Rozhovor: Rožňavské Mine Trails - poriadne jazdenie s historickým podtónom

Rozhovor: Rožňavské Mine Trails - poriadne jazdenie s historickým podtónom

Na východe Slovenska sa cyklistika rozrastá v plnom prúde. Či už ide o malebné medzimestské cyklotrasy alebo prírodnejšie a jednoznačne zábavnejšie oblasti enduro a trailového jazdenia.

Jedným zo zdarných a stále sa rozvíjajúcich projektov tejto druhej kategórie sú aj Mine Trails v Rožňave. Komu toto mesto nič nehovorí, ten nech radšej sadne za počítač a označí si túto oblasť červenou farbou. Vďaka iniciatíve hŕstky domácich jazdcov sa z dovtedy tichej hory Rákoš stalo stredisko horskej cyklistiky. Čo všetko to obnáša a aké sú ich ciele? To sa dozvieme v nasledujúcom rozhovore.

Ahojte! V prvom rade, ako býva zvykom, vedeli by ste sa nám predstaviť? Kto ste a čo to presne robíte?
Pozdravujeme. Takže, začnime teda tým, kto sme. Sme parta bikerov okolo mesta Rožňava na Gemeri. Gro party tvorí tvrdé jadro okolo 10 členov a komunitka sa pomaly ale isto rozrastá. Momentálne fungujeme pod o. z. Feudall Racing Support a Mine Trails je legálny cykloprojekt s podporou mesta a Mestských lesov Rožňava.



Každý projekt má aj svoju históriu. Ako ste sa dostali vy k myšlienke urobiť z Rožňavy miesto horskej cyklistiky?
Naše začiatky siahajú až do čias, keď sme si ulietavali na freeride klasikách, ako Kranked alebo Disorder. Čiže základy nám položili dvojkorunky a poriadne zdvihy. V tých časoch začal aj náš trailbuilding v meste a jeho blízkom okolí.

Samotný názov „Mine Trails“ nevznikol určite náhodou. Skrýva sa za tým aj niečo viac než len pomenovanie?
Presne tak, keďže Rožňava je známe banské mesto z čias Rakúsko-Uhorska a samotné traily sú situované na kopci Rákoš, ktorý je priamo nad mestom a je popretkávaný starými banskými chodníkmi, tak sme projekt nazvali Mine Trails. Skĺbili sme tak to, čo milujeme s našou domácou históriou.



Vidíte v Rožňave potenciál? Predsa len, mnoho cyklistov aj necyklistov sa môže domnievať, že horská cyklistika vyžaduje vysoké, aspoň 1 000-metrové kopce a vy ste to všetko postavili na jednom - Rákoši. Je preto pravda, že na zábavné a technické jazdenie nepotrebujete „Himaláje“?
Kopec Rákoš má z pohľadu bikera naozaj dobrý potenciál. Pri jeho nadmorskej výške 800 m n. m. a tvare dvojhlavého kužeľa s tiahnucim sa hrebeňom zo severu na juh je možné využiť jeho strategickú polohu nad mestom naplno. Úpätie trailov končí v nadmorskej výške cca 400 m n. m. Čiže toto 400-metrové prevýšenie umožňuje bikerom všetkých chutí, schopností a kondície stráviť deň plný jazdenia na trailoch vo viacerých variáciách. Možností, ako si naplánovať okruh, je viacero.



Takže teda, ak sa pozrieme na vaše doterajšie plody práce, dokopy ste nakopali vyše desiatku trailov - či už výšľapových alebo zjazdových. Ukrýva sa za nimi nejaká vopred zvolená myšlienka, ako ich stavať - akýsi prirodzený flow?
Pôvodný trail - „Zjazdový“, na ktorom celý projekt začal, je chodník, ktorý slúžil na zvážanie dreva z hory. My sme ho len jemne upravili klopkami a pár skokmi a sranda bola hotová. Momentálne je bohužiaľ trail mimo prevádzky, nakoľko ho pár letných búrok úplne vyradilo. To ale ešte boli časy tvrdého ilegálu. Časom sme ale začali uvažovať, ako veci posunúť ďalej, legalizovať a sprístupniť širšej komunite bikerov, a tak sme začali objavovať staré banské a poľovnícke chodníky, ktoré tvoria aj pôvodný základ projektu. Až potom prišlo stavanie a tvorenie nových originálnych bike trailov.



