O krok naviac alebo o tom, ako vystúpiť z rozbehnutého vlaku

Nielen v cyklistike ale aj v živote sa často stretávame so situáciami, kedy sa nachádzame v období stagnácie, opakujeme tie isté kroky a očakávame odlišný výsledok. To však nie je možné.

Nasledujúci príbeh je o tom, prečo som sa rozhodol založiť cyklistický tím. Uvediem tiež príbehy jazdcov, ktorí tiež spravili o krok viac v smere k svojej vysnívanej budúcnosti.

Diplom do ruky a teraz čo?

„Nech sa páči, Pán inžinier,“ podáva mi červený diplom (prvý a poslednýkrát, čo niekto zistí, že mám červený diplom) pani v školskej aule. Držím ho ale veľmi sa neusmievam. Vysoká škola bola celkom jazda. Dačo som sa priučil, kadečo som zažil. Prácu mám zaistenú. Okej, vychádzam zo školy... a teraz akože čo? Mám 22 a dôchodkový vek je 67 či koľko a či vôbec bude, kým budem starý. Teraz ma už v živote nič iné nečaká? Budem pracovať 55 rokov, voľné budú len víkendy a každý deň sa budem zobúdzať pred budíkom a naučím sa piť kávu po litroch, začnem sa sťažovať, aká je mladá generácia neschopná.


Takýto život vo mne vyvoláva pocit paniky. Zdá sa to čierno-biele. Niežeby v tom živote neboli výhľady aj „ružové“ chvíle vďaka mojej úžasnej priateľke, ale nie je tu ešte nejaká možnosť zažiť niečo neobyčajné? Začať sa venovať viac tomu, čomu sa venujem celý život a čo mám ozaj rád - cyklistike? Musí existovať spôsob, ako prepojiť všetky ohľady dospeláckeho života a venovať sa tiež bicyklu. Tiež do toho musí byť zahrnutá priateľka, lebo bez nej by to vôbec celé nedávalo zmysel, tento pocit máme asi viacerí. A teraz je otázka...ako to teda spraviť? Do tohto momentu som sa venoval súťažne enduru, výsledkovo však nie nijak špeciálne. Je teda na čase si sadnúť a vymyslieť plán.

Ďalšia motivácia od okolia

„Jakub, veď ty nič iné nerobíš, len na tom bicykli jazdíš,“ hovoria rodičia. "Ako dokážeš toľko času tráviť na biku?", pýtajú sa kamaráti. Ono sú to také otázky, ktoré ako bikeri dostávame od okolia celkom často, nie sú však myslené zle, keď sa nad tým človek zamyslí. Načo tráviť toľko času na bicykli, keď na pretekoch nič nezajazdím a pokiaľ to teda robím pre radosť, musím tomu fakt obetovať toľko času? Ako mnohí z nás, jazdeniu by som vedel obetovať celý deň, ale len kvôli dobrému pocitu je ťažké nájsť motiváciu vyšliapať na trail ešte raz. Je teda na čase jazdenie obmedziť? Z istého pohľadu by sa dalo povedať, že áno, alebo treba nájsť dôvod na to, aby som ten čas na biku vedel sám sebe, ale aj okoliu rozumne vysvetliť.

Čo sa ako jazdci z presvedčenia snažíme docieliť

Kto je to jazdec z presvedčenia? Je to človek, ktorý by sa dal charakterizovať podľa predošlého odstavca. Na biku trávi väčšinu času, okolie to nechápe a sníva o tom, aby na ňom mohol tráviť ešte viac času. Jednoducho ho to baví. Koľkokrát sme si v živote povedali, aké super by bolo jazdiť po svete, pretekať, živiť sa jazdením, respektíve cyklistikou všeobecne? Odpoveď je jasná, je to super... Ale ako si takýto život zaistiť? Príkladom môžu byť ľudia spomínaní v ďalšom odstavci.

Ako sú na tom Slováci

Mať život založený na jazdení na biku už dávno nie je výsada len zahraničných jazdcov (v prípade DH a EN disciplín). Už aj na Slovensku máme niekoľko jazdcov, ktorých život sa točí okolo bicyklov, pričom nemusia chodiť každý deň do práce. Sú dobrým príkladom toho, čo je aj v našich podmienkach dosiahnuteľné, títo jazdci boli mojím vzorom pri zakladaní tímu. Všetci spravili pre svoju budúcnosť o krok viac, ako je "len" samotné jazdenie a pretekanie na to, aby mohli jazdiť a pretekať (je to proste cyklus).

