíme. Ďalšie zastavenie máme po cca 20 výšľapoch (chalanov som doslova donútil, keďže sme toho nachystali veľa a nechcem to niesť domov), kedy dopĺňame tekutiny, nejaký ten koláč a banán. Pokračujeme ďalej. S pribúdajúcimi hodinami a narastajúcim teplom naším neustálym „lietaním“ hore-dole pútame čoraz väčšiu pozornosť susedov, ktorí sa postupne pýtajú, čo to tu trénujeme. S niektorými prehodím pár slov a vysvetľujem pointu nášho bicyklovania v daný deň. Niektorí sa pousmejú, niektorí krútia hlavou.


Druhá polovica výšľapov už začína aj bolieť, strmé pasáže, ktoré tu dosahujú aj 14 % už preverujú hlavne psychickú odolnosť. Nikto z nás však nejaví najmenšie známky toho, že by to chcel vzdať. Prestávky na našej „headquarters“ sa znásobujú a postupne ubúda zo zásoby koláčov a vody. Vysielam preto manželku pre kofolu - rýchly cukor. Medzičasom Maroš a Matúš, keďže sú iný level ako ja a Falko, dokončujú Gerlaching. Ich cieľom je však pokračovať ďalej a prekonať výšku 4 000 výškových metrov.

Pri ostávajúcich 3 pokusoch velím manželke, aby začala grilovať, že už som čoskoro hotový. Po 40 výšľapoch to máme za sebou už úplne všetci. Teda, Matúš a Maroš ešte krútia v šialenom tempe, aby mali spomínanú „4-ku“. Ja a Falko už „slávnostne“ degustujeme. Beriem opäť dron a natáčam pár záberov pre naše video. Chalani dokončia svoje stúpania a konečne si spoločne užívame už len hody. Hodnotíme, že to bola super akcia, skvelý nápad od MTBIKER a vyberáme sa domov.

Hlavne sa zabaviť a dať si do tela

Náš Gerlaching nebol o tom dokončiť ho v rekordnom čase. Nebol o tom dokázať si, že Matúš a Maroš sú niekde inde. Bolo to o partii kamarátov so spoločným cieľom. Zabaviť sa. Dať si do tela. Zdolanie výzvy a zaradenie do Siene slávy na MTBIKER je čerešnička na torte. Som rád, že MTBIKER prišiel s touto „ľudskou“ verziou Everestingu. Je to motivácia aj pre nás, ktorí si na samotný Everesting netrúfame. My sme si to veľmi užili, zároveň dobre potrénovali a strávili čas s priateľmi. Odkaz do sekcie Výjazdy na môj Gerlaching nájdete na tomto odkaze.

A ako vyzerá to moje video? Nech sa páči.


Prikladám vyjadrenia mojich spolupokoriteľov Gerlachu na bicykli.

Falko – morálny víťaz nášho Gerlachingu

"Výzvu ako Everesting už registrujem od roku 2018. Tento rok MTBIKER prišiel s podobnou, ale humánnejšou výzvou. Sám pre seba som si povedal, to by som mohol tento rok skúsiť, niečo v lete potrénujem, nejaké tie výškové a vyhliadnem si nejaký kopec v okolí, kde budem krúžiť. Miro a Maroš sa ma na jednom výjazde opýtali, či idem do toho s nimi a veru nemuseli ma dlho presviedčať. Chalani mi povedali, že sa ide krúžiť Dulický kopec. Netušil som, čo je to zač a kde presne to je. Robili si zo mňa srandu, keď som sa pýtal, či to nie je ten alebo ten kopec. Prvá tretina išla celkom dobre. Nebolo teplo a ľudia v dedine ešte spali, a tak nám robili spoločnosť len štekajúce psy. Na konci 2/3 opakovaní stúpania som dostal menšiu krízu, musel som zastať na základni a trochu si oddýchnuť, aj fyzicky aj mentálne. Mirova manželka nám prichystala kopu občerstvenia, tak som dopĺňal silu. Zastavil sa aj Miro a povzbudil ma, že to dám/e. Išiel som teda aj ja na poslednú porciu asi 13 opakovaní. Po prvom z nich som len počul „Maroš si dal KOM po 39. raze“. Pomyslel som si hneď, že šialenec a nejako ma to nakoplo dokončiť moje opakovania. Ďakujem za pekný deň Miro, Maroš, Matúš a Lucka support. Ďakujem aj MTBIKER za výzvu a teším sa, čo ďalšie pre nás vymyslia."

Matúš

"Gerlaching bol pre mňa presne to, ako/prečo vznikol - malý Everesting. Na krátkom kopci som si vyskúšal psychickú výdrž opakovať výjazd dookola desiatky ráz. Keďže sa chystám v budúcnosti spraviť Everesting najefektívnejšie ako to pôjde, teda na krátkom a strmom úseku, 4000 nastúpaných metrov bola výborná skúška tempa, prevodov a výdrže. Nehovoriac o príjemne strávenom čase po Gerlachingu, vďaka Mirovi a jeho manželke, ktorí pripravili výborné občerstvenie."

Maroš – člen siene slávy HELL 500

"Výzvu Gerlaching som prvýkrát zachytil cez sociálne siete MTBIKER, no vtedy mi nenapadlo, že by som sa do toho zapojil. Keď však o tom Miro začal hovoriť stále častejšie, vyzeralo, že to myslí vážne a že do toho nakoniec pôjde. Prišiel s nápadom, že miesto činu by mohol byť Dulický kopec, a to z toho dôvodu, že asi v polovici stúpania má rozostavaný dom a bolo by to fajn miesto na naše stanovisko. Vtedy sa mi tá myšlienka zapáčila natoľko, že som sa rozhodol pridať. Nakoniec som sa teda pripojil k partii, ktorá bola z výzvy natešená. Už vtedy som ale vedel, že výška Gerlachu mi asi stačiť nebude (ha-ha). Asi to bolo tým, že pred necelým rokom som absolvoval Everesting a Gerlaching by preto nemal byť veľký problém. Na konci dňa som bol spokojný a príjemne unavený, takže ráno opäť hurá na bicykel."


Na záver ďakujeme MTBIKER a Tomášovi (Cepooovi) za perfektný nápad a ďalšiu motiváciu prekonávať samých seba.