Tomáš Višňovský – návrat po chorobe, preteky 4 Island a Andalucia Bike Race

Ako vyzeral návrat do pretekového režimu, čo obnáša byť v úlohe „support“ tímu a ako sa jazdilo v Chorvátsku s Španielsku na prestížnych etapových pretekoch dvojíc?

Možno ešte máte v pamäti náš nedávny rozhovor/video s Tomášom, kde sme sa pozreli na jeho nečakané zdravotné komplikácie. Keď sme ho točili, začínal opäť „pomaly“ jazdiť a dostávať sa do formy – teda v rámci možností, pretože aj jemu bolo jasné, že 100% návrat nebude otázkou chvíle.


Prvým väčším testom boli 2 známe etapáky a oboje sa jazdia v štýle dvojíc. Najskôr prišiel chorvátsky 4 Islands (19. - 23. apríl) a následne prestížna španielska Andalucia Bike Race (17. - 22. máj), ktorá je zaradená aj do UCI MOUNTAIN BIKE MARATHON SERIES. V oboch prípadoch mal Tomáš spolu s Marekom Rauchfussom podpornú úlohu pre duo Jaroslav Kulhavý a Matouš Ulman v rámci tímu Česká Spořitelna Accolade.

Aj keď sú už tieto preteky dávno minulosťou, napadlo mi sprostredkovať menší pohľad do „kuchyne“, pretože jazdenie vo dvojiciach je dosť špecifické, rovnako v prípade, že nejdete na seba ale tvoríte v podstate „zálohu“. Bežná vec na prestížnych etapákoch v prípade profesionálov. Cieľom nie je žiadny "výsledkový servis" ale len dodám, že na 4 Island skončili Tomáš s Marekom na celkovom 9. mieste, pričom Jarda s Matoušom zvíťazili. Na Andalucii to bolo celkové 11. miesto, pričom ich A-tím musel pre chorobu Matouša Ulmana odstúpiť.

Čauko Tomáš. 4 Island boli tvoje prvé väčšie preteky po nútenej prestávke. Aké boli pocity a výkonnosť?
Máš pravdu. Už dlho som nevstupoval do pretekov s tým, že neviem odhadnúť svoju aktuálnu výkonnosť. Mal som z toho rešpekt, predsa len to bol etapák. Prvé dva dni boli trápenie, najmä v intenzitách. Chýbala mi sila v nohách. V závere sa to ale začalo zlepšovať a bolo cítiť, že sa dostávam späť. Ale hlavne to nebol z mojej strany prepadák, čoho som sa obával.

A čo technika jazdy? Tam necítiš, že chýbal nejaký čas na biku, keď sa idú „bomby“ dole kopcom?
Zjazdy mi nerobili problém, nikto veľmi nechcel riskovať a jazdiť za hranou. Z toho potom plynú zbytočné technické problémy.

Tvoril si dvojicu s Marekom Rauchfussom. Ste na tom rovnako alebo každý má nejaké svoje silnejšie stránky a takto sa dopĺňate?
Musím sa priznať, že s Marekom sme úplne odlišní jazdci. Dosť ťažko sa mi zvykalo na jeho štýl jazdenia. Som skôr tempový jazdec, snažím sa držať konštantne vysoký výkon bez ohľadu na profil. Marek jazdí skôr v štýle brzda-plyn a z kopca je na tom výborne technicky. Počas pretekov sme ale našli spoločnú reč – ja som ťahal po rovinách a v kopcoch, Marek zase smerom z kopca.


Tvorili ste v podstate "back-up" pre dvojicu Matúš Ulman a Jaroslav Kulhavý, ktorí nakoniec zvíťazili v celkovom poradí len o 25 sekúnd. Dalo by sa povedať, že tvoja pomoc v 3. etape, keď si mu dal svoje zadné koleso, možno rozhodla?
Rozhodne. Je to kľúč, ak chcete vyhrať etapové preteky. Musíš mať back-up alebo niekoho, kto je ochotný bez váhania pomôcť. Jarda strhol orech a keby som mu nedal koleso, tak by to pre nich skončilo. Keď sme prišli do cieľa, dozvedeli sme sa, že dokonca vyhrali etapu. Ja som mal z toho obrovskú radosť.

Celkovo sú asi defekty na 4 Island viac než časté...volíte na podobné akcie odolnejšie plášte alebo stále hrá úlohu čo najnižšia hmotnosť? Prípadne nejaké iné úpravy na bikoch?
Nám sa defekty vyhýbali, až v poslednej etape sme mali jeden. Plášte jazdíme klasiky, nič ultra-light. A tiež viac mlieka a samozrejme knôty na opravu.

