Ako som nedokončil majstrák

Ako som nedokončil majstrák

„Skončiť so Saganom na bedni“... tieto slová som neuvážene povedal Imromanovi počas jedného z našich výjazdov na otázku, aké mám plány na sezónu 2020.

Bol krásny októbrový deň a ja som si bol istý, že majstrák na ceste si nemôžem nechať ujsť. Deň sa stretol s dňom, mesiac s mesiacom, medzitým Covid-19 a zrazu prišla pripomienka od Imromana, ktorú mi dookola púšťal Zuzkin syn Braňo, ohľadom môjho drzého vyjadrenia k národnému šampionátu v cestnej cyklistike. Toto sa už nedalo zahovoriť, tak som sa s Elite licenciou MTBIKER prihlásil na „majstrák“ na ceste.



Keďže moja príprava prebiehala dobre počas celej „korona“ sezóny, už som sa na preteky aj tešil, špeciálne keď som už skoro 3 mesiace majiteľom oranžovej rakety s označením Pinarello DOGMA F12 ozdobenej sadou SRAM RED. Tento stroj sme vám predstavil aj v našom videjku spod Tatier.



Teraz ma už nemôže zastaviť nič a keď som minuloročný majstrák zvládol na "číňanovi", tak teraz by to mala byť malina...som si myslel .

Prvé prekvapenie


Je streda 19. augusta a ja so Zuzkou cestujem smer Mladá Boleslav, kde nás už na ubytku čaká Paťo Kuril spolu s priateľkou Marikou. Po príchode zisťujeme, že v penzióne je ubytovaný aj Tomáš Višnovský s priateľkou Natáliou, čo hneď na druhý deň využívam a idem sa porovnať s profíkom na okruh. Vedený Tomášom pozerám na okruh a nezdá sa mi až taký náročný. Teda až na ten prudký zjazd, ale ten sa dá prejsť so šťastím. Avšak to som ešte netušil, že uvedený zjazd nebude zjazd, ale výjazd a my sme si okruh prešli opačným smerom. A práve tento výjazd bol aj kľúčový u mňa, ale o tom neskôr. Prešli dni, my s Tomášom sme najazdili okruh v správnom smere, porovnal som si watty a tepy a plný očakávania som stál na štarte.



Už nie je kam ujsť...


160 chlapov na karbónových strojoch čakalo, kedy to začne. A aj začalo, prvé zavádzajúce metre sa išli po centre Mladej Boleslavi, ktorej cesty v centre sú z väčšej časti z mačacích hláv a hneď to dalo pretekom „klasikársky“ charakter. A spolu s „brdkami“ na trati označenie „klasikársky“ dokonale sedí. Ostrý štart je hneď za mestom a to znamená, že moje tepy stúpajú k extrémnym číslam (190)...a to aj z dôvodu, že sa okamžite stúpa do kopca (na STRAVE označenom ako „Jemníky“) s parametrami cca 4,2% pri dĺžke 3,1 km. Pozerám a vidím, že 500 W, čo dokážem ešte ako tak udržať počas celých 5 a pol minúty v tomto kopci nestačí na to, aby som sa dostal na špicu a ostal tam. Zabudovaný v strede balíka mám už teraz strach z toho, čo to bude v tom krátkom strmom výjazde, kde sa stúpanie dostáva až k 11 %. Teda číslo, ktoré pri mojej hmotnosti už naznačuje poriadny boj.

Žiadna úcta k starším


Ale ešte tam nie som, ešte ma čaká zjazd, kde nehrozí žiadny oddych - snažím sa ostať na kolese chalana predo mnou a aj pri 68 km rýchlosti nezaľahnem, ale krútim. Keď si už myslím, že je to ok, zisťujem, že úcta k starším sa na majstráku nenosí . Mladí chrti ma bez problémov „vytlačia“ na koniec balíka, čo pri charaktere tohto okruhu a štýlu jazdy balíka nie je žiadna výhra. Takže po každej zákrute si musím nastúpiť a docvaknúť balík a to ma čaká krátky, už hore zmienený kopček. V krátkosti: 0,6 km, 7,6 % a 48 výškových. Vôbec to nevyzerá ťažko, ale skutočnosť je úplne iná. Špeciálne, ak ste vzadu a vpredu sa nastupuje, takže špurtujem hore a opäť sa dostávam na moje maximá. Ešte vidím Zuzku s kamošom Samom, ako sú už pripravení na občerstvovačke a povzbudzujú. Vodu ešte nemôžu podávať z toho dôvodu, že prvých 30 km a posledných 20 km sa nesmie prijať žiadne občerstvenie. Zamávam im a ešte s úsmevom smerujeme na Mladú Boleslav, cez ktorú urobíme ešte 2 veľké 20 km okruhy. Na vrchole som v balíku a to ma teší, "neodkvačili" ma a prvý prejazd Mladou Boleslavou si užívam, aj keď „mačacie hlavy“ nás dosť vytrasú.



