Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón - podujatie s technickými úsekmi a singláčmi

V Snežnici sa konal už jeho 7. ročník. Na výber boli tak ako vlani dve trasy. Kratšia 21 kilometrová a dlhšia polmaratónska s 51 kilometrami. Na krátkej nastúpate 680 a na dlhej 1 660 metrov. Tieto údaje sú z oficiálnych propozícií. Realita je troška inde, čo viacerých štartujúcich, jemne povedané, zaskočilo na posledných kilometroch . Do budúceho ročníka by bolo fajn zistiť presnú dĺžku hlavne dlhej trate. Viacerí by sa mohli vyhnúť psychickej traume na posledných 5 kilometroch .

Nič pre slabé povahy

Kto má rád náročné maratóny s technickými úsekmi a singláčmi, bude v Snežnici vo svojom živle. Kto naopak v technike jazdy zaostáva, môže byť tento maratón tou pravou školou, alebo bude miestami celkom slušne nadávať. A keďže tento rok pár dní pred podujatím výdatne pršalo, už aj tak ťažká trasa sa posunula o nejaký ten stupienok v náročnosti vyššie.

Hlavne s rozumom

Keďže to mám z domu do Snežnice len 15 minút autom, prezentáciu sme spolu s kolegami z nášho tímu vybavili ešte v piatok podvečer. V sobotu ráno som do Snežnice zamieril na bicykli. Tých 10 kilometrov bolo ideálne rozjazdenie. Stačilo sa mi len postaviť na štart a počkať na úder 10. hodiny, kedy sme sa pustili do boja s nástrahami trate. Po minuloročných skúsenostiach a boji s kŕčmi som sa rozhodol, že tento rok musím jazdiť rozumnejšie a taktickejšie. Minulý rok bola taktika asi takáto: napálim to, čo to dá a hádam dôjdem nejako do cieľa. Nevydalo. 5 km pred cieľom ma kŕče hodili o zem.

V úvode som sa držal niekde v strede balíka a v prvom stúpaní som sa len pomaly posúval vpred. Postupne sme sa dostali až k Vreteňu, kde začína môj obľúbený trail. Mám ho celkom najazdený, preto som pred ním trochu zašpurtoval, aby som sa dostal na čelo minivláčika, ktorého som bol súčasťou. V zjazde do priestoru cieľa pribudlo ďalších pár metrov singláča, za čo dostávajú organizátori odo mňa plusové body. Mojou dnešnou výzvou bolo zdolanie kamenistej stojky pri prejazde cieľa. Veľkou motiváciou bolo aj oduševnené povzbudzovanie môjho rodinného fanklubu. Bohužiaľ, v nájazde ma pribrzdil biker predo mnou a môj pokus zhorel hneď na začiatku.

Čerešnička na torte

Po strmom stúpaní ku kaplnke pod Vreteňom prišiel zlatý klinec maratónu. Pre mňa je ním pokračovanie po singli okolo Vreteňa. Tento trail mám rád aj preto, že som tu pekných pár hodín strávil aj s krompáčom v ruke pri jeho údržbe. Pri vrchole stúpania som si opäť trochu nastúpil, aby som sa dostal na čelo vláčika a nikým nezdržovaný som si mohol vychutnávať jazdu. Ďalších jazdcov som dostihol až na začiatku zjazdu. Po pár dňoch jazdenia na čiernych trailoch na Rychlebách minulý týždeň mi Vreteň pripadal ako krásny jednoduchý flow trail. Na prvý pohľad mi bolo ale jasné, že nie každý to vníma rovnako ako ja. Videl som aj nejaký ten pád a pár borcov korenisté vracačky radšej zišlo peši.

Nasledoval kúsok po širšej ceste a opäť časť nového trailu v smere k Hučidlu. Znova palec hore pre organizátorov. A jeden môj nápad. Neurobíte v tom krátkom koreňovom úseku nad zrázom nad riekou, čo sa nedá prejsť na biku nejakú lávku? Rád priložím ruku k dielu aj ja .