Nakoniec ste skončili na celkovom 9. mieste. Je to pre teba OK, alebo si odchádzal s tým, že mohlo byť aj lepšie?
Celkové poradie pre nás stratilo zmysel po tom, ako sme dali chalanom koleso. Tam sme „nakúpili“ asi pol hodinu. Všetky ostatné etapy sme končili do piateho miesta a tam by sme aj skončili, keby A-čko nemalo problémy. Ale cieľom bolo práve víťazstvo, čo sa podarilo...

Čo hovoríš celkovo na trať etapáku 4 Island a zabezpečenie pretekov?
Mám to tam rád. Nič náročné, čo do dĺžky a techniky. Zabezpečenie na úrovni, nemám žiadne výhrady. A keď vyjde počasie, je z toho pekný zážitok.

Kúsok na to začal ďalší etapák dvojíc, 6-dňová Andalucia Bike Race, spadajúca do UCI MOUNTAIN BIKE MARATHON SERIES. Cítil si, že forma už je zase o niečo lepšia?
Po Chorvátsku som mal zhruba mesiac na prípravu a Španielsko už bolo "krst ohňom". Na štarte komplet maratónska špička. Po prílete do Malagy ma „obarilo“ príjemných 34 stupňov a hneď som vedel, kde bude ten najväčší problém počas prvých dní. Tak aj bolo. Ale výkon bol určite lepší. Počas prípravy som si dovolil už pár tréningov okolo prahu, ktoré mi podporili horné zóny a teda vysokú intenzitu.


Tu vás ale postihli okrem defektov ešte ďalšie technické problémy. Nejaké to nitovanie ? A tuším nielen raz…
Dva dni po sebe som roztrhol novú reťaz v očku, čo mi prišlo úplne nepochopiteľné. Vždy pri pedálovaní, kedy som ani neradil. Asi horšie kusy od výroby, inak si to neviem vysvetliť.

Čo všetko so sebou na taký etapák vozíš? Máte to podelené, že ten berie multikľúč, ten zase viac bombičiek a pod? Vozíš ešte vôbec dušu, keby všetko zlyhalo, či všetko riešite len cez knôty.
Vozím toho pomerne dosť. Kľúče, nitovačku, bombičky väčšinou dve a k tomu knôty. Samozrejme aj dušu a záplatu, keby bola diera v plášti príliš veľká. V Chorvátsku som mal pre chalanov aj náhradnú reťaz. Keď som v úlohe „domestika“, hmotnosť neriešim...

Ako si spomínal, na Andalucii vás trápili vysoké teploty...horúčavy ti veľmi nesedia, alebo s tým nemáš až taký problém?
Po príchode do Španielska som šiel hneď „do hola“. Úplný extrém, keďže u nás doma bolo asi osem stupňov, tu pomaly 35°C. Teplo nemám rád, no po pár dňoch som si zvykol.

Dvojica Jaroslav Kulhavý a Matúš Ulman musela odstúpiť z dobre rozbehnutých pretekov. Matúš ochorel?
Matúša po prílete chytila nádcha. Potom mu to padlo na priedušky a bolo hotovo. Ja som mal rovnaký problém v Afrike, takže viem, ako sa cítil.

Nakoniec ste skončili s Marekom na 11. mieste celkovo. Predpokladám, že nebyť problémov, mohli ste pomýšľať aj oveľa vyššie…
Trocha ma mrzelo, ze sme neskočili do desiatky. V poslednej etape sme si to vynahradili, finišovali sme na piatom mieste. Keď sa na to spätne pozriem, predstavím si, v akom strave som bol po chorobe, musím byť spokojný. Všetko sa vracia do starých koľají a teším sa na zvyšok sezóny.

Kde sa ti páčilo viac, v Andalúzii alebo v Chorvátsku?
Chorvátsko je viac „pohodové“, menšia konkurencia, hektika. Španielsko je ale pravý „race“, čo sa mi páči viac. Celková úroveň pretekov je o level vyššie.

A ešte na záver...sedí ti štýl pretekania vo dvojičkách alebo radšej sólo?
Asi ani nie. Nemám problém sa prispôsobiť, ale radšej jazdím sám za seba. Každý premýšľa o pretekoch inak a niekedy je ťažké sa zladiť. Na druhej strane, raz za čas je to výborné spestrenie pretekov.

Na koniec len dodám, že Tomáš mal otázky už dlhší čas u seba, no rovno priznal, že písanie mu príliš nevonia a radšej má rozhovor. Takže nabudúce možno dáme zase nejaký výjazd a trochu ho vyspovedám. Uvidíme, čo všetko sa medzitým udeje ale za všetkých bikerov prajem, nech zdravie slúži na 100% a nech je slovenská vlajka vo výsledkoch čo najvyššie.

Zdroj fotografií: Miloš Lubas