Aj keď to bude ťažká a srdcervúca otázka, na ktorý z nich ste najviac hrdí?
Všetky majú, samozrejme, svoje čaro a charakter, ale myslím, že tým naj je momentálne asi Hrebeňák, keďže je v ňom obsiahnuté všetko, čo nás na jazdení baví: rýchlosť, technika, vzduch, flow a tak dáál.

Ako už bolo spomenuté, vaše traily majú odlišné určenie a súčasne aj odlišnú náročnosť. Myslíte si teda, že by hobíci mali radšej ostať doma, alebo si každý príde na svoje?
Ak myslíme pod pojmom „hobíci“ strelcov v lycre s polprsťákmi a rohami na rajdoch, tým by som odporučil predovšetkým držať sa na zvážniciach. Samozrejme, nechcem v žiadnom prípade selektovať, len hovorím z vlastnej skúsenosti. Naopak, kto má rád výzvy a technicko-fyzicko-pôžitkové jazdenie, ten si určite príde na svoje. U nás teda nie je toho veľa, čo by bolo takpovediac zadarmo.



Existujúce traily sú neraz brané ako samozrejmosť. To, že ich niekto musel vykopať a udržiavať, už také samozrejmé byť nemusí. Ako to vidíte vy - cítite podporu od ostatných - cyklistov, domácich a inštitúcií?
Pri tejto otázke nám stále napadá len jedno, a to: „pole veľké, robotníkov málo!“ Ale veríme, že sa to raz na dobré obráti, napríklad tak, ako trebárs na Rychlebách. Ale pomaličky napredujeme - snažíme sa. Viackrát do roka organizujeme spoločné brigády a predsedove individuálne výjazdy posúvajú pomaly, ale isto projekt ďalej, smerom k pestrosti a spokojnosti. Čo sa týka podpory, zatiaľ „polooblačno“. Ale ak silnejšie zafúkame, tak sa určite vyjasní.

Je teda niečo, čo by ste v súčasnom stave chceli zmeniť? Niečo, vďaka čomu by výstavba trailov a ich propagácia mohla nadobudnúť aj širší záber (ako napríklad Rychlebské stezky)? Chcete to vôbec?
Myslíme si, že asi každá komunita, ktorá má pod krídlami nejaký trail projekt, by sa rada časom dokopala a odjazdila až niekam tam, kde sú momentálne bratia z Černej Vody. Perfektný podklad na žule, rozmanitá náročnosť trailov, základňa, pifko na pípe, servis, požičovňa a dedinka oslavujúca bike-turizmus. Čo viac si priať? Chodíme tam od ich začiatkov a presne vieme, ako sa to postupne vyvíjalo a rástlo. Veľmi im pomohol trail Superflow, ktorým si získali neskutočné množstvo bikerov z celej Strednej Európy a možno aj z väčších diaľav. No a, samozrejme, tá atmosféra tam! Tiež sme sa pohrávali, a ešte sa aj stále pohrávame s touto myšlienkou: Flowtrail - to už by ale chcelo zapojiť do hry aj bágriky a silnejšiu mechanizáciu, než akými sú lopatky a krompáče. Bohužiaľ, na to ešte nemáme potrebné povolenia, ale veríme, že sa nám to podarí v blízkej budúcnosti zmeniť. Zatiaľ „mozole rules“.



Dajme si teraz také malé štatistické okienko: Koľko času trvá vykopať trail? Koľko náradia a ľudí a koľkokrát? Používate aj motorové zariadenia - bagrík, píly alebo „fukáre“?
Tu je to, samozrejme, rôzne. Záleží hlavne na profile a podloží terénu, ale v našom prípade to nie je vôbec „easy digging“! Rákoš je šuter na šutri a zeminka je u nás viac než vzácnosť. Ale väčšinou sa to podarí nakopať tak, ako sa patrí. Tak napríklad jeden z posledných kopaných projektov je prístupový uphill trail Šľapka, ktorý aj s prieskumom terénu, trasovaním a následnou realizáciou zabral do finálnej podoby cca 8 týždňov. Spodná polovica trailu je väčšinou pôvodný banský chodník a horná časť je kompletne ručne prekopaná. Povedzme, že 4 hlavy, teda 8 rúk, 1,5-krát do týždňa. Ťažko presne povedať.