Rasťo Baránek

Rasťa môžeme poznať ako dlhoročnú stálicu slovenského zjazdu. Roky jazdí za Kellys Factory Team a dosahuje výsledky nielen na Slovensku ale aj vo svete. Ako to však býva vo zvyku, Rasťo na to, aby si mohol dovoliť cestovať a jazdiť, musel aj pracovať. Kvôli flexibilite pracoval denne u otca vo firme. Vieme si však predstaviť rozpor, ktorý musel zvádzať sám so sebou, keď odišiel na týždeň na preteky a firma ostala len na otcovi. Po úspechu na svetovom pohári v Maribore v roku 2019 (39. miesto) si však povedal, že je to teda buď "fulltime job" alebo svetové poháre.

Vedel však, že sa vo svetovej špičke vie uchytiť, čoho dôkazom je aj aktuálny výsledok v Leogangu na 38. mieste. Rasťov krok naviac je založenie YouTubového kanála v spolupráci so značkou Kellys, kde zdieľa svoje jazdenie, pretekanie a učí nás mnohé veci, ako sa zlepšiť. Vďaka tomuto kroku si dokázal vybaviť také podmienky, že už nemusí pracovať mimo svoje zameranie a môže sa naplno venovať jazdeniu a spracovávaniu videí, pričom táto kombinácia ho momentálne dokáže uživiť.

Adam Rojček

Adama ako najúspešnejšieho slovenského zjazdára snáď ani netreba predstavovať. Prešiel si rovnakou situáciou ako Rasťo, pracoval u otca, kde ale nemohol tráviť toľko času, koľko by si práca vyžadovala. Po výsledkoch v roku 2019, ako napríklad 18. miesto v Maribore (ako najrýchlejší automechanik na svete) si povedal, že je možné sa porovnávať so svetovou špičkou. Adam tak vystúpil z rozbehnutého vlaku a rozhodol sa spraviť krok naviac. Išiel do toho sám za seba, začal oslovovať firmy, tráviť hodiny s osobným trénerom a dokonca si s ostatnými jazdcami spravil vlastnú trať na Malinom Brde, len aby mal kde trénovať ťažké úseky.

Išiel do toho s tým, že buď to vyjde alebo nie. Povedal si, že je mladý, znesie nepohodu a kľudne si všetku réžiu okolo pretekania na svetovej úrovni zaistí sám. Adam sa takýmto spôsobom naučil komunikovať s firmami ohľadom supportu. Našťastie ho oslovil tím Banshee Racing Brigade a momentálne mu táto spolupráca umožňuje aspoň cez leto sa naplno venovať pretekaniu. Spolu s učením jazdcov a podporou okolia si Adam počas celého roka môže zaistiť to, že sa môže sústrediť len na seba a svoj progres, čo evidentne funguje.

Ľuboš Staňo

Ľuboš patrí medzi stálicu slovenského endura. V priebehu svojej jazdeckej kariéry vystriedal množstvo tímov, pričom veľakrát jazdil v podstate sám za seba. Byť v okolí Ľuboša môže byť pre človeka len prínosné, pretože vždy je ochotný poradiť. Tým, že v jeho kariére jazdca sa musel často spoľahnúť len na seba, si vybudoval schopnosti oslovovať potencionálnych partnerov, pričom momentálne v jeho rebríčku podporovateľov dominuje česká značka Rock Machine, s ktorou tiež spolupracuje na vývoji a možných zlepšenia ich enduro bicykla. Ako to býva zvykom, Ľuboš na to, aby si mohol dovoliť trénovať a pretekať, musí pracovať. V poslednej dobe sa Ľuboš rozhodol urobiť ten krok naviac, pričom vedel, že pracovať jednoducho musí, aspoň sčasti. Urobil to však rozumne. Založil si vlastný bicyklový obchod a servis Staňo´s Bikes. Takýmto spôsobom môže byť "pánom" svojho času a venovať sa tréningu a pretekom, pričom tento rok ho uvidíme aj na svetových pohároch EWS.