Prekvapujúco moja Dogma mi dáva toľko komfortu, že si to aj užívam, o to viac, keď hneď vedľa mňa šliape Zdenek Štybar. Veď to je tiež človek, pomyslím si, pousmejem a snažím sa udržať jeho kolesa. V balíku je to ťažké a po chvíli sa strácam v strede, zatiaľ čo on si už bezpečne „sedí“ vpredu. Pri nájazde do druhého kola sa odtrhli dvaja chalani a skúšam nastúpiť a ísť za nimi. No Dukla BB si ma hneď postrážila a bola mi na zadnom kolese. Ihneď som pochopil a zvesil som nohy, veď ma čakajú „Jemníky“ a keď ich chcem prežiť, tak musím ísť s rozumom. To mi aj v polovici stúpania hovorí Tomáš Višnovský a trochu ma ukľudňuje. Teraz sa cítim ako 16 ročný fagan, ktorému dáva rozumy pred prvým rande starší kamoš . Ale rady si beriem k srdcu a snažím sa ostať niekde v strede balíka, čo sa mi opäť nedarí a po zjazde strácam pozície.

No a to je dnes kľúčové. Nedarí sa mi zabudovať z dôvodu, že mi chýba zdravá drzosť a nechcem riskovať, preto sa po každej zákrute snažím docvaknúť balík a čakám na „brdok“. No a ten prichádza. Ja sa opäť snažím zo zadných pozícií dostať čo najviac dopredu, ale pri kvalite konkurencie sa mi to nedarí, ale aspoň veľmi nestrácam. Na vrchole je ihneď 90 stupňová zákruta a navádza nás do ďalšieho krátkeho okruhu, ktorý je len o jazde hore alebo dole, pravá alebo ľavá zákruta a tak to pôjde najbližších 7 kôl (jedno krátke kolo má cca 10 km). Takže sa snažím nestratiť veľa vo výjazde a ani v zjazde, ale stojí ma to veľa energie, cítim, že nohy už majú svoje naložené a som vďačný za každé spomalenie balíka. Ale je to len ticho pred búrkou, po každom spomalení prídu nástupy a sme opäť v tom istom kolotoči. Zuzka spolu s Samom povzbudzujú a zásobujú vodou, kolou, gélmi. Nič iné nie som schopný požiť. Snažím sa ostať v balíku a aj keď som to ešte netušil, už skoro polovica pretekárov to mala za „sebou“ a nezvládla tempo balíka.



Po absolvovaní 7 malých okruhov sme nastúpili na 4 veľké, ktoré boli tvorené prejazdom cez Mladú Boleslav a malým okruhom, na ktorom sme doteraz krúžili. Hneď po nájazde do veľkého okruhu ma v „brdku“ opäť odcvakli a spolu s dvoma chalanmi zo Slovenska a jedným Čechom sa snažíme dotiahnuť na balík. Spolupráca veľmi nefunguje, nakoľko na špici sa striedame len s chalanom z Čiech...trochu paradox . Som nahnevaný na mojich krajanov, ale neriešim to a snažím sa ísť koľko dá, aby som stiahol balík. Chalanisko z Čiech si naskočí za sprievodné vozidlo a v jeho háku nám odchádza, no a ja si ťahám svoje. Na mačacích hlavách v Boleslavi sa odpájam od krajanov a idem ďalej, aspoň mi nesedia na kolese.

Najkrajšie okamihy


Balík je cca 1 minútu predo mnou a v kopci Jemníky idem 400 W, ktoré ešte dokážem vytlačiť po 3 hodinách a dúfam v zázrak. Kopec sa mi ide ešte fajn a na prekvapenie po zjazde a miernej rovinke som docvakol aj balík. Moja radosť ale netrvala dlho, snaha dotiahnuť ma stála veľa energie a ja som sa vrátil presne na začiatku „brdku“. To by bolo ešte fajn, ak by sa chlapci nerozhodli opäť nastupovať, takže mojej prítomnosti v balíku bol za krátko koniec. Ja som si na občerstvovačke zobral dve fľaše od Zuzky a Sama a tušiac, že toto je asi bod zlomu, som sa opäť sólo vydal na Mladú Boleslav.