Zopár brigád a veľa individuálnych výjazdov na Nivke (pre mladších: Lada Niva, poznámka autora rozhovoru), plne naloženej sersámom všetkého druhu. Za posledné dva roky je Niva náš veľký pomocník. Nesmierne uľahčila starostlivosť o traily. Čo sa týka náradia, tak zatiaľ iba ručne: motyčky, hrabličky, krompáče a zopár špeciálneho trail náradia od Devonic Tools, ktoré si na našom rock-podloží celkom krochkajú. No a, samozrejme, bez fukárov a motorovky si to už taktiež nevieme veľmi predstaviť.

Možno nepodstatná otázka, ale predsa len: prečo horská cyklistika a nie cestná? Selektujete to takto striktne alebo sa oddávate obom (prípadne aj iným) disciplínam?
Tu máme úplne jasno, keďže náš „background“ je v zjazdovom bicyklovaní. Neselektujeme ani neodcudzujeme, ale z nášho pohľadu, v lese, na kúzelnom traile je to proste oveľa väčšia a plnohodnotnejšia zábava!



Len pre informáciu, ako vnímate skutočnosť, keď sa na traily vyberú elektrocyklisti? Sú voči nim nejaké predsudky či skôr radosť z návštevy?
Všetci bajkeri, ktorí vedia, ako sa majú v lese správať a vážiť si prostredie a prácu kopačov a stavačov, sú u nás vítaní. Či už ide o elektro alebo základné „fyzio“.

Domáce traily už určite máte pojazdené desiatky ráz. Aká je podľa vás najlepšia kombinácia?
Najlepšiu kombináciu je veľmi ťažko definovať. Skúsme to radšej rozdeliť napríklad na tri typy bikerov. Traily tak zoradíme podľa názvov - tak, ako ich možno nájsť a zorientovať sa v nich na TrailForks mapách.

  • Enduro búchač - obtiažnosť „naloženka“ - cca 30 km, 700 m nastúpaných, 2,5 h v tempe
    Štart od info tabule nad benzínkou Slovnaft: zo Žltého Gombáša na Vojvodský výšľap, cez Šľapku na Kanadu, následne na Lemmúr, Bélla:vý, Košiarsky. Opäť cez Šľapku na Kanadu, ale tentokrát už cez Canadu na Hrebeňák, Schloser, SH Delelo na Femmúr a Hrebeňák mid a low. Srdiečko plesá, spokojnosť na duchu i na tele, šup ho na fajný Kaltáč do mesta!


  • Pôžitkár trailový - obtiažnosť „akurát dosť“ - cca 25 km, 550 m nastúpaných, 2,5 h
    Štart z Námestia baníkov: Takže z mesta cez Kúpele-Železný most na Železný most-Ypsylonka. Odtiaľ prostredníctvom polovičnej dĺžky Šľapky na Košiarsky. Znovu na Šľapku. Tentokrát od polovice na Kanadu a Canadu, Hrebeňák. Cez Femmúr na SH Delelo a Schloser. Opäť Hrebeňák: mid a low.
  • Easy rider - obtiažnosť „nedeľná“ - cca 20 km, 400 m nastúpaných, 3 h pohodové tempo
    Štart od info tabule nad benzínkou Slovnaft: Zo Žltého Gombáša cez Vojvodský na Šľapku. Tá nás privedie na Kanadu. Následne cez Lemmúr na Hrebeňák a Schloser, neskôr SH Delelo a časť Gombášského výšlapu opačne na Borovnicáš a Podlesák. Krásna nedeľa práve okolo obeda - tak šup ho na pifko!




Osobne by som povedal, že tak, ako sú zaujímavé traily s klesajúcim charakterom, rovnako príťažlivé a zábavné môžu byť aj tie výšľapové. Konkrétne vaše serpentíny pod vrcholom Rákoša stoja určite za to. Existuje podľa vás nejaká optimálna miera/harmónia medzi nimi?
Tak, ako sme kedysi holdovali len trailom smerujúcim z kopca, časom dozrievame a prichádzame na to, že traily smerom do kopca vedia byť tiež super hravé a zábavné. Najmä sa na nich dá do sýtosti vyhecovať s kamošmi a ukázať, kto má väčšie - nohy. Optimálny súlad medzi stúpaním a klesaním, samozrejme, existuje. Každému však podľa chuti, o tom niet pochýb. My by sme tú mieru najradšej doladili do budúcna ďalším výšľapovým trailom z južnej strany Rákoša. A to priamo z jeho úpätia.