Mišo Kolář

Čo napísať o Mišovi? Pred pár rokmi som ani nevedel, kto to je. Keď prišiel do sveta endura, dal o sebe nahlas vedieť. Mišo po prestupe z profesionálnej cestnej cyklistiky do endura ukázal, ako sa má robiť nielen šport, ale aj marketing a veci okolo toho. Čo Mišo teda robí? Otázka skôr je, čo Mišo nerobí. Má vlastný tím, jazdí svetový pohár EWS, podporuje stavbu trailov v okolí Žiliny, založil si aj školu jazdenia pre mladých, má vlastný brand cyklistického oblečenia, s priateľkou Natáliou sa venujú mediálnemu pokrytiu svojich aktivít. Zdalo by sa, že je toho veľa, všetky tieto aktivity sú však zhrnuté pod projektom OKOEVERYWHERE, ktorý sa snaží komplexne podporiť MTB enduro u nás. Mišo robí presne to, čo má na ceste za úspechom s dlhodobým zameraním. Ak ste o ňom doteraz nepočuli, tak budete. V kontexte s článkom je krokom naviac všetko spomenuté, čo Mišo robí. Kombinácia všetkých aktivít spolu s čiastočnou prácou v marketingu v tíme BORA-hansgrohe Mišovi umožňuje robiť to, čo má naozaj rád a to je jazdenie na bicykli.

Maťo Knapec

Na Slovensku pravdepodobne neexistuje jazdec, kto by bol tak dlho na vrchole ako Maťo. Začínal pri zjazde, kde nazbieral množstvo úspechov v podobe viacnásobného majstra Slovenska. Po opätovných zraneniach ramena sa preorientoval na enduro a čuduj sa svete, zase je top jazdec na Slovensku, ale v inej disciplíne. Maťo bol dokonca prvý jazdec zo Slovákov, ktorý jazdil na EWS. Podobne ako ostatní, aj Maťo sa snaží naplno venovať jazdeniu a pretekaniu na bicykli. Opäť to ale nie je len to, čo vidno, a jazdenie ho nedokáže naplno uživiť. V podaní Maťa to znamená, že má isté spolupráce s cyklistickými značkami. Okrem toho má však rozbehnuté aktivíty, ktoré dotvárajú celok jeho živobytia.

Maťov krok naviac je založenie vlastného servisu a predaja bicyklov, ktoré v budúcnosti plánuje podľa potreby rozšíriť. Tiež využíva svoju zásobu skúseností pri podpore a tréningoch s mladými jazdcami. Je tiež zapojený do projektu Cyklo Rajec (Rajecká dolina na dvoch kolesách), v ktorom pomáha budovať traily a cyklistické okruhy v regióne Rajca, pričom v budúcnosti tu bude figurovať ako sprievodca. Je to opäť kombinácia aktivít na a mimo bicykla, ktoré mu zaisťujú to, že môže robiť to, čo má rád.

Vanesa Petrovská, Simona Kuchyňková

Dve dievčatá, ktoré ak nepoznáte, budete ich poznať. Ich výsledky hovoria jasne a mieria s istotou do svetových špičiek, či už v zjazde alebo endure. Simona to už dokázala dvoma výhrami na svetovom pohári EWS, Vanesa dosiahla na zjazdových pretekoch Crankworx v Innsbrucku taký čas, že by sa medzi elitnými ženami umiestnila na 5. mieste. Ich krok naviac je trošku odlišný od ostatných, nakoľko obe sú ešte na strednej škole. To, čo spravili, je v zásade jednouché. Vyrazili do zahraničia, ženské pole je totiž o dosť užšie, zároveň je tažké sa do neho dostať. Obe dievčatá to však dokázali.

V neposlednom rade ma tiež motivuje môj brat, ku ktorému môžem vždy bez obáv nahliadnuť. Brat berie život ako úžasné dobrodružstvo a neexistuje pre neho žiaden limit. Mnohí sa sťažujeme, že na cestovanie a veci s ním spojené nie sú peniaze alebo čas. Pritom stačí len ozaj chcieť, zobrať veci a ísť. Môj brat je typ človeka, čo proste ráno vstane bez plánu a večer už cestuje k lietadlu smerujúcemu na Srí Lanku, kde dva týždne surfuje s mikulášskou čiapkou. Brat je tiež vášnivý jazdec, či už na biku alebo na freeridových lyžiach. Jedného dňa si pri pohľade na biedne slovenské zimy povedal: kašlem na to, získal pracovné víza do Kanady a momentálne lyžuje parádny prašan v okolí Whistleru doobeda a poobede sa ide voziť na bike na jedny z najlepších trailov na planéte. Život je len jeden a treba ho predsa prežiť tak, aby si človek v starobe povedal: "nič z toho neľutujem a spravil som pre to, aby som bol šťastný, všetko."