A práve teraz zažívam najkrajšie okamihy celých pretekov. Som úplne posledný, lebo zvyšok štartovného poľa už odvolali a dostáva sa mi aplauzu nielen od divákov na trati, ale aj od ľudí zo sprievodných áut. Vidia, že už viac ako 30 km idem sólo a snažia sa ma morálne podporiť. A nielen slovne, ponúkajú mi pitie a gély, z čoho mám dobrý pocit. Nepotreboval som od nich nič, ale ich podpora mi zlepšila náladu a vyčarila úsmev aj po 120 km na trati.

Úsmev ale zmizol hneď, ako sa za mnou objavili dvaja motorkári s nápisom organizátor. To som už tušil, že „supy“ sa zlietajú a mršina som ja . Ale nevzdával som to, prešiel som ešte malý okruh a čakal, kedy mi ukážu, že je koniec. Neprichádzal, ale zato začali prichádzať kŕče a to bol bod, kedy som si ja povedal, že prichádza koniec. V „brdku“ som už nedokázal dať viac ako 350 W a tak som na občerstvovačke za pokriku ľudí odbočil do môjho „depa“ ku Zuzke a Samovi a ukončil toto utrpenie. Ale s úsmevom . Dávam kolu, banán a ešte skúšam chabý pokus o pokračovanie. Ale po 15 m som to otočil a definitívne zabalil. Pochopil som, že dnes veru nedôjdem.

Všetky detaily, watty alebo tepy na jednotlivých úsekoch, ktoré som spomínal, si môžete pozrieť v zázname aplikácie Strava.

Už nikdy...alebo?


Sediac už len pozorujem chalanov, ktorí boli dnes lepší ako ja a prisahám, že už nikdy viac. Dnes však pozerám späťne na to celé predstavenie trochu inak a určite už nedám vyhlásenie o bedni so Saganom, ale na druhú stranu, nejdem sa zaprisahávať, že už nikdy . Počkám si do budúcej sezóny a ak sa bude môj život niesť v tak dobrom duchu ako doteraz, tak si svoje martýrium podstúpim opäť.

Týmto by som chcel poďakovať MTBIKERu, Davorin.sk a Norwit.sk za „hmotnú“ podporu. Pinarello Dogma F12 je bike, na ktorý nemôžem povedať slovko sťažnosti a na pláštoch Pirelli P ZERO TLR SL ma podržal nielen v rýchlych zjazdoch, kde to bolo na hrane, ale najmä na mačacích hlavách. Tam sa bezdušová verzia ukázala v plnej kráse. Bez strachu z defektu a perfektným odvaľovaním mi dávala istotu aj rýchlosť.



No a ďalej chcem poďakovať mojej Zuzke a Samovi Staškovi za podporu nielen na trati. Tomášovi Višnovskému a Natálii za dobré mienené rady a príjemnú spoločnosť nielen na biku, ale aj vo voľnom čase. No a Paťovi Kurilovi a Marike za príjemnú spoločnosť a zabezpečenie ubytka.



A všetkým, ktorí ma podporovali, kričali, skandovali, alebo len tak pozerali TV a povedali si: "Aha, tam je Halik"
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up292thumb_down comments 57 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Panaracer Gravel Blinduro - neprekonateľný zážitok

Reportáž: Panaracer Gravel Blinduro - neprekonateľný zážitok

Blinduro je celkom zaujímavý koncept, kedy jazdec dopredu nevie, kadiaľ vlastne pôjde, alebo koľko presne kilometrov a výškových metrov ho čaká.
Saganove majstrovstvá - preteky ako žiadne iné

Saganove majstrovstvá - preteky ako žiadne iné

Majstri republiky sa udeľujú v pretekoch, ktoré sa nepodobajú na nič iné. Na štarte sú profíci aj amatéri, dokončí ich len pár jazdcov. Ako vyzeral ďalší titul Petra Sagana?
Maratona dles Dolomites 2021 - to najkrajšie, čo Taliansko ponúka

Maratona dles Dolomites 2021 - to najkrajšie, čo Taliansko ponúka

Prvá júlová nedeľa v Dolomitoch po dvoch rokoch opäť patrila cyklistom a mne sa podarilo byť pri tom.
keyboard_arrow_up