Nenapadlo vám urobiť nepretržitý okruh trailov, kedy by sa jazdec nemusel ani jedným štupľom dotknúť zvážnice?
Kladné zodpovedanie tejto otázky z pohľadu milovníka trailov by bol vyššie spomenutý variant výšľapu z južnej strany. To by bola tá posledná misia, vďaka ktorej by sa dospelo k splneniu vysnívaného okruhu bez zvážnic. Vážna výzva, raz sa do nej určite pustíme!



Traily sú určite kopané pre niekoho, nielen samé pre seba. Mysleli ste na to, ako pritiahnuť do lesa aj mladých (alebo aj tých „vekovo skúsenejších“), ktorí s cyklistikou nemajú mnoho skúseností? Ak áno, existuje aj nejaký plán?
Úprimne povedané, zatiaľ nie. Máme namierené hlavne na komunitu „bikerov“, ktorí už vedia, čo od trailov očakávať a súčasne majú už čo-to odjazdené. Ale áno, už viackrát sme sa s partiou bavili, že by bolo fajn upútať a dostať do lesa aj mladú generáciu nových nádejných jazdcov a kopačov... Môžeme povedať, že sa už niečo rysuje.

Pohľad do budúcnosti. Kde by ste chceli byť alebo kde sa vidíte o takých 5 rokov? Obsadíte aj iné kopce v okolí Rožňavy? Alebo sa chcete snažiť o zdokonaľovanie existujúcej siete trailov?
Budúcnosť je jasná: budúcnosť je kopať! Chceli by sme byť presne tam, kde už aj sme - teda ak ide o lokalitu. Rákoš je „top spot“, ale, samozrejme, mierna expanzia by vôbec neuškodila. Pravdupovediac, už aj kúsok nastala. Ale to je ešte čerstvé a zatiaľ ostáva tajomstvom. Inými slovami: „už čoskoro na TrailForks“. Momentálne máme v hlave ďalšie 2 projekty, ktoré sa postupne začnú realizovať s príchodom jarnej náladičky. Jednoducho, je sa na čo tešiť!



Je niečo, čo by ste chceli dodať?
Všetko už bolo povedané. Poďme jazdiť!

Niekoľko rýchlych otázok na záver:
27,5“ alebo 29“?
Všetko, čo „válí“. Dokonca aj 26“ - hlavne jazdiť.

Integrála alebo klasická?
Už prevažuje klasická, ale jazdíme aj bike-parky, takže prakticky obe.

Pivo alebo nealko?
Nealko do fľaše a keď dôjde, tak poďho na pivo.



Dovolenka na bicykli alebo pri mori?
Ideálne trail končiaci na pláži, kámo!

Výšľap alebo zjazd?
Poriadnu kombináciu oboch!

Sám alebo s partiou?
Oba varianty majú stále svoje čaro!

Ďakujeme chalanom z MineTrails za rozhovor a prajeme im len tie „svetlé zajtrajšky“! A vy, naši čitatelia, dúfame, že už máte zbalené! Viac informácií o ich činnosti a aktualitách nájdete na ich Facebook-u alebo na Instagrame. Jednotlivé traily nájdete na TrailForks.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up86thumb_down report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Momentálne sa tu nenachádza žiaden komentár. Môžeš však zanechať Tvoj komentár.

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Test: Lapierre Spicy 6.9 – enduro na steroidoch, ktoré vám prinesie nielen zábavu

Test: Lapierre Spicy 6.9 – enduro na steroidoch, ktoré vám prinesie nielen zábavu

O tom, že Lapierre Spicy vyzerá najmä v červenej farbe naozaj spicy, sa myslím nemusíme baviť. Enduro bike však nemá iba dobre vyzerať, ale hlavne skvelo jazdiť. Tento model má na to všetky predpoklady.
Môj Gerlaching č. 3 - každý bol úplne iný

Môj Gerlaching č. 3 - každý bol úplne iný

Aké to je, keď si pri zdolávaní 2 655 výškových metrov neoddýchnete ani v zjazde, lebo idete po zábavnom, ale zároveň náročnom traile? Aké chyby som robil podľa bike inštruktora Tomáša?
Test: Norco Fluid FS 1 – dokáže viac, ako by si človek myslel

Test: Norco Fluid FS 1 – dokáže viac, ako by si človek myslel

Norco Fluid je trailový bicykel, od ktorého som spočiatku nemal veľké očakávania. Po teste však môžem povedať, že ma milo prekvapil a dokáže naozaj viac, ako som si pôvodne myslel.
keyboard_arrow_up