Vznik tímu CykloTuriec

Z predošlých kapitol sa medzi riadkami dá vyčítať to, že je možné si zariadiť život podľa svojich predstáv, ale nie je všetko len o jazdení a ťažkom tréningu. Často musíme vykročiť smerom od jazdenia, aby sme sa dokázali do jazdenia naspäť vrátiť s väčším dosahom alebo partnermi a dokázať si tak zaistiť „svetlejšiu“ budúcnosť. Forma zariadenia takéhoto života, ako je spomenuté, je veľmi individuálna a teda sa nedá odkopírovať prácu niekoho iného a dosiahnuť tak to isté. Človek musí byť originálny.

Môj celoživotný cyklistický sen bol, mať nejakého sponzora, niekoho, kto mi verí, kto ma podporuje a ja naopak môžem propagovať jeho značku formou môjho jazdenia či pretekania. Tak mi napadlo, že najjednoduchší spôsob, ako takýchto sponzorov mať, je ich sám vyhľadať. Keď už ich ale budem hľadať, nie je na škodu dať tomu nejakú formu. A vtedy prišiel nápad založiť tím, keďže doma na dedine sme jazdili stála partia troch kamošov.

Založiť oficiálny cyklistický tím nie je problém, človek musí vyplniť pár papierov. Bežný človek však tím len tak založiť nemôže, môže tak spraviť len právnická osoba alebo občianske združenie. V tomto mi pomohlo OZ, ktorého som členom a ktoré buduje traily v Bikeparku Jasenská. Po pár vyplnených papieroch som sa stal predsedom cyklistického klubu. Ďalším krokom bolo vybaviť licencie, ktoré nie je problém zohnať, stačí mať jasno, kto je v tíme s vami.


So mnou sú to moji dvaja kamoši z dediny. Maťo Brozman je najstarší člen tímu, pretekať začal až neskôr ako ostatný. Jeho progres je však neuveriteľný. Keď som ho prvýkrát videl jazdiť, nejazdil nejak špeciálne rýchlo. Sám sa však vypracoval na takú úroveň, že má na konte už pár výhier a pódií na SPEN. Druhým členom tímu, tentokrát najmladším, je Sebko Novodomec. Chalan má 15 rokov a jazdí ako "kráľ". Jeho techniku mu závidím aj ja, respektíve všetci, čo ho vidia jazdiť. Strašne ma štve, že síce na biku jazdí len rok, ale keď spolu jazdíme, neviem ho striasť zo zadného kolesa. Je proste rýchly a drzý, ničoho sa nezľakne.

Mojím krokom naviac, ktorý som spravil okrem trénovania a pretekanie, je založenie tímu a starostlivý výber jeho členov. Kombinácia ľudí v tíme nám umožňuje učiť sa od seba (nie Seba) navzájom a takto sa zlepšiť. Dobre, takže mám svoj dreamteam okolo seba. Ďalším krokom je nájdenie ľudí, čo nás budú podporovať, o tom to teda celé je, zaistiť si cyklistický život. O tom však bude až ďalší článok.


Pre viac informácií o našom tíme sledujte náš Instagram.

Čo môžete spraviť aj vy

Všetci máme spoločné, že nás baví jazdenie. A teraz, ako z toho vyťažiť maximum? Ako je tu napísané, je to veľmi individuálne. Kľudne sa však o tom poďme pobaviť. Napíšte komentár, správu či mail a možno prídeme na niečo zaujímavé. Niečo, čo môžete robiť a posunúť tak svoj cyklistický život na novú úroveň.

Záverom

Tento článok je venovaný každému, kto sníva o živote profesionálneho cyklistu, alebo sa k nemu chce aspoň trochu priblížiť. Nič nie je nereálne a to si treba uvedomiť, je však nutné podniknúť isté kroky. Nie je všetko len o tréningoch a jazdení. V dnešnej dobe existuje X spôsobov, ako sa zainteresovať v cyklistike. Nech už robíte hocičo, nech už snívate o čomkoľvek, premyslite si, ako by ste to dokázali "predať" ďalej a vyťažiť zo svojej schopnosti maximum. S bežnými vecami ešte nikto neprerazil, preto identifikujte to, v čom vynikáte, nech to je čokoľvek a skúste to preniesť do sveta cyklistiky, každý máme vlastnosť či schopnosť, ktorá nás odlišuje od ostatných. Verte tomu či nie, nie je všetko len o dobrom výsledku na pretekoch alebo sledovanosti na Instagrame alebo YouTube. Kariéra či podpora v cyklistike je možná a veľa Slovákov to dokazuje. Preto sa nebojte spraviť ten krok naviac.

Zdroje fotografií: archív Jakuba Lindu, Rasťa Baránka, Adama Rojčeka, Ľuboša Staňa a flanci.photo