Sólo

Tu sa ale sranda skončila. Prišla asfaltka na Ostré a všetkých, ktorých som poobiehal v technickejších úsekoch, mi to vrátili aj s úrokmi. Na občerstvovačke som doplnil ionťák do fľaše a pokračoval ďalej. Nasledujúce kilometre by mal úrad verejného zdravotníctva zo mňa radosť, pretože som šiel úplne sám, čiže som dodržal odporúčané rozostupy. Preletel som dlhú zvážnicu a čochvíľa som už brzdil pri kaplnke nad Vadičovom. Bohužiaľ, už som vedel, čo ma čaká. Taktika bola ale jasná, šetriť sa, takže som tie najprudšie pasáže radšej pekne potlačil. Minulý rok som ich síce vyšliapal, ale potom pred koncom som tlačil s kŕčmi v nohách aj po rovine.



Prišla ďalšia občerstvovačka a oddychová pasáž s tiahlym stúpaním po šotolinke. Zvážnica nás vypľula na hrebeni a po krátkom boji s bahennými kalužami prišla ďalšia krásna pasáž - singláč ponad Vadičov. Pred jeho klesajúcou časťou som si dal ešte krátky špurt, aby som predbehol dvoch bikerov, ktorý boli kúsok predo mnou. Singel bol v super stave a oproti Vreteňu je aj menej náročný. Nasledovali úseky po lúkach s peknými výhľadmi. Tie sa nám naskytnú počas celého maratónu, akurát v zápale boja si ich nie každý stihne všimnúť.

Ďalší bonusový trail

Po pár kilometroch som zozjazdoval do Kotrčinej Lúčky, kde ma minulý rok seklo. Teraz som stúpanie od ihriska dal celkom bez problémov. V duchu som sa už videl v cieli. Lenže to som nevedel, že príde ďalší bonus v podobe nového trailu z Malého Straníka. Tento nový úsek taktiež chválim. Kto mal už ale viac nakúpené, veľmi šťastný z tohto bonusu asi nebol. Na tomto chodníku som padol aj ja. Zadné koleso v ihličí neudržalo grip a predbehlo ma a ja som skončil na boku sťa plochodrážnik. Tento ročník bol celkovo dosť bohatý na pády. Ja som naživo videl dva a niekoľko ďalších mi popísali bikeri na trati a kamaráti v cieli.



V posledných kilometroch sa mi ešte o zábavu postaral malý zúrivý psík, ktorý mi takmer vbehol pod koleso v mieste, kde fotil môj kamarát Peter. Tesne som sa mu dokázal vyhnúť. Ale zase mohla to byť pekná fotka, ako hádžem tigra so psom vo výplete… Na záver ešte cieľová “rovinka”, kde bolo tento rok celkom rušno a hlasné povzbudzovanie ma ešte na posledné metre vyburcovalo k záverečnému finišu. Výsledný čas 03:19:59 a veľká spokojnosť s parádnym pojazdením.



Najrýchlejším mužom na dlhšej trati bol Martin Kostelničák (Greenbike Aloha Team), ktorý mi s časom 02:41:36 nadelil bezmála 40 minút! Najrýchlejšia žena, Dominika Vanáková (Maratón klub Rajec), túto trať zvládla za 03:47:37. Zaujímavá situácia nastala na krátkej trati, keď bol absolútne najrýchlejší Erik Meliš (CK epic Dohňany) z kategórie juniorov a druhý za ním v celkovom poradí bol päťdesiatnik Roman Hulka! Najrýchlejšou ženou na krátkej trati bola Martina Grančičová. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.



A čo dodať na záver? Istrofinal Snežnický MTB maratón si urobil za pár rokov svojej existencie u bikerov veľmi dobré meno, čo potvrdzujú aj pozitívne hodnotenia tu na webe. Organizácia je na veľmi dobrej úrovni a trať je jedna z NAJ na Slovensku. Je jedna z najkrajších a patrí aj k najťažším polmaratónskym tratiam, ak nie je najťažšou u nás vôbec. A či si tu prídem zapretekať aj budúci rok? Jednoznačne áno!

Zdroj fotografií: Michal Gábor, Lenka Imrichová

Fotogaléria k článku